Vyrástli na jednej ulici. Spolu to ťahajú aj medzi plochodrážnou elitou

Motor s jedným prevodovým stupňom, výkonom 70 konských síl, hmotnosť motorky 77 kg. Navyše bez brzdy, spomaľuje po ubratí plynu kompresiou.

Pri týchto údajoch to vyzerá jednoducho. Zrýchliť z 0 na 100 km/h však dokáže do troch sekúnd, čo je na úrovni monopostu formuly 1.

K tomu ostré súboje jazdcov lakeť na lakeť, ktoré majú diváci z hľadiska možnosť vidieť na každom úseku trate. Aj to robí z plochej dráhy jedinečný motoristický šport.

Medzi úzku svetovú špičku plochodrážnikov patrí dlhodobo Martin Vaculík.

Tradičný účastník seriálu majstrovstiev sveta Speedway Grand Prix, v ktorom v sezóne 2023 získal bronzovú medailu a vlani skončil v konečnom poradí piaty, často zdôrazňuje dôležitosť svojho tímu.

Tvoria ho mechanici Denis Takáč, Rudy Baniari, Jakub Růžička a bývalý elitný dánsky jazdec Bjarne Pedersen, ktorý pôsobí v pozícii mentora.

Svoje skúsenosti odovzdáva najmä v technických záležitostiach, pred a počas pretekov sleduje stav dráhy a Martinovi Vaculíkovi radí, čo by mohol v ďalšej jazde urobiť lepšie.

Oddych v zime

Mechanik Denis Takáč patrí do Vaculík Racing Teamu už od roku 2010.

„S Maťom sme boli susedia, v Žarnovici sme vyrastali na jednej ulici. Od malička som sa motal okolo motorov, bavilo ma to. Bol som vždy naklonený k strojom, ktoré vydávali zvuk a v našom meste to boli hlavne plochodrážne motorky,“ opísal nám svoje začiatky jeden z trojice mechanikov slovenskej motoristickej jednotky.

Jeden z najkrajších zážitkov má hneď z prvej veľkej ceny v Speedway Grand Prix v roku 2012 v Gorzówe.

Martin Vaculík na nej štartoval v pozícii náhradníka a konkurenciu šokoval senzačným víťazstvom. V tom čase využíval na jazdenie každú adekvátnu príležitosť a jeho program i celého tímu bol maximálne nabitý.

„Áno, jazdili sme takmer všetko. V priebehu týždňa to bolo niekedy až šesť pretekov. V utorok sme šli ligu vo Švédsku, v stredu v Dánsku, vo štvrtok bola na programe česká extraliga, v piatok poľská, v sobota Speedway Grand Prix a v nedeľu opäť poľská súťaž. Neskutočný kolotoč. Všade sme jazdili autom, len vo Švédsku sme mali stále motorky aj svojho mechanika. Tam sme lietali,“ zaspomínal si Denis Takáč.

Aj keď je často odlúčený od najbližších, nesťažuje si.

„Je to pekná práca, no človeka musí baviť. V priebehu sezóny, čo je od apríla do októbra, sme totiž často odcestovaní. Vtedy, s výnimkou jedného týždňa v lete, v podstate nemáme voľný víkend. Teraz však, keď Maťo jazdí už len SGP a extraligy v Poľsku a Česku, počas pracovných dní sme už doma častejšie. Skutočné voľno na oddych máme potom na jeseň a v zime,“ uviedol plochodrážny mechanik.

Emócie k pretekom patria

Vaculíkov tím má za sebou vydarenú prípravu na sezónu, ktorú Martin odštartoval ziskom titulu na medzinárodných majstrovstvách Slovenska v Žarnovici.

„Na sezónu máme pripravené tri motorky, no keď sme jazdili viac líg, stavali sme päť motoriek. Samozrejme, motorov využijeme oveľa viac,“ hovorí Denis Takáč.

Jarné tréningy slúžili hlavne na ladenie motorky, čo je v nestálom počasí často problém. Na teplotné rozdiely sú senzitívne pokiaľ ide o zahriatie nielen pneumatiky, ale aj technika. Mechanici tak boli vo fáze hľadania, čo funguje lepšie a čo horšie.

„Trafiť prevod je skutočne náročné a najdôležitejšie. Musíme vždy začať na nejakom prevode a od neho sa odrážať, aby to bolo ideálne. Na motory vplýva počasie a dráha je tiež všade iná pokiaľ ide o dĺžku i povrch. Vždy teda ladíme aj podľa daného oválu,“ hovorí Denis Takáč.

Počas pretekov môže mať každý tím v depe dve motorky, hmotnosť jednej je minimálne 77 kg.

„Každý sa snaží ísť čo najbližšie k tejto hranici, aby bola motorka čo najľahšia. Pred pretekmi sú povinné kontroly a keď je hmotnosť nižšia, čo i len 76,9 kg, musí sa dovážiť. V zálohe máme vždy aj tretiu motorku, pre ktorú je na štadiónoch vyčlenené špeciálne miesto. Viackrát sa nám stalo, že sme siahli aj po nej. Buď keď sa nedarilo a už sme nevedeli, čo spraviť na prvých dvoch, alebo mal Maťo pád, niečo sa pokrivilo a nešlo to rýchlo opraviť,“ vysvetlil mechanik jazdca s tradičným číslom 54.

Martin Vaculík počas tréningu na domácej dráhe v Žarnovici. (zdroj: Šport/Jano Koller)

Samotné preteky prebiehajú v rýchlom tempe, medzi jednotlivými jazdami tak nie je v depe núdza o stresové situácie. Mechanici Martina Vaculíka si pochvaľujú, že ich zvláda s prehľadom.

„Stane sa, že príde po jazde a povie, že nie je s niečím spokojný. Spoločnými silami sa vždy snažíme nájsť správne nastavenie. Niekedy sa to nedarí, sme už totálne pomotaní. Skúsili sme všetko aj vymenili všetko a nefungovalo to... Po pretekoch potom ešte dlho diskutujeme, čo sa vlastne prihodilo. Samozrejme, že Maťo niekedy aj vybuchne, ale to sú emócie a tie k pretekom patria. Rýchlo si to vydiskutujeme a pracujeme ďalej.“

Obľúbená Praha

Mechanici spolu s Martinom Vaculíkom aj technikou sa na preteky presúvajú tímovou dodávkou, len Bjarne Pedersen cestuje lietadlom a pripojí sa k nim až priamo v dejisku.

V posledných sezónach Speedway Grand Prix je pre nich najobľúbenejšia pražská Markéta. Slovenský reprezentant triumfoval v českej metropole v predchádzajúcich troch sezónach prestížneho seriálu, celkovo má na konte 9 triumfov na veľkých cenách v súbojoch o titul majstra sveta.

Denis Takáč (vľavo) s ďalším mechanikom Vaculík Racing Teamu Jakubom Růžičkom. (zdroj: Šport/Jano Koller)

„Praha je skutočne jedinečná. Maťovi sa tam darí, vždy je tam výborná atmosféra, keďže pricestuje množstvo slovenských fanúšikov. Skvelé atmosféry sú však aj v poľskej extralige, u našich severných susedov je plochá dráha takmer národný šport. My mechanici prežívame preteky podobne intenzívne ako Maťo. Každú jeho jazdu, vždy chceme zvíťaziť,“ ubezpečil Denis Takáč.

Musí ťahať

Aj Martin Vaculík často zdôrazňuje dôležitosť práce svojich mechanikov pri dosahovaní dobrých výsledkov.

„Dnešná plochá dráha je z 90 percent o nastavení motorky. Keď nájdeme to správne, výrazne nám to uľahčí priebeh pretekov. Na kratších a technických tratiach to platí ešte viac. Nie je tam príliš veľa miesta na predbiehanie, takže veľa záleží na štartoch, aby motorka ťahala a nebola pomalá.“