Minister cestovného ruchu a športu Rudolf Huliak prvú príležitosť vidieť rokovanie najvyššieho orgánu SOŠV nevyužil... (zdroj: TASR)
V piatok 23. mája sa uskutočnilo 68. valné zhromaždenie Slovenského olympijského a športového výboru (SOŠV).
„Naivný“ pozorovateľ činnosti strešnej organizácie slovenského športu očakával, že sa príde delegátom najvyššieho orgánu SOŠV predstaviť nový minister cestovného ruchu a športu Rudolf Huliak, ktorý do svojej funkcie nastúpil teraz v marci a mal prvú takúto príležitosť.
Nebolo by to nič nezvyčajné, keďže vo vyše 30-ročnej minulosti SOV/SOŠV prichádzali na takéto fórum takmer bežne ministri školstva, keďže ich rezort mal donedávna šport vo svojej kompetencii.
Ak neprišli oni, tak nechýbali generálni riaditelia sekcie športu a neskôr štátni tajomníci pre šport, keď takáto pozícia vznikla.
Historická absencia
Takíto vysoko postavení štátni predstavitelia, ale ani nik iný zo „športového“ ministerstva, minulotýždňové rokovanie SOŠV nenavštívil, čo bola historická absencia.
Keby tam bol, mohol si napríklad vypočuť predovšetkým konkrétne kritické slová kontrolóra SOŠV Jána Mižúra na adresu rezortného ministerstva v súvislosti s oprávnenosťou výdavkov zo štátneho rozpočtu, keďže výčitky v tejto oblasti vyvolávajú viaceré otázniky a nepochopiteľne komplikujú prácu aj športovým zväzom.
Že to bola oprávnená kritika jasne vyznelo aj z následných slov ombudsmana SOŠV Ľubomíra Fogaša.
Najvyšší predstavitelia SOŠV v roku 2018, keď sa SOV premenil na SOŠV, prejavili svoju radosť, že už budú mať podstatne lepšie či silnejšie postavenie voči štátu, ktorý potreby športu neraz odsúval na vedľajšiu koľaj.
Nesmelí „skeptici“ však tvrdili, že rešpektovanie SOV či SOŠV sa vždy bude odvíjať od prístupu ľudí na významných postoch, nie od názvu strešnej organizácie. To sa teraz aj ukázalo.
Pôvodná túžba sa opäť nenapĺňa
„Neúčasť kolegov z ministerstva si vykladám ich pracovnou vyťaženosťou, ničím iným. Verím, že ešte budeme mať mnoho príležitostí rokovať aj riešiť s nimi problémy v záujme slovenského športu,“ vyjadril sa značne diplomaticky na túto tému prezident SOŠV Anton Siekel.
Môžeme iba domýšľať, aké myšlienky mu reálne vírili v mysli.
Dušan Keketi (vľavo), predchodca Huliaka vo funkcii ministra, medzi športovcami takmer nikdy nechýbal. Tu je rokovaní VZ SOŠV s Antonom Siekelom. (zdroj: TASR)
Nám sa však táto historická udalosť v živote SOŠV javí predsa len trochu inak.
Jednoducho tak, že sa pôvodná túžba postavenia SOŠV voči štátu v súčasnosti reálne nenapĺňa. Aj pri neúčasti ministra či štátnej tajomníčky pre šport malo mať ministerstvo dôstojné zastúpenie na valnom zhromaždení SOŠV, ak túto inštitúciu uznáva ako blízkeho a vážneho partnera.
Vážnosť SOŠV voči štátu sa naštrbila.
