Majstrovstvá? Každý sa musí poučiť. Stagnácia je cesta do hrobu, vraví Feherváry

MARTIN FEHERVÁRY odohral najlepšiu sezónu v NHL. Výrazne si posunul bodový rekord na 25 bodov v 81 zápasoch. V závere základnej časti si však zranil koleno a Washingtonu Capitals výrazne chýbal v play-off.

Teraz už poctivo rehabilituje a odpočítava dni, kedy môže začať nielen korčuľovať, ale hrať aj obľúbený golf.

Začnime pozitívne. Tréner Washingtonu Capitals Spencer Carbery uviedol, že skoré vypadnutie z play-off výrazne ovplyvnilo aj vaše zranenie. Ako sa podobné slová počúvajú?

„Veľmi dobre. Teší ma to, viacerí ľudia mi to hovorili aj generálny manažér, aj tréner. Bohužiaľ, zranil som sa, ale už sa sústreďujem na ďalší rok.“

Vaše zranenie kolena vyzeralo na prvý pohľad nevinne. Čo sa vám presne stalo?

„Rozprával som sa o tom s lekármi a väčšina sa zhodla, že som to mal asi už predtým trochu načaté.

Nikdy ma to však neobmedzovalo, s kolenami som nemal problém. Bola to nevinná situácia – len som zakopol špičkou korčule o ľad, ale roztrhol sa mi meniskus.

Stále je to však lepšie, než keby som mal pretrhnutý predný krížny väz. Na sezónu by som mal byť pripravený.“

Meniskus vám prišívali?

„Áno, prišili mi ho. Niekedy ho odstránia celý, ale potom koleno veľmi trpí. Dúfam, že mám pred sebou ešte dlhú kariéru, aj preto sa zvolila táto varianta.

Mal som trochu smolu – meniskus sa mi roztrhol a prevrátil, museli ho operatívne otáčať a následne prišiť. Pevne verím, že to bude v poriadku.

Už regenerujem, dávam sa dokopy, takmer každý deň cvičím s fyzioterapeutom. Uvidíme, kedy budem pripravený korčuľovať. Zatiaľ môžem bicyklovať.

Žiaľ, nemôžem hrať golf, pustia ma asi až o tri týždne. Postupne však koleno zaťažujeme čoraz viac.“

Martin Fehérváry počas letnej prípravy v posilňovni. (zdroj: Šport/Jano Koller)

V tejto sezóne ste sa konečne zbavili nálepky, že ste len defenzívny obranca. Nemýlime sa?

„Cítil som sa dobre, mal som najviac bodov. Snažím sa hrať v prvom rade stopercentne v defenzíve, ale ak mám možnosť, chcem zlepšovať aj ofenzívu, čo sa mi tento rok podarilo. Som za to veľmi rád. Pracoval som na tom, odkedy som prišiel do NHL.

Veľa som o tom komunikoval s trénermi. Teší ma, že som ukázal, že viem hrať aj dopredu, niečo vytvoriť a skórovať. Pevne verím, že mi to pôjde takto ďalej.“

Ste skvelý korčuliar. Bolo to len o odvahe?

„Nemyslím si, že je to len o odvahe. Občas som bol zbrklý, odhodil som puk, keď som nemusel, alebo som vystrelil príliš skoro namiesto prihrávky. Skôr to prišlo so skúsenosťami, pohodou a rozvážnosťou.“

Pomáha v tomto aj to, že máte pri sebe jedného z najlepších ofenzívnych bekov poslednej dekády, Johna Carlsona?

„S Johnom som veľa hrával, ale učím sa od viacerých. Najviac mi pomáha, keď sledujem samého seba.

Pozerám si zápasy, čo robím, kedy mám viac času, kedy mám vystreliť. Pracoval som na detailoch a odzrkadlilo sa mi to na výkonoch.“

Ako hovorili tréner, Carlson či manažér – už vás berú ako jedného z lídrov tímu. Vnímate to podobne?

„Vždy som sa snažil byť čo najdôležitejší pre tím, byť jedným z lídrov. Neviem, či ma už tak považujú. Je to však moja priorita, aby som pomohol tímu najviac, ako viem. Moje úlohy sú stále najmä o defenzíve, hraní oslabení, tých som mal najviac v tíme. Ide mi to dobre, ale stále mám na čom pracovať. Blokovanie striel, bodyčeky, v tom sa cítim ako líder.“

Ste psychicky nastavený, že pri vašom štýle hry príde viac zranení než pri iných hráčoch?

„Samozrejme, že ma to neobchádza, či už na tvári, alebo iných častiach tela. Koleno je však prvým väčším zranením, ktoré sme museli riešiť operáciou.

Zatiaľ som nemal väčšie problémy. Pevne verím, že to tak aj zostane. Som si však vedomý, že blokujem veľa striel a niekedy sa to odrazí nešťastne do tváre alebo inde.“

Čo vášmu tímu zatiaľ chýba, aby napodobnil finalistov NHL Floridu Panthers a Edmonton Oilers?

„Myslím si, že sme od toho neboli ďaleko. V druhom kole sme prehrali jasne s Carolinou, ale šírka nášho kádra je dobrá.

Máme štyri vyrovnané formácie, či už medzi obrancami, alebo útočníkmi. Je to otázka času, kedy príde úspech.“

Martin Fehérváry počas letnej prípravy v posilňovni. (zdroj: Šport/Jano Koller)

V NHL skončila slovenská ikona Tomáš Tatar. Cítite, že teraz preberáte žezlo vy a Erik Černák?

„Erik má ešte o pár zápasov viac ako ja, a najmä – získal dvakrát Stanley Cup. Je niekde inde. Nepozerám sa na to takto.

Trto mal neskutočnú kariéru v NHL. Veľa ľudí si neuvedomuje, čo všetko dokázal a ako sa vedel presadiť, predsa len nie je najvyšší chlap.

Klobúk dole, každý hokejista by bol rád za takú kariéru v zámorí.“

Na druhej strane vám je zrejme aj trochu ľúto, že nedosiahol na vysnívanú métu 1000 zápasov…

„Pýtal som sa ho na to. Čudoval som sa, že neskúsil ešte jeden rok. Aj ho však chápem, nemal už takú pozíciu, aby hral v prvých dvoch formáciách.

Vybral si tak, aby si ďalej užíval hokej. Pevne verím, že mu to pôjde aj vo Švajčiarsku.“

Máte aj vy dlhodobý cieľ – okrem Stanley Cupu – odohrať tisíc zápasov v profilige?

„Určite áno. Od príchodu do NHL som sa postavil k tomu tak, že chcem vyhrať Stanley Cup.

K tomu je tisíc zápasov neskutočná méta. Keď sa na to pozriem, mám teraz za sebou tristo… pardon, 299. Je to náročné. Dávam si však najvyššie ciele a výzvy.“

Pozerali ste vystúpenie reprezentácie na majstrovstvách sveta?

„Áno, bol som zranený, mal som čas. Videl som veľa hokeja. Nemali sme skúsený tím – bolo tam mnoho mladých hráčov.

Na jednu stranu je to smutné pre fanúšika, na druhú – dostali šancu mladší chalani. Vyšlo to takto.

Nechcem to hodnotiť len negatívne. Dá sa vždy prekvapiť, ale hráčom to určite veľa dalo.“

Sám ste príkladom, ako hokejista dokáže rásť aj na svetových šampionátoch. Na prvom v Dánsku v roku 2018 ste sotva hrali, a potom o rok doma ste už boli stabilným členom zostavy. Ako si na to spomínate?

„Moje prvé majstrovstvá sveta boli neisté, do poslednej minúty som čakal, či ma zoberú do Kodane. Dalo mi to veľmi veľa.

Začínal som na piatich, šiestich minútach v prvom zápase a končil som na pätnástich. Hráč rastie každým rokom.

Najdôležitejšie je, aby sa učil z chýb a napredoval. Tak je to aj v živote. Stagnácia je cesta do hrobu.“

Nevie sa, ako to bude s Craigom Ramsaym. Vy zrejme máte len pozitívne skúsenosti – keďže vás kouč reprezentácie vytiahol už v osemnástich rokoch na spomínané MS?

„Samozrejme, že mi to je ľúto. Craig má za sebou skvelú kariéru ako hráč aj tréner. Najdôležitejšie je, aby bol zdravý. Uvidíme, ako to bude. Bol by som rád, keby bol aj na olympiáde, ale zdravie je na prvom mieste.“

Martin Feherváry v slovenskej reprezentácii. (zdroj: TASR)

Na olympiádu do Milána sa vracajú hráči z NHL. Vnímate to ako splnený sen?

„Samozrejme. Nehral som na žiadnej olympiáde a veľmi sa na to teším. Dúfam, že budem môcť prísť.“

Na druhej strane, neobávate sa trochu enormnej kvality súperov?

„Nebudeme si klamať, zápasy budú na úplne inej úrovni ako na majstrovstvách sveta. Bude to výzva. Teším sa na to. Pevne verím, že budem zdravý a prídem posilniť tím.“

Mimosezónne obdobie trávite často na rybačke. Pochváľte sa, čo ste už stihli chytiť?

„Bol som zatiaľ len na víkendovke, veľmi sa mi nedarilo. Ryba sa teraz len trie. Nebolo to ideálne, ale ryby sú pre mňa koníček. Snáď sa mi ešte niečo podarí chytiť. Veľmi rád chytám kapre v okolí Bratislavy mi to vyhovuje.

Tu som vyrastal, k rybám ma doviedol otec. Je to skvelé. Mali by sme si vážiť, akú prírodu máme a neničiť si ju sami.“