Po prvé, opýtal by som sa, kto dovolil hrať európsku súťaž na takom štadióne a na takom povrchu. Suché ihrisko spomaľovalo hru, čo domácim vyhovovalo. Trnava v prvom polčase urobila, čo mala a dala gól.
Očakával som, že v druhom domáci začnú odpadávať a že sa Trnave bude lepšie kombinovať. Tá v ňom však podala ešte slabší výkon ako v prvom. Nervozita a provokácie zo strany domácich, ktoré im rozhodca trpel, tiež Trnave nenahrávali.
Bol som šťastný, keď prišli zmeny a na trávnik sa dostali slovenskí hráči Spartaka. Jakub Paur však nezapadol do zápasu. Pokazil dve lopty, vyrobil dve štandardky, bol pri góle.
Viem, že domáci hráč bol vyšší, ale keď ho bránim osobne, musí to byť v štýle telo na telo. Vyzeralo to zle. Našťastie, Kudlička vyrobil penaltu a Roman Procházka ju využil.
Keď mám byť úprimný, mužstvo z Malty by si u nás rovnocenne mohlo merať sily so špičkou tretej ligy. Chápem všetky spomínané okolnosti, na futbal fakt treba dvoch, ale výkon Trnavy ma nepresvedčil.
Pavol Kopačka, bývalý hráč Trnavy.