Grigar nás nezachránil. Slovenskí vodní slalomári prvý raz v histórii nezískali na MS ani jednu medailu

Žiaľ, zlá predtucha sa stala krutou realitou. Jakub Grigar, posledný z našich slalomárov vo vyraďovacích pretekoch v kajak krose v akcii v záverečný deň na majstrovstvách sveta v austrálskom Penrithe, skončil svoje účinkovanie vo štvrťfinále.

Obsadil nakoniec štrnáste miesto, čo znamená, že slovenská vodnoslalomárska výprava sa prvý raz v histórii samostatnej republiky vracia zo svetového šampionátu bez zisku čo len jedinej medaily.

Koniec série na 22. MS

Slovensko štartovalo od vzniku samostatnej republiky na MS 22. raz a na predchádzajúcich svetových šampionátoch si vybojovalo 67 cenných kovov (25 – 23 – 19). Asi ani najväčší pesimisti však neverili, že by to tejto veľmi peknej medailovej zbierky v dejisku vodnoslalomárskych súťaží na OH v roku 2000 v Sydney nepribudol ani jeden, ale žiaľ, stalo sa.

Už pred samotným vrcholom tejto sezóny bolo jasné, že naši slalomári ako celá výprava už zďaleka nepatria do absolútnej svetovej špičky.

Preč sú totiž časy, keď na MS získali nemalý počet medailí a napríklad v roku 2011 na domácej trati v Čunove si ich vypádlovali až osem – zlatí boli Hochschornerovci v C2 a hliadky 3xK1 ženy i 3xC1 muži, strieborní Dukátová v K1 a hliadka 3xC2, bronzoví Škantárovci v C2, Beňuš v C1 a Macová takisto v C1.

Samozrejme, že nikto nepredpokladal, že niečo podobné by sa mohlo teraz v Penrithe zopakovať.

Tajne sme však dúfali, že by sme sa mohli aspoň trochu priblížiť k penrithskej bilancii z MS 2005, keď bola Kaliská prvá v K1, Kubáň – Olejník druhí v C2 a Martikán v C1 aj Cibák v K1 zhodne tretí. To však bolo iba zbožné prianie, keďže realita je taká, že slovenská výprava sa vracia domov len s tromi štvrtými priečkami – Grigara v časovke kajak krosu a hliadok 3xC1 žien i 3xK1 mužov.

Taká je realita

Keď slovenská výprava získala v roku 2014 na svetovom šampionáte v americkom Deep Creeku štyri medaily (zlaté boli hliadky mužov 3xC1 aj 3xC2 a strieborní Škantárovci v C2 a hliadka 3xK1 žien), v našom denníku bol vtedy na prvej strane hlavný titul „Fiasko vodného slalomu“.

Prečo, keď si naši slalomári vypádlovali až štyri cenné kovy? Dôvod bol prostý, jedno umiestenie na stupňoch víťazov v individuálnej súťaži bolo jednoducho v tom období veľkým sklamaním. Čo by sme teraz dali za čo len jedinú medailu celkovo…

Vtedy to bolo fiasko, tak ako by sa to malo nazvať teraz? Nie, nikoho nechceme biť palicou, pretože takáto je realita slovenského vodného slalomu.

Prvé náznaky toho, že je pred nami výrazne horšie obdobie, ukázali už predchádzajúce majstrovstvá sveta v roku 2023, na ktorých našu výpravu medailovo zachránila kajakárka Eliška Mintálová, keď skončila v londýnskom Lee Valley druhá.

„Elza“ však v máji porodila syna Noela a hoci už v závere sezóny štartovala na majstrovstvách Slovenska v Čunove, jej úplný návrat na divokú vodu sa uskutoční až v nadchádzajúcej sezóne.

Následne ďalšie varovanie prišlo vlani, keď prvý raz v histórii nevyhrali Slováci ani jedny preteky Svetového pohára. Pretrhla sa tak nádherná séria, ktorá trvala nepretržite od roku 1996, od vzniku tohto prestížneho seriálu.

A aby toho nebolo málo, vlani sa ukončila ešte jedna medailová séria, keď naši slalomári zostali prvý raz v histórii vrcholného mládežníckeho podujatia bez cenného kovu na MS juniorov a pretekárov do 23 rokov v Liptovskom Mikuláši. Navyše sa stali aj prvou organizátorskou krajinou na domácej vode bez zisku čo len jediného cenného kovu.

Keď už uvádzame naše ukončené nádherné série, tak len pripomeňme, čo je známe už od štvrtka, že v Penrithe sa skončila aj medailová séria kanoistu Michala Martikána na MS, ktorú prerušil po zisku 23 cenných kovov (15 – 3 – 5).

Keby však niekto pred šampionátom tvrdil, že sa naša 46-ročná slalomárska legenda pri osemnástom štarte na MS dostane v C1 15. raz do najlepšej desiatky (mimo bol len v roku 2013 18., 2014 12. a 2019 s „päťdesiatkou“ 29.), asi by sa mu viacerí vysmiali.

Lenže Martikán, takisto ako na májových ME vo francúzskom Vaires-sur-Marne, kde bol ôsmy, desiatou priečkou znovu potvrdil, že ešte nepatrí do starého železa.

Bojíme sa o najcennejšiu sériu

Slovenský vodný slalom je aj napriek súčasným problémom, ktoré trápia jeho hnutie najmä od vlaňajšej parížskej olympiády, stále náš najúspešnejší olympijský šport.

Navyše sa môže pochváliť ešte jednou veľmi peknou najcennejšou sériou, ktorá trvá od vzniku samostatnej republiky, keď sa zatiaľ z každých OH vracali naši slalomári minimálne s jednou medailou.

Najbližšie OH sa uskutočnia v Los Angeles a vedenie sekcie divokých vôd Slovenskej kanoistiky sa musí vážne zamyslieť nad tým, čo urobiť, aby sa aj táto posledná medailová séria o tri roky nepretrhla.

Áno, máme pretekárov, ktorí sú schopní vybojovať si cenný kov, čo potvrdil aj tohtoročný seriál Svetového pohára, ale najmä oni – a nielen tí – musia mať utvorené také podmienky, aby sa mohli v pokoji pripravovať na vrcholné podujatia sezóny. Žiaľ, práve to sa teraz nedeje.

Je preto najvyšší čas, aby si vedenie slovenského vodného slalomu sadlo so všetkými zainteresovanými stranami za jeden stôl a našli spolu riešenie, ako ďalej. Ak sa tak totiž nestane, tak o tri roky sa pokojne môže pretrhnúť už aj táto posledná medailová séria, ktorou sa ešte stále môže chváliť náš najúspešnejší olympijský šport.

A to si určite neželá nikto z nás.