Rozhodcovia sa nemusia obávať, tvrdí búrlivák Michal Lukačín

MICHAL LUKAČÍN rozhodne nie je nové trénerské meno v spoločnej slovensko-českej súťaži žien. Do MOL ligy sa vracia po šiestich rokoch, keď po sezóne 2018/2019 skončil na lavičke HK Slovan Duslo Šaľa.

Ani Michalovce nie sú pre neho nové pôsobisko, keďže tamojšie ženské družstvo viedol už dvakrát. Prvý angažmán vyvrcholil v roku 2003 ziskom historického majstrovského titulu, ten druhý sa v sezóne 2008/2009 skončil predčasne po siedmich mesiacoch.

Vaše meno sa spomínalo medzi kandidátmi na trénera úradujúceho majstra. Ako ste prijali správu, že si vás vybrali za nástupcu Petra Kostku?

„Bolo to príjemné prekvapenie. Musím sa priznať, že som to teraz naozaj nečakal. Samozrejme, vďaka tomu, že som sa pred dvoma rokmi vrátil do Michaloviec, som si vedel predstaviť, že raz táto ponuka môže prísť.

Poviem úprimne, čakal som, že sa tak môže stať o rok či dva. Myslel som si, že ešte dokončím prácu s mládežou, ktorú som chcel ešte lepšie stabilizovať a zabehnúť určité procesy."

Váhali ste s prijatím tejto ponuky?

„Nastala situácia, že doterajší tréner Peter Kostka išiel za novou výzvou do Poľska a klub potreboval pomôcť pri obsadení trénerského postu. Povedal som áno, lebo bolo potrebné vyriešiť otázku kormidelníka a predstavitelia klubu sa rozhodli staviť na kouča z vlastných zdrojov."

Michal Lukačín (vľavo) v spoločnosti prezidenta MŠK Iuventa Michalovce Patrika Sabova podpísal zmluvu na dva roky s ročnou opciou. (zdroj: iuventa-zhk.sk)

Vraví sa, že nevstúpiš dvakrát do tej istej rieky. Vy si na lavičku Iuventy sadnete po tretí raz, takže sa toho nedržíte?

„Ľudia o tom veľa rozprávajú a každý sa ma na to pýta. Pozrel by som sa na to z iného hľadiska. V trénerskom kolobehu som už 25 rokov. V roku 2000 som začal v Iuvente trénovať mládež.

Som rodený Michalovčan a aj po rokoch, ktoré som strávil v zahraničí či inde na Slovensku, som sa po päťdesiatke vrátil do rodného mesta. Mám rád Michalovce, som lokálpatriot, preto som chcel pracovať pre tunajšiu hádzanú. Urobil by som tak vždy.

V prípade ostatných miest by to bolo asi iné, ale toto sú Michalovce, moje mesto."

Situácia ohľadom ďalšieho osudu klubu nie je zatiaľ vyjasnená. Neodrádzalo vás to?

„Nie, neváhal som. Ja som sa skôr pozeral a riešil športovú stránku, ako bude vyzerať skladba družstva, s kým budeme môcť počítať. To ďalšie je úloha pre vedenie."

Ste pripravený na to, že neprídete do družstva, v ktorom sú len hotové hráčky?

„Za 25 rokov som nikdy neprišiel k tímu, kde by som mal iba takéto hráčky. Vždy musel pracovať na tom, aby sa nimi stali. Ideálna je kombinácia hotových hráčok s tvarovateľnými.

Mám rád mladé hráčky, ktoré šliapu na päty skúseným, čím posúvajú ich výkonnosť a zároveň ony sa rozvíjajú.

Keď ukážu veľké chcenie a talent, tak dostanú príležitosť a za rok či dva sa môžu etablovať a stať sa nosnými hráčkami."

V Iuvente sa po majstrovskej sezóne rozlúčilo s kariérou viacero opôr na čele s kapitánkou Patríciou Wollingerovou. Kto by po nich mohol prevziať štafetu a zaujať líderskú pozíciu v tíme?

„Nad tým som ešte nerozmýšľal. Vždy sa nejaká éra začína i končí. Teraz je čas na generačnú výmenu, možno až revolúciu v kádri. Až čas ukáže, z ktorých dievčat vyrastú nové opory a stanú sa nástupkyňami klubových ikon Wollingerovej, Habánkovej, Klučkovej či Paľovej.

To je prirodzený kolobeh športu. Keď však myslíte športovú stránku, tak sa budeme opierať o skúsené hráčky, ktoré zostali v kádri ako Kompaniecová, Popovcová či brankárka Jablonská."

Michal Lukačín naplno prežíval zápasy aj na lavičke reprezentácie junioriek Slovenska na ME hráčok do 19 rokov v slovinskom Celje 2021. (zdroj: iuventa-zhk.sk)

Aké budú ambície Iuventy po obmene kádra a možno aj za iných finančných podmienok?

„Každému je jasné, že kto prijme ponuku Iuventy, a to nielen ako tréner, tak si musí byť vedomý najvyšších cieľov. Nikoho nezaujíma, aký máte káder, či bol predtým lepší alebo nie.

Nielen ľudia v klube, ale hádzanárska verejnosť i fanúšikovia sú nároční na výkonnosť i výsledky. Nebojím sa však toho. Je to všetko o práci. Keď stabilizujeme družstvo a budeme mať výkonnosť, tak budú aj výsledky."

Ako vnímate konkurenciu, budú boje o najvyššie priečky ešte vyrovnanejšie a dramatickejšie?

„Určite áno. Dá sa očakávať, že to bude vyrovnaný súboj troch tímov, čo pridá na atraktivite celej súťaži i nadstavbe o majstra."

Emócie neodmysliteľne patria k prejavu trénerského búrliváka Michala Lukačína. (zdroj: iuventa-zhk.sk)

Aký je rozdiel medzi Michalom Lukačínom z roku 2003, keď ste priviedli Michalovce k historicky prvému titulu, v porovnaní so súčasnosťou?

„Keď neberieme do úvahy vek, tak hlavný rozdiel vidím v mojich vlasoch (smiech). Nie je to jednoduché posúdiť. Bol som mladý búrlivák, ktorý chcel dobyť svet. Dnes sa na to pozerám už optikou rokov, ktoré mám za sebou. Povedal by som, že reálnejšie a bez väčších emócií.

Ambície mám stále, ale už to nie je o tom, že sa ženiem za obrovskými cieľmi - ziskom pohárov či titulov. Beriem to skromnejšie. Treba si to odpracovať postupne a pri adekvátnych podmienkach a kádri sa výsledky vždy dostavia."

Dva roky ste pôsobili v žiackej kategórii. Prežívate zápasy už pokojnejšie ako v minulosti?

„Nedávno sme hrali v Dunajskej Strede finále so staršími žiačkami. Manželka mi povedala, že ty si zostal rovnaký. V mojom prípade zrejme nezáleží na veku a ani kategórii, ktorú trénujem. Keď sa objaví adrenalín a dostanete sa do špirály koučingu, tak sa dá ťažko niečo ovplyvniť."

Takže arbitri sa majú so zveličením na čo tešiť?

„Myslím si, že nie. Možno bude živšie, ale toto mám už za sebou. Niektorí rozhodcovia mi už písali, vraj sa tešia... (smiech)."