Juraj Majdan s dresom za 400. zápas v extralige pred zápasom Spišská Nová Ves - Vlci Žilina v Spišskej Novej Vsi, 30. decembra 2024. (zdroj: TASR)
Ostrieľaný útočník Juraj Majdan pôsobí už niekoľko sezón v slovenskej extralige. Stihol v nej dohrať 417 duelov, v ktorých si na svoje konto pripísal 300 bodov za 109 gólov a 191 asistencií.
Posledné takmer štyri ročníky obliekal dres Spišskej Novej Vsi, odkiaľ však zamieril do neďalekého Popradu.
Ako trávite tieto júlové dni?
„Nedávno som sa vrátil z dovolenky na Kréte, kde som dvanásť dní aktívne oddychoval. Predtým som absolvoval osemtýždňovú prípravu s kondičným trénerom, teraz ma čakajú tri týždne ďalšej prípravy a prvý augustový týždeň sa mám hlásiť v Poprade.“
Uplynulú sezónu ste nedohrali kvôli zraneniu. Už vás neobmedzuje?
„Mal som problémy, ale už ma to nelimituje. Prakticky som bol pripravený nastúpiť aj na semifinálovú sériu v play-off, ale so Spišskou Novou Vsou sme nepostúpili cez štvrťfinále proti Zvolenu.“
Prečo ste sa rozhodli odísť zo Spiša?
„“Po sezóne sme si sadli s manažérom a naše vízie do budúcna sa rozchádzali. Po zdĺhavom jednaní sa naše cesty rozišli.”
Kedy vás oslovili z popradského klubu?
„Krátko na to, keď som ukončil pôsobenie na Spiši, sa mi ozval pán Koval z Popradu, s ktorým sa dlhodobo poznáme, ešte z čias keď som pôsobil v Banskej Bystrici. Načrtol mi svoju víziu a napokon sme sa dohodli na dvojročnom kontrakte.“
Chcem byť prínosom pre Poprad, osobné štatistiky neriešim.“
Zo Spiša do Popradu to nie je ďaleko...
„Áno, to tiež zavážilo pri mojom rozhodovaní, rovnako aj to, že spolu so snúbenicou sa nám tento kraj páči.“
Budete na takmer štyri sezóny v Spišskej Novej Vsi spomínať v dobrom?
„Jednoznačne! Mesto, fanúšikov aj prostredie som si tam obľúbil, našiel som tam veľa priateľov a dá sa povedať, že som tam za sebou za tie roky zanechal aj nejakú stopu. Niečo sa nám tam podarilo aj povyhrávať. Aj mimo hokeja sa mi tam žilo výborne.“
Neobávate sa negatívnej reakcie, keďže medzi tímami panuje rivalita?
„Toto vôbec neriešim, ide to mimo mňa. Myslím si, že ide o rivalitu medzi klubmi a nie hráčmi. Mal som skôr opačné reakcie Bol som milo prekvapený, že boli ľudia sklamaní, že odchádzam. A čo sa týka Popradu, tak ma prijali v pohode.“
Juraj Majdan (Spišská Nová Ves) a Jakub Ferenc (Košice) počas zápasu 36. kola hokejovej Tipos extraligy v Spišskej Novej Vsi, v januári 2025. (zdroj: TASR)
Aké máte v Poprade ambície?
„Tie najvyššie, rád by som získal majstrovský pohár. Ale nie po základnej časti, ale celkovo. V popradskom klube to ide správnym smerom, majú správnu víziu a domnievam sa, že v najbližších rokoch sa tam podarí vyhrať slovenský titul.
Toto ma láka, chcel by som ho tiež vyhrať, pretože osobné štatistiky už neriešim. Takisto chcem byť prínosom pre Poprad a pomôcť mladším hráčom. Myslím si, že som jeden z tých, ktorý na sebe neustále pracujú aj mimo ľadu.“
A čo zahraničie? Je ešte aj pre tridsaťtriročného hráča v hre?
„Mal som pár ponúk aj v minulosti, ale neboli také, aby som odišiel zo slovenskej extraligy. Možno to bolo aj tým, že som nemal vtedy agenta. Teraz mám už svoj vek, čiže by sa musel stať asi zázrak, keby som podpísal v Česku dobrú zmluvu.
Aj keď posledné tri sezóny som odohral na solídnej úrovni aj čo sa týka štatistík, no zrejme by som musel bodovo poriadne „vystreliť“.
Skôr som nastavený tak, že chcem na Slovensku niečo veľké vyhrať. To mám aktuálne v hlave na najbližšiu sezónu, preto neriešim čo príde, ani čo bude.“
Neľutujete, že ste sa nevrátili do Česka, kde ste vykročili do seniorského hokeja a odohrali ste sedem sezón v Litvínove?
„Mrzí ma to, pretože keď som bol mladší, mohol som sa tam vrátiť. Ale už sa nepozerám dozadu, pretože to už nezmením.“
Na Slovensku ste vystriedali osem extraligových klubov, ale nie na západe krajiny. Neláka vás si zahrať napríklad v Slovane Bratislave, Trenčíne či Žiline?
„Viem, pobehal som toho dosť a kedysi ma ľudia radili medzi turistu, ale nevideli pozadie, ktoré za tým bolo. Buď som sa rozhodol pre lepšiu zmluvu alebo som sa nedohodol s manažérom na nejakých veciach.
Samozrejme, tiež som bol mladší a nevedel som ešte, čo poriadne chcem. Teraz som ustálený a priznám sa, že ma láka si zahrať niekde bližšie k Bratislave.“
Myslíte si, že sa to môže podariť?
„Mám tridsaťtri rokov a hokej nebudem hrať extra dlho, no človek nikdy nevie. Možno sa raz skutočne pozriem aj na ten západ.“
