Marek Viedenský v drese HKM Zvolen strávil 5 rokov. (zdroj: HKM Zvolen)
Z rytiera sa stal rys. Jeden z najskúsenejších hráčov slovenskej hokejovej extraligy po piatich rokoch opúšťa HKM Zvolen. Robustný center Marek Viedenský (34) sa na jednu sezónu upísal ambicióznemu klubu HK Spišská Nová Ves.
Pre bývalého slovenského reprezentanta, účastníka troch svetových šampionátov to bude po Slovane a Zvolene tretie extraligové pôsobisko.
Viedenský, ktorého draftovalo v roku 2009 San Jose Sharks, a vyskúšal si aj najvyššiu fínsku súťaž, KHL, či českú extraligu, je počas svojej bohatej hokejovej kariéry na zmeny zvyknutý, no predsa len, rozlúčka so Zvolenom bola trošku špecifická.
HKM Zvolen je klub, v ktorom počas svojej kariéry pôsobil najdlhšie, získal s ním jediný seniorský majstrovský titul, a spolu s tímom má kompletnú medailovú zbierku z rokov 2021, 2022 a 2023. Počas 204 zápasov získal 114 kanadských bodov. Navyše, so svojou rodinou tu našiel druhý domov.
Ak by sa v slovenskej extralige odovzdávalo ocenenie Bill Masterton Memorial Trophy za oddanosť hokeju, mal by ho získať práve Marek Viedenský.
Skúsený matador má obrovskú smolu na zranenia, ktoré pribrzdili jeho kariéru. Hokej však miluje nadovšetko, je hladný po víťazstvách a vždy dokáže nájsť motiváciu vrátiť sa späť.
„Moja motivácia zrejme pramení z toho, že stále chcem vyhrávať. V hľadisku ma to vôbec nebaví. Ale hlavným hnacím motorom je rodina,“ hovorí v našom rozhovore.
V rozhovore sa dočítate:
s akými pocitmi opúšťa Zvolen po 5 rokoch,
prečo si myslí, že koniec vo Zvolene bol najlepšie rozhodnutie pre obe strany,
či sa so Zvolenom nerozprával o tom, že by pracoval v štruktúrach klubu,
čo okrem trénera Oremusa ho zlákalo do Spišskej Novej Vsi,
ako si spomína na play-off série proti Spišiakom,
aké úlohy bude mať na Spiši a s akými ambíciami ide do tohto klubu,
ako sa mu darí vo vysokoškolskom štúdiu,
kde berie motiváciu a mentálnu silu na návraty po viacerých zraneniach,
prečo ho momentálne neláka trénerská pozícia,
dokedy chce ešte aktívne hrať
Po 5 rokoch opúšťate HKM Zvolen, s akými pocitmi?
„Iba s tými najlepšími. Za päť rokov sme dosiahli mnoho. Síce nie celé obdobie bolo úžasné, ale štyri z piatich rokov to bola fakt, že dobrá jazda. Takže som spokojný. Vo Zvolene som našiel aj nový domov a veľa kamarátov. Tým, že sa nesťahujeme preč, tak Zvolen - ako mesto, tak aj klub - bude v mojom srdci, ale momentálne sa už sústredím na novú výzvu, ktorou je Spišská Nová Ves. Verím, že spolu dosiahneme veľké veci.“
Ruku na srdce, čakali ste, že po sezóne môžete v tíme skončiť?
„Z oboch strán už boli nejaké indície, že by sa niečo takéto mohlo udiať. Ani ja som nechcel hrať druhé alebo až tretie husle. Myslím, že hokejovo mám ešte čo priniesť a ponúknuť, čo som ukázal aj v poslednom play-off. Zrejme to bolo najlepšie rozhodnutie pre obe strany, rozišli sme sa džentlmensky.“
Vo svojej bohatej kariére ste zvyknutý meniť dresy, ale predsa len. S vašou rodinou ste si zriadili vo Zvolene trvalý pobyt, vaša dcérka chodí v tomto meste do školy. Získali ste so Zvolenom váš jediný seniorský titul. Bolo to z tohto pohľadu viac emotívnejší koniec v HKM?
„Vždy je emotívne, keď sa človek musí sťahovať, ale športový život je rôznorodý a po toľkých rokoch som na to zvyknutý. Počas kariéry som to bral tak, že veci sa môžu zmeniť zo dňa na deň. A teraz sú to nové výzvy a ciele, nebojím sa toho, práveže sa na to teším.“
Za tých 5 rokov ste si tu vytvorili väzby a priateľstvá, nerozprávali ste sa vedením HKM Zvolen, že by po konci vašej kariéry ste pracovali v štruktúrach klubu?
„Popravde, už sme to trochu preberali, ale všetko skončilo na tom, že ešte chcem hrať hokej a okrem toho nechcem riešiť nič iné. Stále mám motiváciu vyhrávať, o to viac ma to baví, keď výhru môžem sám ovplyvniť alebo som jej strojcom. Nielen niečo vybrať, poskladať a čakať ako to celé dopadne. Pokiaľ mám možnosť víťazstvá ovplyvniť priamo a môj momentálny klub, prípadne ďalšie, mi na to dajú priestor, tak sa dovtedy budem snažiť vyhrávať.“
Marek Viedenský s dcérkou počas osláv majstrovského titulu so Zvolenom v sezóne 2020/2021. (zdroj: Stanislav Černák)
Je jasné, že určite najlepšie spomienky budete mať na zisk majstrovského titulu v roku 2021, čo hokejové vám ešte tak utkvelo v pamäti z vášho pôsobenia pod Pustým hradom?
„Bola to dobrá jazda, hlavne úvodné tri roky po sebe, keď sme získali sadu všetkých medailí. Škoda, že sme v nedávnom play-off nedotiahli ten malý zázrak do konca. V pamäti mi utkveli aj malé trénerské začiatky, ktoré som absolvoval pri deťoch v jednom tréningovom kempe. Je to niečo, čo by som mohol robiť po aktívnej hráčskej kariére.“
Za tri roky ste získali s tímom všetky tri cenné kovy, posledné dve sezóny však neboli úplne najideálnejšie, aj keď tú poslednú ste zachránili spanilou jazdou v play-off. Sú aj nejaké momenty, na ktoré nebudete rád spomínať?
„Určite zranenia (smiech). Až 90 percent zranení, ktoré sa mi stali, neboli zavinené mojou neprofesionalitou alebo chybou. Možno, keby som mal trošku viac šťastia v tomto, tak to mohlo byť všetko inak.“
Napokon idete za trénerom Petrom Oremusom do Spišskej Novej Vsi. Čo ešte okrem samotného trénera zavážilo, že ste sa rozhodli prijať ponuku Spišiakov?
„Odkedy mi zavolal Braňo Rapáč, tak jednania boli korektné. Ďalším plusom bolo, že tam išiel tréner Oremus, a ďalšie - zrejme aj najväčšie, bolo, že chcú hrať o titul. To je pre mňa najväčšia motivácia.“
Aj pre klubový web „Rysov“ ste sa vyjadrili, že Spišiaci majú veľa kvalitných hráčov a vždy bolo ťažké proti nim hrať. Vo Zvolene ste v sezóne 2022/2023 zohrali proti nim náročnú semifinálovú sériu na 7 zápasov, naopak v uplynulej sezóne ste ich zdolali, ako víťaza základnej časti. Ako si spomínate na tieto dve série?
„Sedem zápasová semifinálová bitka bola veľmi náročná po psychickej stránke, lebo sme vtedy vo Zvolene neboli ako tím na tom najlepšie. Sami sme si vytvárali zbytočné tlaky na seba. Víťazstvo nad Spišiakmi bolo pre nás ako malé finále, aj keď sme počítali s tým, že prejdeme do finále, ale bolo to veľmi ťažké. Táto nedávna druhá séria bola jednoduchšia, pretože sme nemali čo stratiť, hrali sme s ľahkosťou a bolo to vidieť aj na ľade.“
Mali ste aj iné ponuky, boli v hre aj iné kluby?
„Ponúk bolo viacero, chvíľu som rozmýšľal, že by som ešte skúsil ísť do zahraničia, predsa len, myslím, že mám pred sebou ešte zopár rokov kariéry. Lenže aktuálne aj študujem, tak som sa rozhodol ostať na Slovensku. So Spišskou Novou Vsou sme sa korektne dohodli na vzájomných podmienkach.“
Na Spiši je hokejová eufória, získali bronz, predvlani boli vo finále, v nedávno skončenej sezóny síce vyhrali základnú časť, ale potom ich vyradil práve Zvolen. S akými osobnými ambíciami idete do tohto klubu?
„Idem tam s najvyššími ambíciami, chcem vyhrať titul a verím, že spolu s chalanmi pohár na Spiš donesieme. Ale hokej sa hrá celú sezónu, osobné ciele mám hrať, čo najviac zápasov, pomáhať čo najviac tímu, aby sme hrali pohľadný hokej a fanúšikovia chodili na štadión a bavilo ich to.“
Hovorili ste už aj s trénerom Oremusom?
„Párkrát sme už spolu hovorili.“
Snažím sa pomáhať, pokiaľ hráč má záujem a chce, s radosťou pomôžem, ale nikdy sa nevnucujem.“
Bavili ste sa už aj o tom, aké budú vaše úlohy v tíme?
„On pozná mňa, ja poznám jeho. Myslím, že vie, čo môže odo mňa čakať. Pokiaľ budem hrať svoju hru, tak vie, že ma môže použiť do každej hernej situácie, ale samozrejme, bude to záležať na ňom a na tom, čo bude najlepšie pre tím. Dúfam, že budem minimálne pre mladších hráčov mentorom.“
Presne v tomto duchu sa vyjadril aj generálny manažér Richard Rapáč pre klubový web, že chce vaše skúsenosti využívať nielen na ľade, ale aj v kabíne pri rozvoji mladých hráčov.
„Toto robím už posledné roky. Snažím sa pomáhať, pokiaľ hráč má záujem a chce, s radosťou pomôžem, ale nikdy sa nevnucujem.“
Vy ste počas uplynulej sezóny zasadli opäť aj do školských lavíc, keď ste začali študovať na Katolíckej univerzite v Ružomberku odbor Fyzioterapia. Zohralo pri rozhodovaní sa o ďalšom pôsobisku aj vaše štúdium? Opäť to budete mať nejakých 70 minút cesty…
„Určite. Ale na prvom mieste je ešte stále pre mňa hokej, ktorý ma živí, no škola je tiež dôležitá. Nerád robím niečo na 50 percent, či už školu alebo hokej. Pokiaľ budem mať na to možnosti, chcem sa venovať škole čo najviac.“
Budete pokračovať v štúdiu aj v druhom ročníku?
„Áno, veľmi rád by som pokračoval ďalej, ale to záleží na tom, či dokončím prvý (smiech).“
Čiže ešte nemáte úspešne za sebou prvý ročník?
„Ešte nie, akurát máme skúškové obdobie.“
Na snímke zľava brankár Jaroslav Janus (Košice) a Marek Viedenský (Zvolen) (zdroj: TASR)
Sám som tweetoval, že azda nepoznám žiadneho hráča, ktorý by mal takú smolu na zranenia ako ste vy. V ročníku 2023/2024 vám protihráč pri páde rozrezal korčuľou nekryté miesto na nohe, v tejto sezóne vás odrazený puk trafil do ruky tak nešťastne, že ste si ju zlomili…
„Nebol to odrazený puk, ale dá sa povedať, že za dva týždne ma trafili dvakrát do presne toho istého miesta na prste. Možno, keby to bola väčšia kosť, tak to vydrží, ale keď za dva týždne dostala do úplne rovnakého miesta dva údery, tak to neustála. Takže ozaj smola.“
Kde beriete mentálnu silu a motiváciu neustále sa vracať späť a vlastne začínať odznova?
„To sa pýta aj moja manželka (smiech). Často je to práve rodina, ktorá ma podporuje. Jasné, sú dni, kedy som motivovaný viac než obvykle, ako tomu bolo pred rokom, keď som mal rozrezanú nohu. Nikto neveril, že sa ešte vrátim do sezóny a približne za dva a pol mesiaca som bol naspäť. Vtedy som bol pozitívne nastavený a návratu som poriadil všetko. Pri tejto zlomenine ma podržala rodina, pretože tu som si už vravel, že po tom všetkom, toto už naozaj nie je pravda. Moja motivácia zrejme pramení z toho, že stále chcem vyhrávať. V hľadisku ma to vôbec nebaví. Ale hlavným hnacím motorom je rodina.“
Počas sezóny, keď ste pauzovali kvôli zraneniu, sme vás neraz videli pri trénerskom štábe na lavičke Zvolena, možno aj toto bude cesta po aktívnej kariére?
„Keď nehrám a len tam stojím, tak mi je na striedačke zima (smiech). Takže si nemyslím, že toto bude cesta, ale ako sa hovorí, nikdy nehovor nikdy. Začal som študovať pre to, aby som si mohol po kariére vybrať, čo budem robiť.“
Po poslednom zápase Zvolena v play-off ste hovorili pred novinármi, že ešte nejaké dve sezóny by ste radi hrali. V auguste oslávite 35 rokov, to zas nie je až tak veľa na hokejový dôchodok…
„Všetko bude záležať od zranení. Sám ste spomínali, že mám na to „šťastie“. Pokiaľ nebudem mať ozaj nejaké blbé zranenia, tak by som rád hral čo najdlhšie, ale nechcem zbytočne predbiehať. V Spišskej mám zmluvu na jednu sezónu, dva roky mám ešte školu, a potom sa uvidí, čo život prinesie ďalej.“
Prirodzený líder
Marek Viedenský síce už zrejme nepatrí k najrýchlejším hráčom, no kompenzuje to parádnym hokejovým myslením a šikovnými rukami.
Vo Zvolene patril k lídrom kabíny, pre jeho charakterové je obľúbeným v šatni aj medzi fanúšikmi. A netreba zabúdať ani na to, že vždy sa veľmi rád zapájal do rôznych charitatívnych klubových činností.
