Romana Hudecová na konci extraligovej sezóny so svojimi najcennejšími trofejami. (zdroj: FOTO VKP/IGOR URBAN)
Keď sa pred vyše troma rokmi v závere rozbehnutej klubovej sezóny Romana Hudecová dozvedela, že je tehotná, túžila vyhrať pohár i extraligu. „Aby som sa dobre rozlúčila, pokiaľ by som sa už k volejbalu nevrátila,“ vyznala sa nám vtedy.
Najmä jej zásluhou Nitrianky v pohárovom finále bratislavskú Sláviu EU zdolali, ale v Niké extralige na rekordéra v počte majstrovských titulov nestačili.
Rodáčka z Levíc bola z toho sklamaná. Ocenenie MVP extraligovej sezóny 2021/22, v jej kariére už druhé, pretože prvý raz si ho prebrala po majstrovskej v sezóne 2017/18 s bratislavským Strabagom, ju potešilo.
Bolo pre ňu miernou útechou za nezískané double.
Lietajúca Levičanka
Vynahradila si to v drese VKP Bratislava. K volejbalu, ktorý ju stále veľmi baví, sa vrátila. Na palubovku ju to ťahalo späť už krátko po pôrode.
Po ročnej materskej dovolenke si z viacerých ponúk vybrala VKP. Vo svojej prvej mamičkovskej sezóne sa musela uskromniť s extraligovým bronzom.
V závere uplynulej sezóny však na palubovke naplno predviedla svoje schopnosti. Ukázala, prečo ju prezývajú „Lietajúca Levičanka“.
9
zlatých medailí z extraligy a pohára získala Romana na Slovensku.
Chýbajúce centimetre dokáže plne nahradiť svojím výskokom. Empatická a šarmantná volejbalistka, ktorá skúsenosti zbierala i v Grécku, Albánsku či v Turecku a zahrala si aj na pre slovenských fanúšikov pamätných majstrovstvách Európy 2019 doma v Bratislave, púta útokom zo zadnej zóny (pipe).
„Je to taká moja veľká volejbalová láska. Pokiaľ by to bolo na mne, tak by som počas celého zápasu ani nemusela inak útočiť. Keď nám s babami vyjde deň a mne ide pipe, tak obvykle súperky až taký dobrý deň nemajú,“ s úsmevom opisovala svoju veľmi silnú zbraň na ihrisku.
Romana Hudecová v drese VKP. (zdroj: FOTO VKP/IGOR URBAN)
Obľúbené číslo tri
„Som poverčivá, preto mi na čísle dresu veľmi záleží. Trojka ma sprevádza odvtedy, ako som začala ako malé dievčatko hrávať volejbal v Leviciach. V prípade, že je obsadená, tak rýchlo hľadám dres číslo deväť,“ prezradila.
V živote hráčky narodenej v roku 1993 je tých trojok viac. Tri roky má teraz aj jej dcérka Ela, jej poklad a hlavná priorita.
Mamine tlieskala nielen vo februári v Žiline pri jej v poradí už piatom triumfe v Niké Slovenskom pohári (získala ich so štyrmi rozdielnymi klubmi, predtým dvakrát so Sláviou, raz so Strabagom a Nitrou), ale aj nedávno po jej štvrtom titule majsterky Slovenska (po dvoch so Sláviou a jednom so Strabagom) s tretím klubom.
„Policajtky“ vyhrali finálovú sériu so slávistkami 3:2 na zápasy a v divácky veľmi sledovanom bratislavskom derby ich po šiestich rokoch zosadili z trónu. Jazýčkom na váhach boli práve jej výkony.
Druhé double v kariére
Pre Romanu, ktorú tretí raz ocenili ako MVP hráčku sezóny, to po „dupli“ so Strabagom z roku 2018 bolo druhé double. Prvé mamičkovské.
„Myslím si, že sme si titul za celú sezónu zaslúžili, nebola vôbec jednoduchá. V ženskom volejbale ide najmä o emócie, ktoré treba vedieť ustáť. Je to síce už troška ťažšie skĺbiť rodinu so športom, ale dá sa to,“ poznamenala.
Klobúk dole, ako dokázala skĺbiť novú pozíciu matky s profesionálnym volejbalom. Počas sezóny ju trápilo aj zranenie, ale v play-off sa ukázala byť skutočnou oporou tímu a osobnosťou súťaže.
Takýchto hráčok, pri ktorých zbierajú cenné skúsenosti aj mladé talenty, by naša najvyššia súťaž potrebovala ešte viac.
S majstrovským pohárom. (zdroj: FOTO VKP/IGOR URBAN)
Pohľad trénera VKP Pavla Bernátha
Ako tréner som bol pri tom, keď Romana hrala v Strabagu Bratislava i v UKF Nitra, a som rád, že u nás vo VKP zostane aj v novej sezóne. Ako matka malej dcérky má iný režim, nemôžem ju toľko zaťažovať.
Uplynulá sezóna už bola z tohto pohľadu jednoduchšia ako tá prvá po Romaninom návrate na palubovku, jej malá bola už predsa len staršia. Na jeseň sme mali veľa zápasov a najmä veľa cestovania, zranila sa a laborovala asi tri mesiace.
Jednou z podstatných vecí sezóny bolo, že sme ju úplne doliečili a nenechali hrať nedoliečenú. Ona nám to v dobrom vrátila. Hru v play-off sme postavili na jej stabilnom útoku.
Nevynechala v ňom ani jeden zápas, čo je zázrak a chvála za to aj jej kondičnému trénerovi, predsa len to bol náročný zápasový program. Slávistky šli vo finálových zápasoch servisom po nej, snažili sa ju znechutiť.
Ustála to. Aj keď prvý duel nebol ideálny ani z jej strany, nakoniec to odprihrávala tak, že nedostávala esá a odbúchala úplne všetko.
Podľa mňa má najlepší pipe v strednej Európe. Bolo vidieť, že je staršia hráčka, ale na play-off sa nachystala a nezlomila sa.
Romana Hudecová (tretia zľava) si cenu MVP prevzala pred zápasom Sloveniek s Čiernou Horou v ZEL. (zdroj: FOTO CEV)
ZOSTAVA SEZÓNY NIKÉ EXTRALIGY 2024/25
MVP: Romana Hudecová.
NAHRÁVAČKA: Simona Slivková (Žilina).
SMEČIARKY: Romana Hudecová (VKP), Michaela Kánová (Slávia). BLOKÁRKY: Lenara Baijová (VKP), Lydia Montagueová (Slávia), UNIVERZÁLKA: Ema Palkovičová (VK Nové Mesto nad Váhom).
LIBERKA: Ema Magdinová (Slávia).
