Nina Wienand Herelová (vľavo) počas svojej domácej reprezentačnej rozlúčky. (zdroj: FOTO TASR/JAROSLAV NOVÁK)
Po kapitánke Karin Palgutovej figuruje v našej ženskej volejbalovej reprezentácii ako druhá najstaršia hráčka. Možno aj svetovou raritou 31-ročnej blokárky Niny Wienand Herelovej je, že klubovú kariéru už ukončila a v národnom tíme zbiera posledné štarty.
Domáca rozlúčka
Nedeľňajší duel Zlatej Európskej ligy proti Čiernej Hore (3:0) v bratislavskej Gopass aréne bol pre ňu špecifický aj v tom, že sa v ňom v reprezentačnom drese lúčila so slovenskou palubovkou. To, že nastúpi na posledný oficiálny zápas pred domácim publikom, si pred ním uvedomovala.
„V samotnom stretnutí som už na to nemyslela. Som však rada, že ma prišla podporiť takmer celá moja rodina. A nás ako družstvo i toľko veľa ľudí. Atmosféra na našich zápasoch bola výborná, rovnako ako po minulé roky,“ zdôraznila rodáčka z Bojníc.
Počas svojej bohatej klubovej kariéry získala dva majstrovské tituly so Sláviou UK Bratislava, ďalšie dva v Rakúsku so Schwechatom a tri v Česku s Prostějovom.
Pôsobila aj v poľskej Bielsko-Bialej či vo francúzskom Nancy. Po jednej sezóne v Aachene bola od roku 2021 hráčkou iného bundesligového tímu Wiesbadenu. V Nemecku sa vlani vydala a usadila.
V nemeckom Wiesbadene bola kapitánkou. (zdroj: FOTO DETLEF GOTTWALD)
Nezlomná Nina
V januári tohto roka si po vyše desiatich mesiacoch znova obliekla dres VC Wiesbaden, ktorého bola kapitánka. V závere sezóny 2023/24 si vážne zranila pravé koleno. Po operácii roztrhnutého predného skríženého väzu sa nezlomná Nina na palubovky vracala už druhý raz z rovnakého dôvodu.
Predtým jej operovali ľavé koleno, dlhodobo ju sužovali problémy s takzvanými skokanskými kolenami.
„Ešte to nie je optimálny výkon, ale verím, že zápasmi a tréningmi sa to bude zlepšovať. Už pred dvoma rokmi som si povedala, že vydržím ešte dve sezóny.
Do toho prišli majstrovstvá sveta v Thajsku, ktoré sú pre mňa veľkou motiváciou. Som rada, že ešte stále mám taký level, aby som sa na nich mohla zúčastniť.
Verím, že moja výkonnosť sa ešte zlepší,“ poznamenala k svojej nezvyčajnej situácii, keď už je v podstate iba hráčkou slovenskej reprezentácie.
Zabojovať o Final Four
Aj keď slovenské volejbalistky majú z Európskej ligy striebro z roku 2016 a v roku 2017 v nej skončili tretie, na Final Four tejto prestížnej súťaže ešte neštartovali, pretože sa vtedy tento formát nehral.
Po dvoch výhrach 3:0 nad Azerbajdžanom a Čiernou Horou v Bratislave sa po uplynulom víkende v tabuľke predrali na tretiu priečku a priblížili sa tak k možnosti zahrať si na ňom.
Slovenské volejbalistky majú šancu postúpiť na Final Four Zlatej Európskej ligy. (zdroj: FOTO CEV)
Na záverečnom turnaji v Ängelholme 28. a 29. júna majú automaticky istú účasť domáce Švédky, ktoré sú zároveň aj obhajkyňami prvenstva, blízko k nemu sú i Ukrajinky.
Zhodou okolností v poslednom kole základnej časti v poľskom Radome Slovenky čakajú zápasy s touto dvojicou - 14. júna o 19.00 h so Švédskom a 15. júna o 17.00 h s Ukrajinou.
„Veľmi ťažký bude najmä zápas s Ukrajinou, ktorá vyhrala všetky a je najlepším tímom súťaže. Švédky majú svoje opory, pôjdeme tam s cieľom získať nejaké body,“ pokračuje 57-násobná slovenská reprezentantka.
Spolu s Karin Palgutovou či Nikolou Radosovou, ktorá sa už oficiálne s reprezentáciou rozlúčila, práve v Thajsku na MS kadetiek v roku 2009 odštartovali svoju reprezentačnú kariéru.
Najpamätnejší proti Bielorusku
Tridsiatničky už v seniorskej reprezentácii postupne uvoľňujú pozície ďalším generáciám.
„Som prekvapená z niektorých mladších hráčok. Myslím si, že sa zlepšili. Tento tím je to najlepšie, čo máme. Sme dobre zohraté a máme ešte čas sa pripravovať na svetový šampionát,“ dodala.
Najpamätnejším zápasom v reprezentačnom drese je pre ňu ten z ME 2019 na bratislavskom „zimáku“ proti Bielorusku.
„Prehrávali sme v ňom 0:2 a otočili sme na 3:2, čo nás posunulo do osemfinále. Bratislava bola úžasná. Doteraz mám zimomriavky, keď sa ma na to niekto opýta,“ hovorí.
Naopak najsmutnejší moment zažila na ME 2023, keď naše vo Florencii nad Bulharkami viedli v osemfinále 2:0, ale nakoniec prehrali 2:3.
„Veľká škoda, mohli sme ísť ďalej, čo by bol historicky pre nás ešte lepší výsledok,“ dodala.
V aktuálnom rebríčku FIVB sa Slovenky zásluhou dvoch výhier v Bratislave posunuli z 27. na 25. priečku za Švédsko, keď preskočili Mexiko a Slovinsko.
