Zlákali ju motorky so zrýchlením formuly 1. Jediná Slovenka, ktorá sa venuje plochej dráhe, skončila na majstrovstvách sveta piata

Plochá dráha sa u nás vrátila na výslnie vďaka Martinovi Vaculíkovi, ktorý už roky patrí medzi svetovú elitu. Inšpiroval viacero detí, aby sa začali venovať tomuto tradičnému motoristickému športu. Dokonca aj jedno dievča.

Keď rodičia Anny Hajkovej chodievali z Levíc do Žarnovice pozerať sa na preteky, netušili, že ich dcéru plochá dráha zaujme až tak, že sa na ňu prihlási.

„Ako malá som sa venovala viacerým športom, ale žiadny z nich ma príliš dlho nebavil. V auguste to budú už tri roky, čo som plochodrážna pretekárka. Inšpirovali ma práve návštevy pretekov s rodičmi a potom som videla na sociálnej sieti oznam o nábore pre deti do Speedway Clubu Žarnovica. Prihlásila som sa a začala som trénovať. Rodičia boli najskôr zaskočení, nečakali to. Dali mi však zelenú a príliš ma neodhovárali. Prišlo to až neskôr po mojich zraneniach,“ uviedla 16-ročná Anna Hajková, ktorú v klube volajú Anička.

Anička Hajková so svojím tímom a štvornásobným majstrom sveta Gregom Hancockom (vpravo) v depe počas MS žien v Goričane. (zdroj: ARCHÍV (ah))

Ťažké začiatky

Od náročnej disciplíny ju neodradil ani nevydarený úvod, keď si pri páde zlomila prst na ruke a prvú sezónu musela predčasne ukončiť. „Začiatky boli naozaj náročné. Musela som si zvyknúť na motorku, hlavne ako sa ide do šmyku,“ zaspomínala si Anna Hajková.

Študentka gymnázia v Leviciach dochádza do Žarnovice tri až štyrikrát do týždňa.

„Skĺbiť to so štúdijnými povinnosťami nie je jednoduché, no keď sa chce, všetko ide. V priebehu týždňa mám dva tréningy a okrem toho sa ďalšie dni staráme o motorku. Po tréningu sa musí rozložiť, umyť a opäť zložiť. Naučili nás to a baví ma to tiež.“

Tréneri a odborníci ju chvália, že má cit pre motorku i dráhu. Strach si v adrenalínovom odvetví nepripúšťa.

„Tam, kde sa začína strach, prichádzajú pády. S ním to v našom športe nejde,“ hovorí rezolútne Anička.

Ako všetky deti, aj ona začínala na motorkách s kubatúrou 125 ccm. V tejto sezóne presedlala na 500 ccm, čo je kubatúra už aj mužov. „Je to povolené od pätnástich rokov. Aj vďaka tomu som tento rok zaznamenala zatiaľ najväčší progres.“

Rady od legendárneho Hancocka

Samozrejme, plochá dráha je nielen u nás, ale aj vo svete stále vnímaná hlavne ako mužský šport. Aj preto to má naša reprezentantka ťažké.

„Na Slovensku som jediné dievča, ktoré jazdí, no vo svete sa už konajú raz do roka preteky žien. Nedávno som na nich bola prvý raz už aj ja. Uskutočnili sa v chorvátskom Goričane. Na dráhe, kde sa ešte vlani šla Speedway Grand Prix. V seniorskej kategórii do 500 ccm bol vekový limit 16 rokov, koľko akurát mám. Bola som tam teda najmladšia a v konkurencii 13 pretekárok som skončila piata.

Mohlo to byť aj lepšie, pretože v semifinále som si držala druhé miesto, ktoré by mi stačilo na postup do finále. Žiaľ, jedna zo súperiek spadla a v opakovanom štarte mi ťahala spojka, pretrhla som pásku a inkasovala som pätnásť metrov hendikep. Aj s piatym miestom som však spokojná. Je to môj zatiaľ najväčší úspech a nabrala som aj množstvo skúseností,“ teší Annu Hajkovú.

V Goričane na neoficiálnych majstrovstvách sveta žien pod patronátom Svetovej motocyklovej federácie absolvovala aj viacero tréningových jázd, fyzickú prípravu a tiež teoretickú časť s prácou pri motorke či v kontakte s médiami.

V pozícii hlavného trénera tam pôsobil legendárny Američan Greg Hancock, štvornásobný šampión Speedway Grand Prix.

„Bolo úžasné s ním spolupracovať, naučila som sa veľa nového. Stretla som sa tiež s majiteľom dráhy Juricom Pavlićom. Pochválil ma za odvážny štýl jazdy, rýchlosť na dráhe a zároveň ma pozval na tréningy v budúcej sezóne.“

Ženská plochá dráha aj vďaka záujmu osobností ako Greg Hancock stúpa na popularite a čoskoro by do kalendára mali pribudnúť ďalšie podujatia. Hovorí sa o seriáli podobnom Speedway Grand Prix, ale s menším množstvom pretekov.

Chlapci ju neradi vidia pred sebou

V domácich podmienkach Hajková trénuje a súťaží len s chlapcami. Tí ju rýchlo zobrali medzi seba, hoci nikto z nich nechce, aby skončila pred nimi.

„Nemám na výber, keďže okrem mňa sa už žiadne dievča na Slovensku plochej dráhe nevenuje. Samozrejme, žiadny chalan nechce, aby ho predbehlo dievča,“ usmiala sa.

Anička Hajková v tejto sezóne už presedlala na kubatúru 500 ccm. (zdroj: ARCHÍV (ah))

Uplynulú sobotu sa ako jediné dievča predstavila v konkurencii chlapcov na medzinárodných pretekoch 500R Pohár primátorky mesta Žarnovica. V piatich jazdách získala štyri body. Predseda Speedway Clubu Žarnovica Martin Búri ju chválil nielen za predvedené výkony, ale aj celkovú oddanosť športu.

„Anička je súčasť našej Speedway Academy, kde poskytujeme mládeži kompletné zázemie od motoriek, trénerov až po automobily na preteky bezplatne. Tiež tak začínala, donedávna jazdila len na našej technike, teraz už má aj niečo svoje.

Snažíme sa tak hľadať talenty, pretože plochá dráha je finančné náročný šport. Robievame nábory a sme radi, keď sa nám hlásia deti od približne deviatich rokov, pre ktoré máme motorky všetkých kubatúr. Často si to prídu vyskúšať aj s rodičmi, hoci niektorí napokon nenájdu odvahu sadnúť si na motorku.

Iné je pozerať sa v televízii a iné jazdiť. Keď k nám takto prišla prvý raz Anička, bol som prekvapený. Prihlásila sa aj so svojou dvojičkou, bratom Jarkom. Bolo to útle malé dievčatko, ale odvaha jej nechýbala a odvtedy stále na sebe pracuje. Na kondičke, štýle jazdy, neodradili ju ani zranenia. Aj pre chlapcov je dobré, keď ich dievča naháňa na dráhe,“ skonštatoval Martin Búri.

Vaculík je vzor

Úlohu ambasádora slovenskej plochej dráhy plní dlhodobo Martin Vaculík, stály účastník seriálu majstrovstiev sveta. Veľkú inšpiráciu predstavuje aj pre Annu Hajkovú.

„Je to môj vzor. Martin je úžasný človek a pretekár. Často nám pomáha, poradí, do klubu prinesie súčiastky a podobne. Je priateľský, otvorený, dá sa s ním porozprávať o hocičom. Je skvelé, že ho máme. Keby nebolo jeho, tak neviem, ako by to bolo s naším športom na Slovensku,“ zamyslela sa.

A akú najlepšiu radu od neho dostala? „Že musím byť na motorke uvoľnená, nebyť v kŕči.“

Okrem Vaculíka drží palce aj Švédovi Fredrikovi Lindgrenovi.

„Páči sa mi jeho dynamický štýl jazdy. Zvláda akúkoľvek trajektóriu, dokáže ísť po vnútornej aj vonkajšej strane dráhy.“

Vyskočené bedro

Plochodrážna motorka nemá brzdy, z 0 na 100 km/h dokáže zrýchliť do troch sekúnd.

Je to kontaktný a adrenalínový šport, ku ktorému patria aj zranenia. Svoje o tom vie aj Anička: „Okrem zlomeného prstu v mojej prvej sezóne som mala po pádoch zlomenú ruku, pomliaždené koleno a zrejme najhoršie bolo vyskočené bedro. Ťažko sa hojilo, bolo to bolestivé,“ prezradila nám Anna Hajková. V časoch rekonvalescencie viedla aj rozhovory s blízkymi, či bude pokračovať. „Samozrejme, rodičia nie sú nadšení, keď sa mi niečo také stane. Už to však nejako prijali.“