Radosť hráčok nemeckého klubu Thüringer HC po triumfe v Európskej lige hádzanárok 2024/2025, s číslom 28 Slovenka Lýdia Jakubisová. (zdroj: FB Thüringer HC)
Lýdia Jakubisová ukončila profesionálnu hádzanársku kariéru už pred takmer troma rokmi, ale ona naďalej hrá.
Nie vždy iba popri trénerskej práci v treťoligovej rezerve, ale z času na čas nastupuje aj za A-tím Thüringeru HC.
Vďaka tomu, že sa udržiava vo fyzickej kondícii a stále to so svojou ľavačkou vie, využíva jej herné kvality a skúsenosti tréner Herbert Müller v prípade potreby aj naďalej.
Takto sa jej predminulý víkend nečakane splnil jeden veľký sen.
Slovenka bola súčasťou najväčšieho klubového úspechu sedemnásobného nemeckého šampióna, ktorý sa presadil na medzinárodnej scéne.
Družstvo THC sa stalo celkovým víťazom Európskej ligy žien 2024/2025. Na turnaji Final 4 druhej najvýznamnejšej európskej pohárovej súťaži klubov v rakúskom Grazi sa ocitla v jeho hráčskom kádri.
„Oficiálne za prvý tím už nehrávam, ale trénujem s ním a v prípade absencií, či keď ma potrebujú, tak zaskočím. Pred Final 4 síce nebol nikto zranený, ale bolo ešte jedno voľné miesto, tak sa ma spýtali, či by som chcela ísť a zobrali ma so sebou," prezradila Jakubisová, ktorá s tradičným číslom 28 figurovala v zápisoch o stretnutí v semifinále i finále.
„Proti francúzskemu Dijonu (35:29) som dostala symbolicky príležitosť. Na palubovku som vybehla v poslednej minúte. Spoluhráčky sa snažili hrať na mňa, aby som si dala gól, ale už nebolo dosť času. Finále som sledovala už len z lavičky. Pre mňa však bola česť, že som mohla nastúpiť. Vôbec som nepočítala, že by som mohla hrať."
Lýdia Jakubisová s víťaznou trofejou za triumf v Európskej lige žien 2024/2025. (zdroj: FB Thüringer HC)
Plán splnili nad plán
Thüringer okúsil Final 4 EL aj s Jakubisovou pred dvoma rokmi. Vtedy však skončil štvrtý.
„Vtedy sme zaplatili nováčikovskú daň, teraz bol cieľ prejsť cez Dijon a celkový triumf bol už len čerešnička na torte. Pred sezónou sme sa chceli dostať sa na finálový turnaj. Postupne sme sa víťaznými duelmi k tomu dopracovali. Potom nám prial žreb. V kútiku duše sme verili, že cez Dijon by sme sa mohli prebojovať aj do rozhodujúceho duelu o prvenstvo. Semifinále nebolo jednoduché, ale prakticky sme celý čas vyhrávali a mali to pod kontrolou. Keby išlo o bežný ligový duel, tak by som sa neobávala. Tu však sme boli v napätí, aby sa vývoj neotočil."
Ešte krajšie chvíle pripravilo hádzanárkam Thüringeru finále, v ktorom čelili dánskemu Ikastu. Ten sa práve v roku 2023 stal celkovým víťazom EL. Po výhre 34:32 sa však sen nemeckého klubu stal skutočnosťou.
„Povedali sme si, že dáme do toho všetko. Proti kvalitnému súperovi sme nemali čo stratiť. Verila som, že bojovnosťou to môžeme zvládnuť. Napokon všetko zapasovalo. Naša lavička perfektne žila, tréner to perfektne striedal a krásne sa na to pozeralo."
Voľno ako odmena
Klubový úspech na európskej úrovni sa patrilo osláviť. „Najskôr v šatni, potom s fanúšikmi v hale a ešte trochu na hoteli. Bolo to super, nezabudnuteľné okamihy. Pred polnocou sme však vyrazili na cestu domov," pokračovala 43-ročná pravá krídelníčka, ktorá vyzdvihla podporu priaznivcov.
„Máme najbláznivejších fanúšikov. Keby tam neboli, tak neviem, kto by sa staral o atmosféru. Neviem prečo, EHF volí dejisko, kde domáci na hádzanú neprídu. My sme boli rady, že nás prišlo povzbudiť toľko fanúšikov. Ešte nás určite čaká prijatie na radnici."
Hráči THC dostali za odmenu štyri dni voľna, po ktorých bude nasledovať ešte vyvrcholenie najvyššej nemeckej súťaže. Jakubisová nevie, či aj s jej aktívnou účasťou. „Uvidíme. Nikam sa netlačím. Ak ma bude tréner potrebovať, tak som pripravená."
Po sezóne už bez hádzanej
Jakubisová v III. lige vedie druhý tím THC. „Keď som začala trénovať, museli nám chodiť vypomáhať hráčky z prvého tímu, aby sme sa zachránili. Vlani sme už skončili tretie, teraz o dve riečky nižšie. Piate miesto je tiež úspech pre mňa i dievčatá. Sú to mladé hráčky, väčšinou stredoškoláčky, ktorým vypomáham v zápasoch. Podstatné je, že napredujú," poznamenala najlepšia hádzanárka SR za rok 2012, ktorá už prijala zásadné rozhodnutie v spojitosti s hádzanou.
„Od tohto leta už nebudem pokračovať ako hráčka a ani ako trénerka. Tento triumf je krásnou bodkou. Mením zamestnanie, budem pracovať na plný úväzok. V súčasnom nastavení sa to dalo len s námahou stíhať.
V práci som do 13.00 či 14.00 h, potom štyri tréningy s druhým a dva – tri s prvým tímom, okrem toho cez víkend zápasy. Urobím hrubú čiaru a vyskúšam si normálny život bez hádzanej. Aj keď mnohí tomu neveria, že vydržím. Život ukáže, či končím s hádzanou dočasne alebo definitívne."
Druhé družstvo Thüringeru HC po ukončení treťoligovej sezóny s hrajúcou slovenskou trénerkou Lýdiou Jakubisovou (v hornom rade úplne vpravo) a v spodnom rade jej zverenka a dcéra Liliana (úplne vpravo). (zdroj: FB Thüringer HC)
Zmena dresu dcére pomôže
Doteraz bola trénerkou svojej dcéry Liliany.
„Od novej sezóny bude hrať za Mainz-Bretzenheim, ktorý teraz vypadol do III. ligy, ale má ambície sa vrátiť do druhej. Jej to nebude na škodu, lebo potrebuje herne napredovať a aj jej to pomôže osamostatniť sa. Tam ju už nebudú tak porovnávať. Ak by zostala, tak pre ňu by v THC bola I. bundesliga ešte veľké sústo."
