Samuel Jaroš. (zdroj: ZSL)
V Soči 2014 sa freestyle snoubordisti prvýkrát uchádzali pod piatimi kruhmi o medaily v slopestyle. Tínedžer Samuel Jaroš pri pohľade na nich vedel, že to chce raz zažiť na vlastnom snoubrode.
Čoskoro 24-ročný slovenský reprezentant urobil v minulej sezóne výrazný krok k tomu, aby sa mu to podarilo vo februári v Miláne/Cortine d’Ampezzo. Teda konkrétne v Livignu, kde sa uskutočnia súťaže v jeho obore.
Vydarená sezóna Jaroša dostala medzi tridsiatku, ktorá má v tejto chvíli garantovanú miestenku. Posunula ho aj k víťazstvu v ankete Lyžiar roka 2025.
Ako chutí víťazstvo v ankete Lyžiar roka 2025?
„Znamená to pre mňa, že snoubording ide v zimných športoch vpred. Nielen vo svete, ale aj u nás na Slovensku. Nie je to len o zjazdovom lyžovaní, ale aj freestylové športy vedia reprezentovať našu krajinu dobrými výsledkami s dobrou vizitkou.
Každý rok som sa v tejto ankete umiestňoval na dobrých pozíciách a vylepšoval ich. Tento rok sa mi to podarilo vyhrať a za to som veľmi rád.“
Dlhodobo sa pripravujete na rakúskom ľadovci Mölltaler, kde nedávno vzniklo unikátne tréningové centrum pre českých a slovenských snoubordistov a akrobatických lyžiarov. Kvôli galavečeru ste pricestovali späť na Slovensko. Prečo?
„Nie je to podľa mňa úplne slušné, ak sa človek nedostaví na takéto dôležité veci. Niektorí športovci takéto ocenenia neberú úplne vážne a často si preň neprídu, aj keby mohli. Príde mi pekné pogratulovať aj ďalším športovcom za výkony a stretnúť sa s nimi.
Takisto aj s ľuďmi zo Zväzu slovenského lyžovania (ZSL). Cez sezónu na to veľa priestoru nie je. Je pekné sa po konci so všetkými stretnúť a stráviť s nimi nejaký čas.“
Ocenenia sa získavajú za výborné sezóny. Bola takou aj tá vaša minulá?
„Z papierovej stránky som si z nej odniesol to, po čo sme do nej s trénerom Tomášom Murgáčom išli. Cieľom bolo získať čo najviac bodov, aby som sa kvalifikoval na zimnú olympiádu v Miláne a Cortine d’Ampezzo 2026. Mali sme aj ciele, čo sa týka umiestnení.
Vstupovali sme do sezóny s tým, že na jej začiatku sme chceli byť na Svetových pohároch v najlepšej pätnástke, čo sa mi podarilo dvakrát. Boli to veľmi slušné výsledky.
Samozrejme, častokrát to mohlo byť aj lepšie. Niekedy to bolo horšie na základe nejakých zlých podmienok.
Som spokojný. Aj preto, že som mal počas sezóny nejaké zranenia. Zima nikdy nie je taká, ako by sme si predstavovali.
Určite ju hodnotím pozitívne. Bola lepšia ako minulá.“
Zranili ste sa dokonca dvakrát. Pred majstrovstvami sveta rameno, počas nich členok.
„Počas sezóny som mal malé zranenia chrbta, či členku. Nebolo to nič, čo by ma vyradilo z tréningu či pretekov. Skôr to bolo o tom, že som na niektorých pretekoch nemohol ísť na sto percent.
V závere sezóny som si na tréningovom kempe zranil na špecifickom mieste kľúčnu kosť. Mal som s tým asi osem dní problém. Stalo sa to tesne pred svetovým šampionátom v Engadine.
Vôbec som si nebol istý, či tam budem štartovať. Vďaka realizačnému tímu, fyzioterapeutom a lekárom sme to dali dokopy tak, že to šlo.
Súťažil som tam s bolesťami a veľkými obmedzeniami kvôli tejpom po celom tele. Neumožnili mi robiť plné rozsahy pohybov. Aj tak som do toho šiel na sto percent.
Boli to posledné MS pred ZOH. Za 28. miesto v slopestyle sa mi podarilo získať dôležité dva body, ktoré mi zatiaľ zaisťujú účasť na olympiáde.
V poslednej jazde som si na konci zranil členok. Odstavil ma na istý čas. Našťastie to boli posledné preteky sezóny.
Po konci som musel trochu zrehabilitovať, aby som bol pripravený na aktuálnu tréningovú jednotku na Mölltaleri. Zatiaľ je všetko v poriadku.“
Ako zatiaľ vyzerá príprava na novú sezónu?
„Väčšinou sa letná príprava nezačína hneď po konci minulej zimy. Aj aj si zvyknem dopriať pár týždňov voľno, aby telo vyplo. Tentokrát som začal hneď, pretože som potreboval dať dokopy členok.
Vedel som, že ma čaká mesačný tréningový blok na snehu oveľa skôr, ako to býva zvyčajne. Od prvého apríla som začal rehabilitovať a trénovať naplno.
Na Mölltaleri sme už mesiac. Zatiaľ to ide super. Počasie sme mali fajn. Mal som možnosť trénovať na snehu. Počas zlých dní sme trénovali v posilňovni a robili rôzne doplnkové športy.“
Kedy si oddýchnete?
„Počas leta určite pôjdem na týždňovú dovolenku. Možno v júli, alebo v auguste. Momentálne sa sústredím na olympiádu. Je to najdôležitejší rok mojej kariéry. Mám necelú jednu sezónu, aby som dokončil kvalifikačný proces.
Potrebujem sa dať dokopy, aby telo bolo pripravené vo všetkých aspektoch. Momentálne dávam všetko či už mentálne alebo fyzicky do toho, aby som mohol do sezóny nastúpiť tak, ako chcem.“
Máte na olympijskú sezónu pripravené nejaké nové triky?
„Počas letnej prípravy kombinujeme tréning v posilňovni so skákaním do nafukovacích vakov v Rakúsku, kde sa môžem učiť nové triky a skúšať nové veci bez veľkých rizík. Vtedy sa budem zameriavať na nejaké nové veci, ale určite aj špecifické prvky, aby som si mohol zlepšovať výsledky.
Koncom leta to budeme prenášať na sneh, keď sa presuniem do Austrálie či na Nový Zéland. Tam bude priestor na trénovanie ešte pred prvými pretekmi novej sezóny.“
Už viete, čo by ste sa chceli konkrétne naučiť?
„Každý rok sa snažíme posúvať náročnosti trikov, takisto rotácie a kreatívne prvky. Máme tam naplánované nejaké rotácie o 1800 stupňov, ktoré budú dôležité, aby som sa vedel vo finále najmä v Big Airi umiestňovať vyššie. Mám plán a všetko ide podľa neho.“
Súťažíte v dvoch disciplínach – Big Air a slopestyle. V ktorej sa cítite pohodlnejšie?
„Veľmi ťažká otázka. Každý rok sa to mení a často sa menia aj podmienky na pretekoch. Niekedy možno výsledky ukazujú, že sa mi viac darilo v Big Airi, ale neznamená to, že som v ňom lepší.
Slopestyle je určite náročnejší. Na trati musíme splniť sedem či osem prekážok, sú veľmi technicky náročné. Jazda je oveľa dlhšia, náročnejšia. Sústredenosť musí byť oveľa vyššia. Je tam možno aj viac stresu.
Zároveň je to niečo, čo robí freestylový šport freestylom. Je to niečo bližšie môjmu srdcu.
Big Air je viac priamy. Je to o jednom skoku a človek už vie, do čoho ide. Záleží to aj do samotného miesta. V niektorých parkoch sa cítim lepšie na Big Airoch a v niektorých krajinách zas v slopestyloch.
Záleží to aj od situácie, ako je postavená trať, aké je počasie, ako sa možno v podstate aj vyspím. V obidvoch disciplínach si verím rovnako. Je to len o tom, ako sa dokážete vyrovnať s danými podmienkami.“
Spomínali ste už, že aktuálne máte istú účasť na olympiádu. Ozrejmite nám to.
„Aktuálne som v očistenom olympijskom rebríčku na jeho konci, okolo 30. miesta. Na posledných piatich či šiestich miestach je medzi pretekármi veľmi malý bodový rozdiel.
Môžu prísť prvé preteky, v nich zajazdím o dve miesta lepšie ako všetci ostatní a hneď ma to posunie o veľa miest dopredu. Mám ešte veľa príležitosti sa tam udržať, či si postavenie vylepšiť.“
Čo konkrétne musíte urobiť, aby ste sa udržali medzi „vyvolenou“ tridsiatkou?
„Ťažko povedať. Neviem ovplyvniť pretekárov, ktorí sú predo mnou, alebo za mnou. Môže sa stať, že všetci zajazdia najlepšie výsledky, prvé miesta a ja sa zraním a nebudem môcť ísť nejaké preteky. Potom to bude problém.
Zjednoduším to. Aby som sa tam udržal, potrebujem ísť všetky Svetové poháre, ktoré budú do začiatku olympiády. Na nich musím dosiahnuť dobré výsledky, podobné ako v minulej sezóne.
Teda byť v najlepšej pätnástke, najlepšie v desiatke.“
Snoubordisti budú pod piatimi kruhmi v Taliansku súťažiť v Livignu. Nemali ste však žiadnu generálku.
„O to to bude náročnejšie. Doteraz sme mali možnosť vyskúšať si olympijskú trať. Je to do určitej miery škoda, pretože organizátori nebudú môcť urobiť príliš odlišnú trať od tých, ktoré máme na Svetových pohároch.
Zvyčajne sa ju snažia odlíšiť. Urobiť ju kreatívnejšie alebo náročnejšiu. Máme nevýhodu, že sme si to nemohli vyskúšať.
Preto trénujeme o to viac, aby sme boli pripravení na všetko a vedeli na to najlepšie reagovať v samotnom dejisku. Veľmi sa teším. Taliansko je jedna z európskych krajín, kde rád trávim čas a chodím aj často trénovať.
V samotnom Livignu sme už mali preteky. Bol som tam veľakrát trénovať. Miesto mám okukané, poznám prostredie. Nie je to niečo, čo som ešte nezažil.“
Vaše disciplíny, slopestyle (Soči 2014) a Big Air (Pjongčang 2018) sú v olympijskom programe pomerne krátko. V minulosti platilo, že vaša komunita si cenila viac výsledky na prestížnych amerických X-Games ako na olympiáde. Zmenilo sa to?
„Pre niektorých to možno stále platí, no myslím si, že sa to aj zmenilo. X-Games sú v dnešnej dobe veľmi politicky založené, čo sa týka pozvánok. Síce sa tam vie dostať len 12 ľudí z celého sveta, ale neplatí, že sú to tí najlepší na svete.
Stále je to podujatie na pozvánky. Veľa záleží na tom, kto je kým sponzorovaný a kto má kde aké konexie. Nie je to úplne o tom, že tam pretekajú najlepší z celého sveta.
Za mňa je úplný vrchol olympiáda. Mimo majstrovstiev sveta, ktoré sú tiež veľmi náročné.“
Na olympiáde ste sa ešte nikdy nepredstavili. Snívali ste o tom, keď ste začínali?
„Určite. Pamätám si, keď som v televízore pozeral prvú olympiádu s freestyle snoubordistami v Soči 2014. Bol to pre mňa pekný moment a aj veľká motivácia, keď som mohol vidieť, aké je to byť na olympiáde.
Keď v podstate celá krajina fandí športovcom a je to vrchol samotného športovca. Určite to platí aj v ostatných športoch. K tomuto to vždy smeruje a tam to končí, čo sa týka výsledkov.
Nič viac nie je. Ak sa bavíme o olympijských športoch.“
Čo vás ešte čaká v nasledujúcich dňoch?
„Príprava na Mölltaleri bude o čosi viac ako týždeň končiť. V júni budem trénovať na Slovensku v posilňovni. Budem sa sústrediť na kondičnú prípravu.
Bolo jej teraz menej, keďže som na rozdiel od minulých rokov bol teraz viac na snehu. Následne budem kombinovať posilňovňu s nafukovacími vakmi. Bude toho celkom dosť.
Koncom leta pôjdeme do Austrálie a na Nový Zéland, kde budeme chcieť na sneh preniesť to, čo som natrénoval v lete. Budem sa najmä rozjazdievať po príprave na suchu.“
