TASR vydáva sériu archívnych fotografií - Výberový prehľad úspechov slovenských športovcov v ére samostatnosti. Na archívnej snímke kapitán slovenskej hokejovej reprezentácie Zdeno Chára dvíha cenu za druhé miesto na svetovom šampionáte v ľadovom hokeji 20. mája 2012 v Hartwall aréne v Helsinkách. Prišiel si ju prevziať v drese s číslom 38, ktoré patrilo zosnulému kapitánovi slovenskej hokejovej reprezentácie Pavlovi Demitrovi. (zdroj: TASR)
Zdeno Chára na slávnostnom ceremoniáli pri uvedení do Siene slávy IIHF ďakoval rodine, okrem manželky najviac ďakoval kamarátovi Radkovi Hamrovi a agentovi Jánovi Gajdošíkovi.
Stal sa dvanástym Slovákom, ktorého podobne ocenila Medzinárodná hokejová federácia. Ochotne odpovedal na otázky najmä slovenských a českých novinárov.
Čo pre vás znamená podobné ocenenie?
„Je to obrovská pocta. Veľmi si to vážim. Určite za tým stojí veľmi veľa ľudí, ktorým veľmi pekne ďakujem. Za ich podporu, vždy stáli pri mne. Bez nich by som toto ocenenie nedostal. Je to tímová práca.“
Bolo pre vás veľmi podstatné, poďakovať sa slovenským fanúšikom?
„Áno. Chcel som sa poďakovať hlavne fanúšikom, ktorí sú pre nás vždy dôležití. Šport hráme, lebo máme obrovskú lásku a vášeň pre to, čo robíme. No najväčšia radosť je, keď ju urobíme druhým.
Tým, ako reprezentujeme krajinu, snažíme sa urobiť najlepšie výsledky. Určite bolo dôležité poďakovať sa celému Slovensku a predovšetkým fanúšikom.“
Nechýba vám hokej?
„Nie, mám pokoj v duši, odkedy som sa rozhodol skončiť. Hokej mi nechýba, aj keď ho milujem. Chýba mi kabína a spoluhráči. Dlžím hokeju veľa, ostávam jeho fanúšikom."
Ste prvý slovenský obranca v sieni medzinárodného hokeja. Kto by tam mohol ísť po vás na pozícii obrancu?
„Neviem. Je to ťažké. Máme vynikajúcich obrancov, ktorí dlhé roky reprezentovali našu krajinu na svetovej úrovni a po celom svete. Myslím si, že Róbert Švehla, Ľubomír Sekeráš, Ľubomír Višňovský, Andrej Sekera.
Máme veľa obrancov, ktorí by si zaslúžili byť zmienení. Už je na IIHF, aby sa rozhodli, kto tam bude a kto nie. Určite však máme veľa mien, ktoré by si zaslúžili tam byť.“
Nie je to len o pohároch, medailách a Stanley Cupoch, ale čo vás šport naučí a čo vám to dá do života a aký ste potom človek“
Keď ste sledovali obrázky na videu, na čo ste si spomenuli z toho najradšej?
„Videí, obrázkov a spomienok je veľa. Sú to už výsledky. V momentoch, keď sa spätne pozeráte na kariéru, je to o tom, ako začínate so športom, aké ste mali zážitky počas jednotlivých fáz. Detstvo, v strednom veku, keď ste začali hrávať profesionálne.
Čo vám to prinieslo ako človeku, s ktorými ľuďmi ste sa spoznali, ktorí zostali vo vašom živote. Nie je to len o pohároch, medailách a Stanley Cupoch, ale čo vás šport naučí a čo vám to dá do života a aký ste potom človek.
Je to niečo, čo spätne keď sa pozriete, je ďaleko významnejšie a dôležitejšie pre vás, ako sú len víťazstvá či pekné zážitky z momentov, keď vyhrávate. Nestál by som tu, keby som nemal podporu. Samozrejme, moja rodina, otec, mama, sestra. Moja najbližšia rodina, moja manželka s deťmi. Bez ich podpory by som tu určite nebol.“
Ak by bol triatlon ľahký, nebaví ma to
Hokejisti si po kariére väčšinou oddýchnu. Vy beháte maratóny, robíte triatlon. Vyzerá to, že bez športu neviete byť.
„Veľmi ma to baví. Chcem byť aktívny. Milujem behanie, bicyklovanie a triatlony. Rád si dávam výzvy. Je to krásna komunita, krásny šport, je to zážitok a je to samozrejme aj veľmi ťažké. Ak by to bolo ľahké, tak by ma to asi nebavilo.“
Čo máte teraz v pláne z maratónov a triatlonov?
„Uvidíme, nechcem hovoriť o ničom konkrétnom.“
Pred rokom ste absolvovali ironmana vo švédskom Kalmare, ako si na to spomínate?
„Bolo to úžasné, krásne mesto. Nemohol som veriť, ako ma privítali fanúšikovia, koľko ich prišlo ma povzbudiť a mali dresy s mojím menom. Vždy, keď prídem do Švédska, cítim sa tu výborne. Je to akoby druhý domov.“
Do Siene slávy bol s vami uvedený aj štvornásobný majster sveta, český hokejista David Výborný. Pamätáte si proti nemu niektoré zápasy?
„Pamätám si ho veľmi dobre. Pamätám si, keď sa o ňom písalo už v 16 rokoch. Titulok David Výborný je výborný. Mal som zážitok byť s ním v takom bližšom denno-dennom styku, keď som bol v Sparte Praha. Videl som, aký mal prístup k tréningom a aký to bol šikovný, rozumný hráč.
Obrovská gratulácia k tomu, akú mal kariéru a čo všetko dokázal, akú významnú úlohu hral pri všetkých úspechoch, ktoré mal český tím. Zaslúžene. Bol pri obrovských momentoch, ktoré sa zapísali do histórie českého hokeja.“
Spolu s vami bol najväčšou ocenenou hviezdou Henrik Lundqvist, ako si na neho spomínate?
„Veľmi súťaživý, veľmi technicky vynikajúci brankár. Myslím si, že osobnosť, ktorá zmenila klubovú kultúru, keď prišiel do New Yorku. Samozrejme, úspechy ktoré má na medzinárodnej úrovni, boli obrovské. Super kariéra.“
V predslove ste ďakovali Radkovi Hamrovi, čo vás tak zblížilo?
„Radek je pre mňa najlepší kamarát, ktorý mi veľmi pomohol. Nielen v kariére, ale aj ako človek. Spoznal som ho, keď som mal osemnásť rokov, presťahoval som sa do Prahy. Radek sa v tom čase vrátil z Ottawy, z pôsobenia v NHL.
Je to človek, ktorý je nesmierne priateľský, otvorený. Veľmi si vážim jeho priateľstvo. V začiatkoch, keď ste mladý, tak toho veľa nepoznáte. Najviac si vážim jeho dôveru a akí sme zostali kamaráti, počas celého tohto obdobie a stále sme. Spolu zdieľame všetky krásne chvíle, aj horšie. Je to pre mňa človek, ktorý vždy bude v mojom živote.“
Bez sklamaní by neprišli veľké výhry
Máte za sebou veľa reprezentačných turnajov. Na ktorý spomínate najradšej a ktorá prehra bola najťažšia?
„Reprezentovanie je obrovská česť a hrdosť. Každý zápas, každý turnaj je obrovská česť. Neviem, prečo ste si vybrali rozprávať o prehrách, ale myslím si, že všetci zažívame nejaké víťazstvá a nejaké sklamania. Je to súčasť športu. Myslím si, že bez sklamaní a prehier neprídu víťazstvá.
Tak to bohužiaľ je a taký je šport, že vás vždy naučí viac ako vás naučia výhry. Myslím si, že sklamanie zo ZOH vo Vancouveri 2010 naša generácia najviac cíti z toho, ako sme prehrali zápas proti Fínom, keď sme mohli hrať o medailu.“
Keď sa vrátime k reprezentácii, ktorá emócia bola najkrajšia?
„Zas to nebude len o zdvíhaní trofejí. Samozrejme, zažili sme krásne, nádherné úspechy a spomienky. Ale keď sa tím zocelí a cítite, akí ste všetci na jednej vlne a hráte na ľade ako jeden človek, to sú najkrajšie pocity. Keď prídete na zraz, na MS, ste každý z iného mužstva a cítite takú skromnosť, ktorú si každý nesiete so sebou a odhodlanosť obetovať sa tímu.
Aj napriek tomu, že možno nebude hrať tú istú rolu, ktorú má vo svojom tíme, dokážete sa obetovať pre tím. To sú najkrajšie chvíle, keď cítite, že sa všetci podrobia tímu. Potom už je úspech čerešnička na torte. Najkrajší pocit je, keď máte tím tak zocelený a také kamarátstvo a puto tam vznikne, že vzniknú priateľstvá na celý život.“
Ako si spomínate na prvú medailu pre Slovensko, ktorá prišla v roku 2000 v Petrohrade?
„Bola to obrovská vec, keďže to bol prvý veľký úspech pre našu krajinu po rozdelení Československa. Nemyslím si, že si niekto z nás uvedomoval, čo to znamenalo. Vedeli sme, že to je veľký úspech. Pamätám si na obrovské oslavy v Bratislave.
Až tam sme videli, ako to bolo vnímané, že za nami stál celý národ. Boli tam tisíce ľudí. Uvedomíte si, že keď hráte za reprezentáciu, sleduje vás celá krajina. Všetci boli šťastní. Športový úspech priniesol pozitívnu emóciu, oslavovala to celá krajina. Znamenalo to pre mňa veľmi veľa.“
NHL bude hrať Svetový pohár každé dva roky, bude tam olympiáda. Môže to zmeniť vnímanie hráčov k majstrovstvám sveta?
„Neviem. Netuším. Myslím si, že musí nastať dohoda medzi NHL a IIHF, ako budú časovať tieto veľké akcie a turnaje, aby každá z nich mala účinok a správne načasovanie. Ako to ale bude v budúcnosti, to vám neviem povedať.“
Boli ste s rodinou na semifinále USA proti Švédsku, sledovali ste aj zápasy Slovenska na turnaji?
„Slovenské stretnutia som sledoval len zo záznamov. Bohužiaľ, som v USA, takže iné časové pásma a nemôžem sledovať naživo zápasy. Čo sa týka semifinále. USA hrali uvoľnene, naopak, domáci Švédi mali trošku stiahnuté ruky, nohy. Neboli vo svojej koži. Bolo to vidieť aj cítiť. Aj to tak dopadlo. Je to možno škoda, lebo určite chceli hrať o zlato.“
Žijete v USA, máte asi možnosť sledovať slovenských hokejistov v NHL. Nie je ich veľa, ale zaujal vás niekto z nich?
„Posledné roky máme prakticky veľmi malé reprezentovanie. Máme tam 4-5 hráčov. Teraz začal trošku hrať Nemec, Juro Slafkovský má za sebou tretí rok. Nemám možnosť sledovať každý zápas, či všetky výsledky.“
Obrancom novej generácie v reprezentácii je najmä Šimon Nemec, po výbornej nováčikovskej sezóna pendloval medzi farmou a prvým tímom New Jersey Devils, čo by ste mu poradili?
„Každý mladý hráč sa musí stále učiť. Každý si musí prejsť cez tieto výstupy a pády. Vtedy sa človek najviac učí. Stále sa snažiť napredovať a zlepšovať sa, byť skromný. Tvrdá práca sa určite potom odzrkadlí.“
