Na ME v streľbe z guľových a brokových zbraní v Chateauroux absolvuje slovenská trapistka Zuzana Rehák Štefečeková štyri disciplíny. Po trojdňovej individuálnej súťaži v trape v pondelok strieľa tímový mix s Erikom Vargom (táto disciplína sa v Los Angeles 2028 znova vráti do olympijského programu), v utorok ju čaká nová súťaž solo a v stredu trio.
V individuálnej súťaži v trape si 41-ročná členka ŠCP Bratislava vybojovala striebro. O ňom, ale aj o jej návrate na olympijskú strelnicu, sme sa s ňou rozprávali.
Po roku ste sa vrátili do francúzskeho Chateauroux na strelnicu, na ktorej ste ako obhajkyňa tokijského zlata skončili na dvanástom mieste a prvý raz ste sa zo svojej štvrtej olympiády vracali bez medaily. Aké ste mali pocity?
„Dobré. V porovnaní s mnohými inými strelkyňami som mala výhodu v tom, že som na nej už strieľala. Bývame v tom istom dome, v ktorom sme mali zázemie aj počas olympijských hier, takže v podstate som sa vrátila domov. Keďže už tú nie sú zátarasy ako počas olympiády, tak som z domu na strelnici za štyri minúty.“
Využili ste túto blízkosť aj medzi jednotlivými položkami?
„Áno, je to obrovská výhra. Na strelnici si nemáte počas dňa kde oddýchnuť či ľahnúť si, tak sme si túto pohodičku vychutnávali. Poloha domu je úžasná, rezervovali sme si ho už pred rokom.“
Vládne v dome, v ktorom s vami bývajú tréner Hubert Olejnik i ďalšie trapistky, po vašej medaile v porovnaní s olympiádou lepšia nálada?
„Áno, ale tá atmosféra bola dobrá celý čas. V nedeľu sa ešte trocha zlepšila.“
Na súťaži pod piatimi kruhmi ste dosiahli 117 bodov a skončili dvanásta. Teraz ste trafili o tri terče viac, čo vám stačilo na finálovú účasť.
„Je to zatiaľ moje tohtoročné maximum. Predtým som 120 bodov dosiahla v júni v Brne na Memoriáli Miroslava Bednaříka. Som s tým veľmi spokojná. V tomto roku som už veľmi chcela dosiahnuť nejaký dobrý výsledok.“
Čo sa od minulého roka na olympijskej strelnici v Chateauroux zmenilo?
„Zostala na nej klasicky jedna tribúna za finálovým strelišťom. Tie ostatné už demontovali, rovnako ako vonkajšie bufety. Zmizol aj stojan s olympijskými kruhmi, tie z umelých trávnikov sú už vyzmývané. V areáli som videla skupiny menších detí so sprievodcami. Nie sú tu takí fanúšikovia, akých sme mali na olympiáde, ale je to veselšie a pohodovejšie. Bolo príjemné sa sem vrátiť.“
Zmenil sa po medaile váš vzťah k tejto strelnici?
„Ja som sa k nej nestavala nejako negatívne. Nebyť jednej položky, ktorá mi nevyšla, tak by to na olympiáde bolo lepšie. Nepozerala som na ňu škaredo. Olympijskú súťaž sme absolvovali za dva dni, teraz sme päť položiek a následné finále mali rozložené na tri dni.“
Po výsledkoch 23 a troch 24 ste v poslednej položke nechybovali ani raz, čo vás definitívne posunulo do finále. Boli to nervy?
„Vedela som, že v nej musím trafiť všetkých 25 terčov, aby som sa možno nemusela rozstreľovať o finále. Priznám sa, že keď som dostrieľala, tak sme ešte tŕpli. Dve súperky museli urobiť chybu, aby som do finále postúpila priamo. Strelnica je pekná, viditeľnosť dobrá. Očakávalo sa, že budú vysoké výsledky.“
Vo finále ste sa priebežne držali na druhej priečke, po 35. sérii ste viedli. Od 36. po 38. výstrel ste však trikrát za sebou minuli terč, ale dokázali sa ešte vyškriabať hore. Čo sa stalo?
„Vôbec neviem. Mala som nejakú odmlku. Niečo sa pokazilo, ale to potom znova nabehlo. Stalo sa to v čase, keď už som mala istú medailu. Našťastie, nakoniec bronzová Španielka Galvezová hrala so mnou a tiež minula.“
Jeden výstrel pred koncom bolo isté, že zlato už prischne Nemke Katrin Murcheovej. Zhodou okolností tá vlani na olympiáde skončila taktiež pred vami na jedenástej priečke.
„Priznám sa, že o závere súťaže som nemala prehľad. Až keď sme dostrieľali, tak som sa pozrela na tabuľu. Finále bolo tesné a napínavé až do konca. O jeden terč, to sa mi veľmi páčilo.
Super bolo, že ho sprevádzal komentátor, ľudia reagovali a tlieskali. Sanmarínčanka Perilliová sa mi sťažovala, že ten hukot nezvládla.“
Murcheová je od vás o pätnásť rokov mladšia. Poľovali ste na tretie individuálne zlato, ale veľmi spokojná ste aj so striebrom, nie?
„Už som chcela v tomto roku dosiahnuť nejaký veľký výsledok. Doteraz som v ňom nezískala žiadnu medailu, čo sa považuje skoro za zlý rok. Vo finále som síce bola najstaršia, ale teším sa, že som sa do neho dostala a ešte viem s nimi držať krok. Dobre rozbehnuté som mala už preteky Svetového pohára minulý mesiac v talianskom Lonate, ale nedopadlo to dobre. Teraz to bolo správne načasované.“
V štartovej listine vždy hľadáme Satu Mäkeleovú-Nummelovú, ktorá vás zdolala v boji o zlato na OH 2008 v Pekingu. Päťdesiatštyriročná Fínka teraz skončila dvadsiata.
„Keď príde Satu, tak je istota, že nebudem najstaršia. Na túto tému sme žartovali s Turkami. Medzi nami trapistkami sú matky, ale oni majú v tíme aj babku. Vyhľadala som si to, Dilara Kizilsuová má šesťdesiat. Takže ešte stále to bolo úplne v pohode.“
Na ME v streľbe z guľových a brokových zbraní v Chateauroux Zuzana absolvuje štyri disciplíny. Po trojdňovej individuálnej súťaži v trape včera strieľala tímový mix s Erikom Vargom (táto disciplína sa v Los Angeles 2028 znova vráti do olympijského programu), dnes ju čaká nová súťaž solo a v stredu trio. Tohtoročným vrcholom pre brokárov budú v októbri majstrovstvá sveta v gréckej Malakase neďaleko Atén.
Deväť individálných medailí
Do uplynulej nedele poslednú medailu v olympijskom trape na ME získala Zuzana pred siedmimi rokmi v rakúskom Leobersdorfe. Striebro v Chateauroux je pre ňu v poradí deviaty cenný kov z individuálnej súťaže, do šesťčlenné finále sa predrala štrnásty raz.
Zlato - Maribor 2015, Lanato 2016
Striebro - Nikózia 2008, Kazaň 2010, Suhl 2013, Chateauroux 2025
Bronz - Maribor 2006, Sarlóspuszta 2014, Leobersdorf 2018