Utrpel škaredé zranenie. Štyri týždne jedol len tekutú stravu. Najlepší hádzanár je v novej sezóne späť

Ľubomír Ďuriš obhájil prvenstvo v hlavnej kategórii Hádzanár roka v ankete Slovenského zväzu hádzanej. Po roku sa situácia zopakovala.

Ocenenie si prišiel prevziať na slávnosť do rovnakého bratislavského hotela a deň pred rozhodujúcim piatym zápasom finálovej série Niké Handball extraligy mužov medzi Tatranom Prešov a MŠK Považská Bystrica.

Určite by privítal, keby sa história so scenárom, ktorý priniesol titul opäť Prešovčanom, úplne nezopakovala. Kým pred rokom mohol byť pritom na palubovke, tentoraz len v hľadisku.

Najlepší hádzanár Slovenska za rok 2024 totiž nemohol pomôcť svojim považskobystrickým spoluhráčom vo vyrovnanej dramatickej finálovej sérii. Tí to bez neho v semifinále proti HK Bojnice ešte zvládli, v boji o titul nedokázali uspieť na pôde Tatrana, a tak im opäť zostal „len" vicemajstrovský titul.

„Ďakujeme všetkým za skvelú sezónu, dáme si teraz trošku oddych a vidíme i počujeme sa na budúcu sezónu," odkázal prostredníctvom sociálnych sietí Ďuriš, ktorý sa dáva zdravotne dokopy.

Ľubomír Ďuriš (vpravo) so spoluhráčom Martinom Briatkom s vicemajstrovským pohárom za 2. miesto v extralige, v ktorej chýbal vo finále svojmu tímu pre zranenie. (zdroj: mskpb.sk/Barbora Talačová)

Pochutnal si na syre, začiatok ligy chce stihnúť

V druhom stretnutí semifinálovej série proti HK Bojnice utrpel 37-ročný tvorca hry po zrážke s protihráčom zlomeninu sánky.

„Vytrpel som si dosť, bolo to škaredé zranenie. Nevyzeralo to tak, ale aj celkom komplikované. Štyri týždne som nemohol poriadne jesť, iba tekutú stravu. Konečne sa teraz už môžem najesť. Hneď, ako to bolo možné, dal som si vyprážaný syr," pokračoval kapitán slovenskej mužskej reprezentácie, ktorý je vo fáze rekonvalescencie.

„Mám to celé stŕpnuté a v podstate mi ešte nefunguje polovica tváre. Nervy sa totiž musia zregenerovať. Chodím na fyzioterapiu, čakajú ma ďalšie kontroly. Možno to potrvá ešte mesiac - dva, ale začiatok ligy by som chcel stihnúť."

Považskobystrická opora zatiaľ netuší, či bude mať zranenie vplyv na spôsob jeho hry a prinesie nejaké obmedzenia.

„Teším sa už späť, najradšej by som sa už zapojil do tréningového procesu. Dúfam, že to nebudem mať v podvedomí. To sa však ukáže až vtedy, keď začnem s hádzanou, ale v podstate by som mal byť v poriadku. Takéto zranenie utrpel aj jeden môj kamarát - hokejista a funguje s tým normálne. Dúfam, že aj ja budem môcť rovnako," zaželal si bojovník na pohľadanie.

Osudný okamih prišiel v 3. minúte druhého zápasu semifinále na pôde Bojníc, v ktorom bol so šiestimi gólmi spolu s Marekom Hlinkom dokonca najlepším strelcom svojho družstva.

„Hneď so vedel, že to nebude len tak. Začal som totiž šušlať, mal som aj zlomený jeden zub. Bolelo to, ale zápas som dohral. Netušil som, že to bude také vážne. Svoje asi zohral aj adrenalín, vďaka ktorému som to dokázal dohrať."

Pre považskobystrickú oporu Ľubomíra Ďuriša sa sezóna predčasne skončila v semifinále pre vážne zranenie sánky. (zdroj: mskpb.sk/Barbora Talačová)

Nečakané ocenenie ho potešilo

Pri preberaní ceny pre najlepšieho hádzanára na Slovensku bolo na ňom okrem odhodlania ešte vrátiť sa na palubovky vidieť aj dojatie, najmä pri emotívnom videu zachytávajúcom momenty z uplynulého roka.

„Popri všetkom negatívnom aspoň niečo pozitívne. Samozrejme, najradšej by som hral a pomohol spoluhráčom," povedal Ďuriš, pre ktorého bolo ocenenie v hlavnej kategórii nečakané.

Ľubomír Ďuriš štvrtýkrát v kariére získal ocenenie pre najlepšieho hádzanára na Slovensku, vľavo prezident Slovenského zväzu hádzanej (SZH) Jaroslav Holeša a vpravo viceprezident SZH Ernö Kelecsényi počas slávnostného vyhlásenia výsledkov ankety Sedmička roka 2024 v Bratislave. (zdroj: TASR - Pavel Neubauer)

„Netušil som o tom až do dňa slávnostného vyhlásenia. Je to trochu prekvapujúce, keďže konkurencia nespí a mladší hráči ako Tomi Smetánka, Maťo Potisk a ďalší ukazujú svoje kvality. Teším sa veľmi, že som mal možnosť byť tu na pódiu. Vlani som si myslel, že bude platiť trikrát a dosť. Teraz som tu štvrtýkrát a mám z toho veľkú radosť," priblížil svoje dojmy hráč, ktorému viac radosti prináša klubová sezóna.

„V pamäti mi utkvelo najmä play-off a zápasy finálovej série, ktoré sú v Považskej Bystrici magické. Ľudia si zvykli na tieto zápasy. Teší ma, že si nájdu cestu do haly, vidíme tam rodiny s deťmi, povzbudzuje nás celá hala v dresoch. Myslím si, že sme hrali parádnu hádzanú, dostali sme sa do finále, kde nám titul ušiel v piatom stretnutí. Na toto najviac spomínam zo športového hľadiska."

Ľubomír Ďuriš - pri zakončení v marcovom kvalifikačnom zápase ME 2026 proti Fínsku v Hlohovci - je neodmysliteľnou súčasťou národného tímu Slovenska. Na jeseň sa dozvieme, dokedy si bude obliekať dres reprezentácie. (zdroj: TASR/Lukáš Grinaj)

Ľubomír Ďuriš sa štvrtým prvenstvom v ankete dostal medzi najúspešnejších laureátov ankety. Okrem neho len Richard Štochl (9), Daniel Valo (4) a Milan Brestovanský (4) sú minimálne štvornásobnými víťazi.

„To je pre mňa zaujímavá informácia, nevedel som o tom. Štyri je dosť, ale o to viac si to cením. Už keď som získal toto ocenenie prvýkrát, hovoril som si, že navždy bude moje meno figurovať medzi takýmito osobnosťami, ktoré som kedysi obdivoval a teraz som jeden z nich na zozname víťazov. Ani neviem, čo mám na to povedať. Je to odplata za celý rok, čo tomu dávame my všetci športovci."

Jeho najbližšie plány súvisia so zdravotným stavom. „V prvom rade sa potrebujem dať zdravotne do poriadku. Kým môžem, chcel by som hrať. Tak sme dohodnutí aj v Považskej Bystrici. Ja to z roka na rok posúvam, ale zatiaľ mám chuť a energiu. Keď mi bude zdravie slúžiť, tak prečo by som nepokračoval..."

A čo reprezentácia? „Uvidí sa v októbri. Potom sa k tomu vyjadrím, ale už postupne odsúvam túto kapitolu nabok."