V atletike bol slovenský rekordér. S loptou to však dotiahol až do FC Barcelona

V časoch najväčších úspechov slovenskej mužskej hádzanej v ére samostatnosti bol neodmysliteľnou súčasťou reprezentácie.

Na klubovej úrovni Martin Straňovský získal titul majstra Španielska, Maďarska aj Slovenska. Hoci 12. septembra oslávi už 40. narodeniny, stále je aktívny hráč v rodných Nových Zámkoch.

Dva metre do výšky

Cesta na palubovku bola u Martina Straňovského postupná a dôležitú úlohu v nej zohral o päť rokov starší brat Tomáš. Martin začal s hokejom, ale keďže tréningy bývali skoro ráno pred začiatkom vyučovania, dlho pri ňom nezostal. Podobné to bolo aj s futbalom. Až napokon prišla atletika.

„Otec je doteraz tréner bežcov, strýko má pod palcom skokanov. Atletike sa venujú celý život. Nedávno sa podieľali na rekonštrukcii štadióna v Nových Zámkoch, ktorý už spĺňa európske parametre.

Venoval som sa skoku do výšky a hodu oštepom, čo mi neskôr výrazne pomohlo aj v hádzanej. Začal som s ňou ako desaťročný. Brat bol hádzanár, chodieval som na zápasy a jeho tréner sa ma raz spýtal, či sa nechcem pridať.

Potom som sa dlho venoval obom športom, aj keď atletické tréningy som postupne vynechával. V atletike som v podstate len súťažil,“ zaspomínal si Martin Straňovský.

Na základnej škole a potom aj na gymnáziu bol v športovej triede. Úspechy rýchlo dosahoval v oboch odvetviach. V hádzanej si prešiel všetkými mládežníckymi reprezentáciami, v atletike vytvoril národný rekord v skoku do výšky.

„V hale som prekonal dva metre ako mladší dorastenec. Nie je to až tak veľa, rekord už zrejme dávnejšie neplatí,“ usmial sa skromne bývalý reprezentant.

V pätnástich k mužom

Už ako 15-ročný mu dal tréner hádzanárov Nových Zámkov šancu medzi mužmi. Hoci ešte aj ďalšie dve sezóny súťažil i v atletike, kolektívny šport začal postupne prevládať.

Definitíva padla v roku 2005, keď mu prišla ponuka zo španielskeho klubu Ademar Leon.

Prijali ho vtedy na FTVŠ v Bratislave, ale profesionálna kariéra dostala prednosť pred štúdiom.

„Hneď po maturite som odišiel do Španielska. Keďže som mal zmluvu v Zámkoch, Leon ma musel vyplatiť. Teda polovicu danej sumy. Druhú som si platil sám z platu v Španielsku.“

V drese Slovenska odohral Martin Straňovský 157 zápasov a strelil 579 gólov. (zdroj: TASR)

Spolu s bratom, s ktorým odohral vo vtedajšej slovensko-českej HIL-ke jednu sezónu, vždy sledovali hlavne bundesligu a snívali o prestupe do Nemecka.

„Tlačil som si doma štatistiky z nemeckej ligy, o španielskej hádzanej som veľa nevedel. Tréner Leonu mi však poslal vtedy ešte videokazety a z nich mi bolo rýchlo zrejmé, že to je kvalitná súťaž s výbornými hráčmi.

Neváhal som ani minútu. Navyše potrebovali ľavého krídelníka, keďže im z tohto postu akurát odišiel hráč do Barcelony.“

Začiatky neboli pre stále ešte tínedžera jednoduché. Ovládal síce anglický aj nemecký jazyk, no v novom klube väčšina kabíny vrátane trénera po anglicky dobre nevedela. Podstatné však boli výkony na ihrisku.

„Trikrát týždenne som mal španielčinu, s chalanmi som sa snažil čo najviac rozprávať a po polroku sa jazyk na mňa nalepil. Najdôležitejšie bolo, že sa mi darilo a tréner mi dôveroval. Hral som veľa, bol som spokojný od prvého momentu,“ uviedol Martin Straňovský.

Aj keď HIL-ka bola kvalitná súťaž, španielska liga s množstvom legionárov bola podstatne vyššie. Náš reprezentant zvládol prechod bez problémov.

„Robil som si svoje. Bol som rýchly, premieňal som šance, nabiehal do protiútokov. To bola moja úloha. Pravidelne sme hrali v európskych súťažiach vrátane Ligy majstrov.

Prebojovali sme sa až do finále PVP, v ktorom sme prehrali s Hamburgom. V Lige majstrov nám o jeden gól unikol postup do Final four. Vyradili sme vtedy favorizovaný Veszprém, čo nikto nečakal.

V španielskej lige sme patrili k najlepším, zápasy proti Barcelone, Ciudadu Real a Portlandu San Antonio s Ivanom Baličom boli vždy na európskej úrovni,“ zaspomínal si na najkrajšie okamihy v Leone, kde napokon strávil sedem rokov.

Martin Straňovský si zahral aj v Barcelone., (zdroj: archív M. S.)

Zaujal veľkokluby

Už po štyroch sezónach na Pyrenejskom polostrove mal o neho vážny záujem finančne silnejší klub Ciudad Real, ale rozhodol sa zostať. Neskôr postihli Ademar ekonomické ťažkosti a keď v roku 2012 prišla ponuka z FC Barcelona, neváhal.

„V Leone mi potom ponúkli lepšiu zmluvu, než som mal v Barcelone. Len som sa pousmial, že ako by mi ju vyplatili, keď mi pol roka meškala výplata…“

FC Barcelona je pojem nielen vo futbale, ale aj v basketbale i hádzanej. Martin Straňovský je doteraz jediný náš hádzanár, ktorý v katalánskom veľkoklube pôsobil.

„Skúsenosť to bola skvelá. Doma sme boli vždy jednoznační favoriti, taktiež na medzinárodnej scéne. Tlak zo strany vedenia bol obrovský. Bolo jasne dané, že musíme vyhrať Ligu majstrov.

Žiaľ, počas dvoch rokov, keď som v Barcelone pôsobil, nám to nevyšlo. V Španielsku sme ovládli všetko – ligu, Kráľovský pohár, v Katare Super Globe, no v Lige majstrov sme raz skončili v semifinále a raz sme prehrali vo finále s Hamburgom.“

Vtedajší káder FC bol nabitý hviezdami. Slovenský reprezentant nastupoval pravidelne, hral aj vo finále Ligy majstrov. Často však boli na súpiske aj traja adepti na jedno miesto.

„To mi príliš nesedelo. Na ľavom krídle bol napríklad jeden mladý Barcelončan, ktorý ako keby musel dostávať priestor. Raz som hral desať minút, potom pätnásť.

V Leóne som sa cítil z tohoto pohľadu pohodlnejšie. Mal som obrovskú minutáž, v Barcelone sa stávalo, že 3-4 hráči zostali na tribúne. To mi nesadlo,“ priznal M. Straňovský.

Medzi spoluhráčmi mal obrovské mená ako Šterbik, Šarič, Lazarov, Rutenka či Nikola Karabatič. Slávny Francúz bol hlavný líder.

„Nikola je veľmi dobrý človek a tiež hádzanár. Na každom tréningu neskutočne makal, neodmietol jedinú žiadosť o rozhovor,“ uznal Straňovský.

Po titule s Barcelonou. (zdroj: archív M. S., fcbarcelona.com)

Čaká na synovca

Po deviatich rokoch v Španielsku sa slovenský reprezentant odhodlal k radikálnej zmene. Prikývol na ponuku bundesligového nováčika HC Erlangen.

Na štyri roky tak zakotvil v súťaži, o ktorej sníval ako chlapec. „Utvrdil som som v tom, že je to možno najsilnejšia súťaž na svete. Nemecké mužstvá sú vyrovnané, vedia robiť marketing, haly majú stále plné.“

Potom ho to už spolu s rodinu ťahalo domov. Rok a pol strávil v Prešove. S Tatranom oslávil zisk titulu majstra SR a tešil sa aj z narodenia druhej dcérky.

Počas pandémie si doprial päťmesačnú hernú pauzu, ktorú využil na získanie trénerskej licencie cez španielsku federáciu.

„Následne sa mi ozvali zo Szegedu. Dohodli sme sa na rok, vyhrali sme ligu pred Veszprémom, takže to bola ďalšia perfektná sezóna.“

Martin Straňovský v kvalifikačnom zápase ME 2024 proti Fínsku. (zdroj: TASR)

Ovenčený titulmi zo Španielska, Maďarska aj Slovenska prijal potom ponuku z Košíc a z východu sa vrátil domov do Nových Zámkov, kde minulý týždeň začal tretiu sezónu v drese Štartu.

„Vždy sa rozhodujem z roka na rok. Už vlani som rozmýšľal, že skončím. Bratovho syna Nica však už povolali medzi mužov a povedal som si, že ho ešte počkám. Rád by som si s ním raz zahral. Je šikovný, stredná spojka. Držím mu palce,“ uviedol Martin Straňovský.

Kadetky inšpirujú

Špeciálnou kapitolou v kariére skvelého krídelníka, ktorého tréneri často využívali aj na poste strednej spojky, je reprezentácia. Bol na majstrovstvách sveta kadetov, na MS juniorov v Brazílii bol druhý najlepší strelec, hoci vekovo ešte kadet, teda o 2-3 roky mladší než väčšina súperov. Rýchlo sa presadil aj v A-tíme SR.

„Mali sme tam úspešnú éru, keď sme postupovali na MS aj ME, hoci sme výraznejšie bodovali len na svetovom šampionáte v Chorvátsku. Práve na to obdobie mám najkrajšie spomienky.

Veľa chalanov pôsobilo v zahraničí, boli sme skvelý tím. Svojimi výkonmi hlavne v Osijeku sme vyvolali hádzanársky ošiaľ, cítili sme veľkú podporu fanúšikov.

Potom už ostatné krajiny išli výkonnostne hore a žiaľ, my sme zaspali,“ priznáva smutnú realitu slovenskej mužskej hádzanej Martin Straňovský.

O to viac ho potešil zlatý úspech našich kadetiek na nedávnych ME v Podgorici: „Nenormálny úspech! Dievčatá sú veľmi šikovné, v zápasoch nerobili chyby, ťahali každý jeden útok. Klobúk dole.

Aj my starí by sme si mali brať od nich príklad. A nielen my hádzanári, ale aj ostatní športovci. Dievčatá dosiahli skvelý výsledok pre celé Slovensko, pretože v kolektívoch to je u nás celkovo bieda.“

Martin Straňovský počas tlačovej konferencie pred 1. fázou kvalifikácie MS 2021 v hádzanej mužov v Bratislave, v januári 2019. (zdroj: TASR)