Na archívnej snímke zo 6. júla 1974 v Mníchove kapitán nemeckého tímu Franz Beckenbauer (vpravo) a holandský futbalista Johan Cruyff vo finále majstrovstiev sveta vo futbale medzi Západným Nemeckom a Holandskom. (zdroj: TASR/DPA)
Franz Beckenbauer zanechal vo futbale výraznú stopu, či už z pozície hráča alebo neskôr ako trénera, respektíve funkcionára. „Cisára Franza“ mnohí považujú za inovátora a jedného z najlepších hráčov histórie, často sa mu dáva kredit za vznik pozície tzv. libera. Vo štvrtok 11. septembra by sa legenda nemeckého a svetového futbalu dožila 80 rokov.
Prestup do Bayernu
Franz Beckenbauer sa narodil 11. septembra 1945 v Mníchove. S futbalom začínal v mládežníckych kategóriách v tamojšom SC 1906, ale v skorom veku si všimol jeho potenciál konkurenčný Bayern.
Osudové stretnutie s „Bavormi“ predurčilo vtedy ešte talentovaného stredopoliara k úspešnej kariére. „Bol to osud, ktorý nás spojil k tomu, že som sa nestal Modrým, ale Červeným,“ spomínal Beckenbauer pre Bayerischer Rundfunk na zmenu klubu.
Na archívnej snímke z 14. mája 2016 Franz Beckenbauer. (zdroj: TASR/DPA)
Medzi mužmi si zaň odbil premiéru 6. júna 1964 proti St. Pauli v baráži o postup do najvyššej nemeckej súťaže. Fanúšikov si rýchlo získal na svoju stranu svojim herným štýlom, vodcovským schopnostiam a prehľade na ihrisku. Okrem ikonickej prezývky „Cisár Franz“ sa ujalo aj „Der Kaiser“, za jeho vedenie hry v defenzíve.
Debut za reprezentáciu
S Bayernom postúpil Beckenbauer do Bundesligy v roku 1965 a s týmto míľnikom odštartovali aj prvé úspechy nemeckého obrancu. V tom istom roku tiež debutoval v reprezentačnom tíme Západného Nemecka.
V sezóne 1965/1966 sa radoval z úvodných trofejí vo svojej bohatej kariére, na klubovej scéne získal Nemecký pohár a s reprezentáciou obsadil na majstrovstvách sveta 1966 druhé miesto.
Beckenbauerovi sa podarilo s Bayernom štyrikrát vyhrať Bundesligu (1969, 1972, 1973, 1974), trikrát pridať úspech v Nemeckom pohári (1967, 1969 a 1971) a presadiť sa aj na európskej scéne.
Trikrát zdvíhal nad hlavu trofej pre víťaza Európskeho pohára majstrov (1974, 1975 a 1976), predchodcu Ligy majstrov. Uspel aj v Pohári víťazov pohárov (1967). podarilo sa mu získať európsky Superpohár a tiež bývalý Interkontinentálny pohár (1976).
Návrat do Bundesligy
Nemenej úspešná kapitola Beckenbauerovej kariéry bola aj v národných farbách Západného Nemecka. Po druhom mieste na MS 1966 sa na ďalšej edícii svetového šampionátu dočkal v roku 1970 bronzu. S kapitánskou páskou, ktorej sa zhostil o rok neskôr, prišla aj najúspešnejšia éra reprezentácie.
Na archívnej snímke zo 7. júla 1974 v Mníchove kapitán nemeckého tímu Franz Beckenbauer sa teší s trofejou po víťazstve vo finále majstrovstiev sveta vo futbale medzi Západným Nemeckom a Holandskom. (zdroj: TASR/DPA)
V roku 1972 sa Beckenbauer stal majstrom Európy, keď vo finále zdolali vtedajší Sovietsky zväz 3:0. O dva roky v domácom prostredí vo finále majstrovstiev sveta zvíťazili nad Holandskom s Johanom Cruyffom 2:1.
V roku 1976 prehrali Nemci v pamätnom belehradskom finále ME s Československom 3:5 v rozstrele z 11 metrov po remíze 2:2 v riadnom hracom čase a predĺžení.
Rok 1977 priniesol koniec jednej éry, Beckenbauer ukončil reprezentačnú kariéru a zároveň odišiel z Bayernu. Prvýkrát si vyskúšal v tom čase exotickú americkú Major League Soccer, v New York Cosmos sa stretol s ďalšou legendou - Brazílčanom Pelém.
Na archívnej snímke zo 4. decembra 2003 brazílska futbalové legenda Pelé (vpravo) a bývalý nemecký futbalový reprezentant Franz Beckenbauer. (zdroj: TASR/DPA)
Trikrát vyhral tamojšie finále súťaže - Soccer Bowl (1977, 1978, 1980). Do Bundesligy sa napokon ešte vrátil, s Hamburgom pridal ďalší ligový titul (1982) a napokon v Cosmose ukončil v roku 1984 hráčsku kariéru.
Za reprezentáciu Západného Nemecka odohral 103 zápasov s bilanciou 14 gólov, na klubovej scéne mal na svojom konte 560 štartov s bilanciou 79 presných zásahov.
Individuálne sa mu podarilo získať dve Zlaté lopty magazínu France Football (1972, 1976) a štyrikrát ho vyhlásili za nemeckého Futbalistu roka (1966, 1968, 1974, 1976). Stal sa držiteľom ocenenia na MS 1966 pre najlepšieho mladého hráča, dostal sa do mnohých ideálnych zostáv 20. storočia, MS alebo ME a jeho meno nechýba ani v Nemeckej športovej sieni slávy.
Prechod na trénerskú lavičku
Plynule po konci hráčskej kariéry prešiel Beckenbauer na trénerskú lavičku, keď ho poverili vedením reprezentácie Západného Nemecka. Na MS 1986 doviedol družstvo do finále, ale v ňom Nemci prehrali s Argentínou 2:3.
O štyri roky neskôr v Taliansku však pod jeho vedením svetový šampionát vyhrali, keď v repríze finále z MS 1986 proti Argentíne triumfovali 1:0.
V roku 1990 ho vymenovali za trénera Olympique Marseille, v jedinej sezóne na lavičke francúzskeho tímu mal podiel na titule v Ligue 1. Záverečnou trénerskou zastávkou Beckenbauera bol Bayern Mníchov (1993 - 1994, 1996), z tohto obdobia má jeden ligový titul (1994) a triumf v Pohári UEFA (1996).
Beckenbauer, Brazílčan Mario Zagallo a Francúz Didier Deschamps sú jedinými, ktorým sa podarilo vyhrať MS ako hráčom i ako trénerom. Len deväť hráčov, vrátane Beckenbauera, dokázalo vyhrať MS, Zlatú Loptu a Európsky pohár majstrov. Západné Nemecko sa s jeho prispením stalo prvou európskou krajinou, ktorá dokázala uspieť na ME (1972) a MS (1974).
Vo funkcionárskej kariére pokračoval ako prezident Bayernu, neskôr viceprezident Nemeckého futbalového zväzu, bol aj šéfom organizačného výboru MS 2006 v Nemecku. Do roku 2016 pracoval ako expert pre stanicu Sky Germany a denník Bild. Beckenbauer bol trikrát ženatý a mal päť detí. Zomrel prirodzenou smrťou 7. januára 2024 vo veku 78 rokov v rakúskom Salzburgu.
