JÁN FILC zostáva aj v 72 rokoch stále svieži. A navždy zapísaný v histórii ako hlavný strojca éry povstania slovenského hokeja a jeho oslavného nástupu na námestia. Koučoval národný tím na ceste za zlatom na šampionáte 2002 v Goteborgu i k striebru roku 2000 v Petrohrade. Okrem toho má v zbierke dva bronzy z MS dvadsiatok. Porozprávali sme sa s ním o novom reprezentačnom trénerovi, ktorým sa stal Vladimír Országh.
Potvrdenie Vladimíra Országha ste pravdepodobne očakávali. Veríte, že s ním príde oživenie reprezentácie?
„Verím a teším sa na to. Jeho voľba bola logickým a najlepším možným riešením v danej situácii. Vlado má za sebou dosť hráčskych trénerských skúseností aby úlohu zvládol a posunul reprezentačnú loď do úspešnejších vôd. Má prirodzený rešpekt.“
Vnímavý poctivec
Ako si naňho spomínate ako zverenca, s ktorým ste sa dopracovali k titulu majstrov sveta v roku 2002?
„Ako na vnímavého inteligentného hráča, neúnavného útočníka - korčuliara so spoľahlivým plnením defenzívnych povinností.
Nekonfliktný typ, čo sa vedel podriadiť záujmu kolektívu, chápal svoju pozíciu v treťom útoku. Pracovitý, užitočný.
V tomto duchu na mňa pôsobil aj počas štúdia na bratislavskej FTVŠ, kde som mal možnosť ho sledovať .“

Od 48-ročného rodáka z Banskej Bystrice najmä odborníci a hráči očakávajú , či nadviaže na náročný herný systém svojho predchodcu Craiga Ramsayho, ktorý sa všeobecne mediálne často mystifikoval ako záchranca nášho hokeja od klasického vyčkávania na vlastnej modrej čiare. Ako by mal vykročiť“
„Podľa svojho presvedčenia. Nemám obavy. Vlado má cit pre koučing i budovanie tímu. Pred pánom Ramsayom sa prechovával u nás zaslúžený rešpekt, fanúšikov očaril jeho atraktívny ofenzívny systém s vvsokým napádaním, čo je v poriadku.
Pozrime sa však spätne, či systém prinášal aj výsledky. S výnimkou bronzovej olympijskej medaily v Pekingu v roku 2022 - vieme za akých okolností a v akej konkurencii -na predchádzajúcich svetových šampionátoch, sa reprezentácii na MS nedarilo, tím často nezvládal zápasy s objektívne slabšími súpermi, čo nás stálo postup do štvrťfinále.
Opakovalo sa to rok čo rok. V hokeji je dobrý systém vtedy, keď prináša výsledky. Na umelecký dojem sa nehrá. Ani na vyššiu početnosť streľby.“
Slovenská reprezentácia roky pykala za nedostatočnú pozornosť defenzívnej fáze.“
Prečo sme pod Ramsayom viac nevyhrávali?
„Lebo nám očividne zlyhávala defenzíva, na ktorú sa nekládol taký dôraz inkasovali sme často lacné góly po naivných chybách. Na posledným MS to racionálne analyzoval aj sám Országh.
Koncepčnejšie budovať základ
V minulosti ste pôsobili ako odborný mentor pri vzdelávaní trénerov hokejového zväzu? Čo by sa malo zmeniť, aby sme sa dočkali viac podobných víťazných šnúr ako v príprave pred poslednými MS v Štokholme.
„Moja úloha bola iba poradná, no hoci v súčasnosti nemám v hokejovom zväze žiadnu funkciu, alibista nie som. V posledných rokoch sa kostra národného tímu na môj vkus nebudovala koncepčne s dlhodobejším výhľadom.
Na rôzne prípravné turnaje sa pozývali z polovice noví hráči, čo vylučovalo zdokonalovanie súčinnosti keď dvojíc, , vonkoncom nie pätiek.V našich podmienkach nemáme dostatočne široký potenciál nadpriemerne kvalitných hráčov, aby sme nerešpektovali zákonitosti.“
Ako sa máte, v médiách ste sa dlho nenobjavili?
„Ďakujem, zdravie mi slúži. Pravdupovediac, väčšie obavy ako z hokeja mám z celospoločenského vývoja. Nielen u nás, znepokojujúce správy počúvam aj od syna Roberta, žijúceho v kanadskom Vancouveri, kde pracuje ako vývojový manažér spoločnosti Boeing.
Aj tam zápasia s vulgarizáciou prenikajúcou do verejného života po nadmernej liberalizácii a následnom príleve migrantov. A politika u nás? Des, bojím sa, v akom prostredí bude vyrastať nová generácia, keď vidí okolo seba len deštruktívne konfrontácie a pachtenie sa za ziskom, hodnoty ostávajú zadupané. Žiaľ.“