Jozef Stümpel (zdroj: TASR)
Višňovského spoluhráč zo zlatého tímu z MS 2002, Jozef Stümpel, 52-ročný rodák z Nitry, si v rozhovore pre náš denník netrúfol tipovať výsledok, ale ani víťaza začínajúcej sa finálovej série Stanleyho pohára.
Bývalý reprezentant v rozhovore nefavorizuje žiadneho z finalistov. “Nech vyhrá mužstvo, ktoré ukáže krajší hokej“, usmial sa hokejový svetobežník z Nitry.
Po Bostone, Los Angeles, ste vo svojej hokejovej etape v NHL odohrali aj tri ročníky na Floride, kde ste trávili letá s rodinou aj po skončení zámorskej časti kariéry. Nechystáte sa konkurovať Ľubomírovi Višňovskému v pozícii fanúšika?
„Nie, žičím aj Višňovi, ak bude Edmonton lepší, úprimne mu zagratulujem. U mňa je hokejová kvalita vyššia hodnota ako fanúšikovské srdce.“
Váš bývalý spoluhráč z reprezentácie Róbert Švehla získal na Floride povesť železného muža. Aj mnoho súčasných špičkových hokejistov si pochvaľuje extrémne nízke daňové zaťaženie svojich príjmov. Máte v Panthers ešte nejakého priateľa?
„Všetko pozitívne veci súvisiace s klubom sa páčili aj mne, v jeho štruktúre stále pracuje bývalý brankár Roberto Luongo na pozícii asistenta generálneho manažéra.
Za mojich hráčskych čias som sa skamarátil s českým útočníkom Rostislavom Oleszom, ktorý prišiel ako mladý perspektívny korčuliar.“
Dovtedy, s výnimkou finálovej účasti v Stanleyho pohára so spomínaným Švehlom roku 1996, bol hokej na Floride v tieni rozšírenejších zámorských športov ako basketbal, bejzbal, americký futbal. Čím to, že hokej je dnes na výslní záujmu?
„V organizácii Panthers urobili obrovský pokrok, vznikol synergický efekt, ktorý priniesol vlaňajší historický triumf v Stanleyho pohári, čo ešte nemusí byť koniec.“
Je tím okolo kapitána Aleksandra Barkova a Matthewa Tkachuka silovým protipólom technickejšieho Edmontonu?
„Nerozlišoval by som štýl hokeja striktným ohraničením. Iste, Tkachuk je už po svojom otcovi symbolom fyzickejšieho spôsobu hry, no zároveň v sebe rozvinul aj kreatívno-technické dispozície k hranici dokonalosti.
Florida je úžasne fungujúci živý organizmus so železnou odolnosťou, hnaný energiou nevyhasínajúcej oduševnenosti, v spojení hráčov s priaznivcami.“
Nie každý z fanúšikov na Slovensku si pamätá, že po vašej úvodnej sezóne v slovenskej extralige po boku Pálffyho ste v sezóne 1991-92 pokračovali v nemeckom Kolíne nad Rýnom, kde ste sa stretli s Draisaitlovcami. Ako to bolo?
„Uplynulo už veľa rokov. V Kolíne som si zahral s vtedy tiež centrom Petrom Draisaitlom, rodákom z Karvinej na Morave.
Ide o otca zázračného Leona, ktorý je dnes hviezdou Edmontonu. Otec Peter neskôr trénoval Košice i Capitals Bratislava.“
Váš syn Oliver, ktorého ste v poslednej sezóne trénovali v prvoligovom Žiari nad Hronom, sa k Leonovi vždy hlásil ako k svojmu vzoru. Bývalý reprezentant osemnástky ostal trochu v tieni pozornosti. Čo s ním bude v budúcej sezóne? Zámorie alebo Európa?
„Skôr to vidím na Európu.“
