Prečo Slováci nedávali góly? Čo ukázali dáta o streleckej neefektivite na MS 2025

Po neúspešnom vystúpení Slovenska na majstrovstvách sveta sa omieľa najmä jedno slovo. Efektivita.

V nej skončili zverenci Vladimíra Országha so 4,66% úspešnosťou zakončenia poslední. Predbehli ich aj Maďari, Slovinci či vypadávajúce tímy.

Podľa detailnejších dát, ktoré nie sú bežne dostupné, sme sa pozreli, prečo Slováci nedávali viac gólov.

Príležitostí bol dostatok

Vo vytvorených šanciach nebol problém. Slovensko si ich vypracovalo viac než dosť, v siedmich zápasoch vyslalo na bránku približne 200 striel. Podľa oficiálnych štatistík IIHF ich bolo 193.

Portál InStat/Hudl, odkiaľ čerpáme pokročilé dáta, ich uvádza o niečo viac (204). Stále však môžeme povedať, že Slováci vystrelili na bránky súperov asi dvestokrát.

Nebezpečenstvo pokusu pre brankára skúma štatistika očakávaných gólov (expected goals, xG), ktorá priradí každej strele váhu od 0 do 1. Čím vyššia je hodnota xG, tým viac gólov z daného miesta padá.

Súvisiaci článok

Slováci sú v efektivite striel na samom chvoste. Chalani však chcú, je to vidno, hovorí tréner Országh

Čítajte viac

Podľa tejto štatistiky si Slováci vypracovali šance s hodnotou 23,27 xG, čiže viac než tri góly na zápas. Dokázali to však pretaviť len na deväť presných zásahov.

Po siedmich dueloch teda skončili slovenskí hokejisti na hodnote -14,27 gólov strelených na očakávania. V priemere mali dávať o dva góly na zápas viac.

„Trápila nás koncovka, nepremieňali sme šance. Bolo ich tam dosť, z ktorých sme mohli dať gól. Neviem, koľko sme ich nakoniec dali, ale tam nás asi najviac tlačila päta. Každý to videl,“ uznal obranca Patrik Koch po poslednom stretnutí s Fínskom (1:2).

Súvisiaci článok

Obohraná platňa aj na záver. Hrali sme dobre, ale nepremieňali sme šance, zhodli sa hráči

Čítajte viac

Puky leteli nízko

Ďalej sme si bližšie rozobrali miesta, odkiaľ Slováci strieľali. Z celkovo 204 pokusov na bránku (podľa InStatu) mali Országhovi zverenci 49 šancí z najnebezpečnejších priestorov medzi kruhmi, čiže takmer presne štvrtinu. Dokázali to však pretaviť len na päť gólov.

Slovenské pokusy z medzikružia na MS 2025. Čierne body sú strely, ktoré brankár chytil, zelené sú strelené góly. Súradnice sú z InStat/Hudl. (zdroj: Matej Deraj/R)

Z mapy hneď vidno, že väčšina slovenských striel letela nízko. Zo 49 pokusov mierili len tri do hornej polovice bránky, pričom z nich padli dva góly. Väčšina striel skončila skôr nízko a v strede.

Slovenskú streľbu sme si porovnali s Nemeckom, ktoré malo veľmi podobný počet streleckých pokusov (196 podľa InStatu), ale s viac než dvojnásobnou úspešnosťou (20 gólov).

Z InStatu vyplýva, že Nemci nemali viac šancí. Striel z medzikružia mali napríklad 37, čiže značne menej než Slováci, dali však odtiaľ deväť gólov oproti slovenským piatim.

Nemecké pokusy z medzikružia na MS 2025. Čierne body sú strely, ktoré brankár chytil, zelené sú strelené góly. Súradnice sú z InStat/Hudl. (zdroj: Matej Deraj/R)

Triafali síce častejšie do hornej polovice bránky, na góloch sa to však nepreukázalo. Viac sa im darilo pri streľbe do dolných častí, kde dali až štyri góly po prihrávkach do kompletne odkrytej siete, kde už strelec nemusel posielať puk vysoko. Často sa presadili po zohraných akciách, to sa Slovákom nepodarilo.

Nemci tiež často posielali nízke puky takmer presne na stred bránky, zrejme išlo o snahu nájsť priestor medzi betónmi. Slovenské strely išli viac na telo brankára.

Určite je však škoda, že Országhovi zverenci neposielali puky vyššie. Pri ich úspešnosti by mali o pár presných zásahov viac.

Chýbali kanonieri

Ďalším faktorom je určite kvalita strelcov. Slovensko malo v kádri jediného hráča, ktorý dal v ročníku aspoň dvadsať gólov.

Ním bol Dalibor Dvorský, ktorý sa v AHL presadil 21-krát. Na MS však neskóroval ani raz. Na širšom klzisku sa mu až tak nedarilo a súperi si ho postrážili. Zo šestnástich striel sa nepresadil ani raz.

Známy strelec je aj Martin Chromiak (18 gólov v AHL), ktorý dokázal dať jeden gól. Opäť to však nebolo z pozície z kruhov, útočník Ontaria Reign sa presadil po dôraznej práci v bránkovisku.

Slovensku celkovo chýbala kvalita top útočníkov z Európy či zámoria. Z rôznych dôvodov na šampionáte chýbali Juraj Slafkovský (18 gólov v NHL), Oliver Okuliar (19 gólov v AHL), Marko Daňo a Alex Tamáši (obaja 19 gólov v českej extralige). Vo švédskej SHL skórovali Marián Studenič (14 gólov) či Peter Cehlárik (12). Z obrancov má slušnú ranu Viliam Kmec, ktorý sa v juniorskej WHL presadil 18-krát.

Najlepší strelec tímu bol preto Sebastián Čederle s len dvomi strelenými gólmi.

Aspoň desať presných zásahov dalo v sezóne len sedem členov slovenského kádra. Nemci mali takých hráčov dvanásť, Lotyši desať, mimoriadne efektívni Rakúšania deväť.

Nemusíme sa preto porovnávať s top krajinami, aj naši priami konkurenti si počínali oveľa lepšie.

Menej dvojciferných strelcov je len v kádri Maďarska (6) a Kazachstanu (5), Nóri mali rovnako ako Slováci sedem takýchto hráčov. Napriek tomu dokázali všetky tri krajiny na MS 2025 využívať šance lepšie než Slovensko.