Marcel Lomnický na 60. ročníku atletického mítingu P-T-S v Banskej Bystrici. (zdroj: TASR)
Nikto zo súčasných slovenských atlétov nemá viac účastí na MS ako kladivár Marcel Lomnický.
O pár dní v Tokiu mohol pridať šiestu.
Z našich reprezentantov, ktorí zostali v kvalifikačnom renkingu pod postupovou čiarou, bol k miestenke najbližšie.
Delili ho od nej štyri priečky.„Veril som, veď, ako sa vraví, nádej zomiera posledná,“ utrúsi 38-ročný slovenský reprezentant.
„Bolo to tesné, záležalo ešte aj na úplne poslednom víkende pred koncom kvalifikačného procesu, keďže veľa krajín malo národné šampionáty.“
Forma stúpala, posledný by vraj nebol
Lomnickému by na postup stačil čo len jeden výkon o kúsok dlhší z piatich hodnotených.
Napríklad, ak by v úvode augusta v Banskej Bystrici na P-T-S, mítingu so strieborným štatútom, hodil namiesto 71,95 m o meter a 10 cm viac, zo štvrtého miesta by sa posunul na druhé, mal by viac bodov za výkon plus bonus za umiestenie a – dnes by už bol v Kóči na aklimatizačnom sústredení pred MS.
„Nebolo to úplne nedosiahnuteľné,“ súhlasí nitriansky rodák, ktorý štartoval na piatich svetových šampionátoch.
Dvakrát sa prebojoval do užšieho finále, dvakrát skončil siedmy, v Moskve 2013 a Pekingu 2015.
Ak by Marcel Lomnický pridal na tohtoročnej „péteske“ o meter a kúsok lepší výkon, MS v Tokiu by mu neušli. (zdroj: TASR)
S takouto bilanciou sa nemôže pochváliť žiadny zo súčasných aktívnych slovenských atlétov.
„Momentálne nemám výkonnosť, aby som mohol v Tokiu reálne bojovať o finále,“ priznáva piaty najlepší kladivár OH 2016.
„Išiel by som tam ako keby skôr do počtu, ale určite by som nebol posledný, lebo momentálne sa cítim, že forma gradovala. Bolo by to fajn.“
„Účasť na majstrovstvách sveta by bola pre mňa odmena, čerešnička na torte. Rád by som tam vycestoval a reprezentoval Slovensko.“
Už aj preto, že voči japonskej metropole pociťuje dlh.
„Dúfal som, že sa mi podarí kvalifikovať sa, lebo v Tokiu mi nevyšla olympiáda v roku 2021, takže som sa tam chcel vrátiť a urobiť reparát.“
Pod piatimi kruhmi pred štyrmi rokmi skončil v kvalifikácii na 24. mieste výkonom 72,52 m, čo bolo po predošlej piatej priečke v Riu sklamanie.
Je spokojný, akú má za sebou sezónu
Bojom o MS sa pre Lomnického sezóna skončila. Neláme však nad ňou palicu: „Naopak, bola veľmi dobrá. Som spokojný, ako sa mi darilo, ako som súťažil, aké som mal pocity a dokázal som trénovať.“
Po rokoch, keď sa zdravotne trápil, bolo teraz všetko v poriadku.
Pripomeňme, že niekoľko mesiacov po OH v Tokiu si zlomil kostičku v ľavej nohe, na ktorej robí otočky. Dokonca si ju zlomil dvakrát, musel podstúpiť operáciu.
Som rád, že od zranenia sa každým rokom zlepšujem. Napriek tomu, že každým rokom starnem.“
Pred Tokiom si v júni v Trnave hodil dodnes platný osobný rekord 79,19 m. Pre únavovú zlomeninu však nemohol ďalší rok absolvovať žiadne preteky. Ušla mu aj účasť na svetovom šampionáte v Oregone.
Dodnes má v nohe skrutku.
„Bolo to zranenie, pre ktoré bol reálne v hre aj koniec kariéry.“
„Hrozilo, že už nikdy nebudem môcť hádzať. “
„Som len rád, že odvtedy sa každým rokom zlepšujem. Napriek tomu, že každým rokom starnem. “
„S touto sezónou som veľmi spokojný. Cítil som sa lepšie, mal som lepší priemer hodov, bolo to oveľa lepšie ako vlani. Aj fyzicky som na tom výborne.“
Bude ho škrieť, ak na finále postačí 73 metrov
Ani v 38 rokoch sa do dôchodku nechystá. Kladivári aj v tomto veku majú čo povedať.
Bronzový medailista z juniorských MS 2006 a z ME 2007 do 23 rokov myslí na budúcoročný vrchol, majstrovstvá Európy v Birminghame.
„Chcel by som sa tam dostať. Vďaka tomu, že sa mu darilo teraz v auguste, dosiahol som v ňom tri z najlepších piatich výkonov, ktoré sa rátajú do kvalifikačného renkingu. “
„Ak sa znova o kúsok výkonnostne posuniem tak ako predošlé tri roky, už by som tam potom mohol bojovať aj o finále. Lebo na ‚Európe’ 73,5-74 metrov by mohlo stačiť na postup doň,“ prognózuje člen ŠK Dukla Banská Bystrica, ktorý si tiež veľmi váži a pochvaľuje trvalú podporu Slovenského atletického zväzu.
Aj vďaka tejto podpore sa vraj stále môže „venovať tomu, čo má rád – kladivu“.
Zápolenie na majstrvostvách sveta v Tokiu si určite nenechá ujsť aspoň ako divák.
„Dúfam, že budú hádzať ďaleko, aby ma nemrzelo, že tam nie som. Ak bude na finále stačiť nejakých 73 metrov, to ma bude škrieť.“
