Hádzanársky klub Slovan Duslo Šaľa, aktuálny slovenský vicemajster, predstavil svoju tretiu posilu pre nadchádzajúcu sezónu, v ktorej sa netají najvyššími ambíciami.
Po mladej Češke Tereze Filípkovej zo Zlína a Slovenke Erike Rajnohovej z Dunajskej Stredy pribudla do kádra trénera Petra Pčolu skúsená Karin Bujnochová, ktorá sa nedávno tešila v drese Jomi Salerno zo zisku talianskeho titulu.
Predtým bola dvojnásobná majsterka Poľska s MKS Zaglebie Lubin. Nielen o lákadle v podobe slovenského titulu sme sa pozhovárali s 30-ročnou univerzálnou spojkou.
Dvakrát ste boli majsterka Poľska a teraz aj Talianska. Ako chutil aj najčerstvejší titul?
„Povedala by som, že chutil o niečo lepšie, pretože cesta k nemu nebola taká jednoznačná a oproti poľským titulom sa o jeho zisku rozhodlo až v poslednom zápase.“
Lubin bol v boji o poľského majstra v pozícii jasného favorita, ako to bolo v prípade Salerna v konkurencii talianskych tímov?
„Do play-off sme vstupovali z 3. pozície po dlhodobej časti a dokonca sme aj prvý zápas v semifinále s Potiniou prehrali. Paradoxne, tento nezdar nás veľmi nabudil a povedali sme si, že to bol náš posledný prehratý duel v sezóne a tak to aj bolo.“
Taliansky pohár vám tesne ušiel po prehre s Erice. Tento súper jasne ovládol dlhodobú časť. Verili ste, že sa mu môžete revanšovať?
„Družstvo Erice bolo favoritom vzhľadom na šírku kádra i zvučné mená v ňom, ako aj z hľadiska finančných prostriedkov. Vieme však, že nie vždy to rozhoduje. Najväčší rozdiel vnímam v tom, že náš tréner vytvoril tím, ktorý by som prirovnala k rodine. Fungovali sme v skvelej atmosfére. Nie je to samozrejmosť. Kolektív bol naša silná stránka.“
Základ úspechu vo finále ste zrejme položili nerozhodným výsledkom 28:28 na pôde súpera? Bolo náročné doma spečatiť zisk titulu?
„Paradoxne to bolo náročnejšie mentálne než fyzicky. V oboch finálových dueloch sme v celom priebehu využívali hru 7 na 6. Keď nám to prinieslo cennú remízu vonku, vedeli sme, že doma si to nemôžeme nechať ujsť a napokon sme zvíťazili 32:28.“

Do Talianska ste prišli v polovici sezóny z maďarského tímu Szombathelyi KKA. Ako sa naplnili vaše očakávania? Koľko priestoru ste dostávali na palubovke?
„Považujem to za jedno z najlepších období v mojom živote a budem na to spomínať len v dobrom. Od úplného začiatku tu pre mňa všetko išlo hladko a v podstatne od prvého zápasu som dostávala veľkú dôveru, hrávala som 50 minút takmer v každom zápase. Titul bol len potvrdenie toho, že to bol skvelý polrok.“
Nechceli si vás v klube udržať?
„Áno, mala som možnosť v klube zostať a myslím si, že dvere tu budem vždy otvorené.“
Prečo ste sa rozhodli vrátiť do klubu, z ktorého ste sa v roku 2018 vydali na legionárske potulky? Zvažovali ste aj iné možnosti pokračovania kariéry?
„V zahraničí som bola sedem rokov nepretržite a už dlhší čas som sa chcela vrátiť aspoň na nejaký čas na Slovensko. Samozrejme, pre mňa bola Šaľa jednoznačná voľba v rámci klubov z MOL ligy. Zvažovala som iba možnosť pokračovať v Salerne, nič iné som momentálne ani nechcela.“
Prilákali vás aj ambície Šale, ktorá by po dvoch desaťročiach opäť chcela titul?
„Úprimne vravím, že určite áno. Mám rada víťazstvá a nebaví ma hrať v strede tabuľky. Vždy je mi sympatické, keď sú ciele klubu najvyššie.“