Nerobíme všetko zle. Nečakaný titul ako vzpruha pre slzavé údolie slovenskej hádzanej

Na európskom šampionáte hádzanárok do 17 rokov v čiernorskej Podgorici nedával PAVOL STREICHER najavo emócie ani vo fázach, keď už išlo do tuhého. Skúsenosťami a pokojom dodával zverenkám potrebnú istotu v nastolenej ceste.

Slovenské kadetky nám pripravili príjemné prekvapenie v podobe zisku titulu. Nielen o nedávnom výnimočnom úspechu sme sa spolu aj s ďalšími médiami pozhovárali s onedlho 68-ročným rodákom z Topoľčian.

Čakali ste, že triumf kadetiek vyvolá takýto veľký záujem médií i fanúšikov?

„Určite nie, pretože hádzaná bola predtým na okraji záujmu. Už počas ME sme však vnímali ohlasy a pozitívne hodnotenia nielen zo ženskej, ale i mužskej zložky.

Bolo vidieť, že sme na dva týždne pritiahli ľudí k televízorom, ale že to bude mať až taký rozmer, to nás nenapadlo. Navyše ide o najmladšiu generáciu.

Veľmi dôležitú úlohu však zohral spôsob hry. Mal som možnosť prečítať si rôzne hodnotenia, ktoré ocenili kvalitu našej hry."

Potrebujete si už od hádzanej, resp. mediálnych povinností aj oddýchnuť?

„Beriem to tak, že to patrí k tomu. Nerobí mi to problém. Bol som na to zvyknutý aj počas pôsobenie v národnom tíme žien.

Včera som mal ešte tri termíny v Bratislave, ale potom ma čakal voľný víkend aj s priestorom na oddych."

Keď ste pred necelými štyrmi rokmi skončili na poste kouča ženskej reprezentácie SR, mysleli ste si, že hádzaná vám prinesie ešte niekedy takúto radosť?

„Vtedy som sa už nezaoberal myšlienkou trénovania, keďže som po dohode so zväzom prevzal vedenie trénersko-metodickej komisie.

Veci sa vyvinuli tak, že Mária Gútay Straka išla na materskú a museli sme zvážiť, čo spravíme.

Napokon padlo rozhodnutie, že túto generáciu povedieme spolu s Ľubošom Hepnerom.

Ukázalo sa to ako správne rozhodnutie. Veľmi dobre sme sa dopĺňali aj s ostatnými členmi realizačného tímu. Dievčatá tiež pochopili, o čo ide. Prinieslo nám to zadosťučinenie.

Je to veľmi dobré najmä pre hráčky, ktorá sa mali možnosť presvedčiť, že investovaná energia a odvedená intenzívna práca v tomto projekte sa oplatili. Verím, že to bude motivácia do ďalších rokov."

Ako to vnímate z pohľadu okolností ukončenie vášho pôsobenia na lavičke žien po MS 2021?

„Ja sa k tejto záležitosti už nechcem vracať. Takto sa to vyvinulo. Napokon, nech si každý zhodnotí, či vtedajšia zmena priniesla niečo pozitívne..."

Skúsený kormidelník Pavol Streicher bol po návrate na Slovensko stredobodom pozornosti médií. (zdroj: TASR - Pavel Neubauer)

Ako veľmi potrebovala naša hádzaná impulz v podobe významného úspechu?

„Myslím si, že pre všetkých nás z hádzanárskej komunity je to osvieženie. Už sme boli takpovediac v slzavom údolí.

Nešlo to mužom, nešlo to ženám, hoci bola vyvíjaná značná energia, ale výsledky sa nedostavili.

Toto je také oživenie, pozitívny záblesk, že predsa len nerobíme všetko zle, ale niečo aj dobre a odzrkadlí sa to aj vo výsledkoch. Želal by som si, aby to bol impulz pre mládežnícke družstvá. Koncom roka čaká kadetov kvalifikácia.

Verím, že sa nechajú inšpirovať a pobijú sa o miesto na ME. To by som si prial. Potom je tam nový začiatok s novým realizačným tímom žien. Pre krátkosť času nebolo hneď vidieť pozitívny efekt z hľadiska výsledkov.

Som však presvedčený, že sú tam ľudia na správnom mieste a pokrok v ženskej kategórii sa dostaví skôr či neskôr."

Čo musíme urobiť, aby sme podobné úspechy na vrcholných podujatiach mohli zažívať častejšie a nepremrhali túto nádejnú generáciu?

„Je to naša spoločná úloha spolu s vedením zväzu. Necháme si teraz trochu odstup, potom to zhodnotíme a zamyslíme sa, čo a ako ďalej.

Sme majstri Európy a súperi budú o rok motivovaní získať náš skalp, preto potrebujeme nájsť správne riešenia a zabezpečiť optimálnu prípravu. Potrebujeme sa čo najčastejšie stretávať."

Prezident SZH Jaroslav Holeša vyslovil dôveru súčasnému realizačnému tímu aj na ďalšie obdobie. Neplánuje to ho ešte rozšíriť o odborníkov z ďalších oblastí?

„Z môjho pohľadu bude dobré, keď tím zostane pokope a netreba ho rozširovať. Patrí do neho aj kondičný tréner Ján Čerňan. Je to človek v pozadí, ktorý má veľkú zásluhu na tom, čo sme v Podgorici uhrali.

Aj jemu môžeme vďačiť za to, že sme sa mohli prezentovať dynamickým spôsobom hry. Perfektne nastavil dievčatám tréningové programy. Vďaka tomu boli pripravené tak, aby to zvládli.

V hernej oblasti musím vyzdvihnúť prácu môjho asistenta Ľuboša Hepnera, ktorý odviedol kusisko roboty pri videoanalýzach. Vyprofiloval sa z neho veľmi dobrý analytik. Upozorňoval nás na rôzne detaily.

Nie som zástancom, aby prišla k tímu nejaká ďalšia osoba, ktorá by mala pôsobiť ako bútľavá vŕba. Obaja sme absolventi FTVŠ, ja mám doktorát zo športovej psychológie, takže sme dostatočne skúsení, aby sme z psychologickej oblasti i motivácie ponúkli to, čo v danom momente treba. V realizačnom tíme nepotrebujeme zmeny."

Môžete prezradiť sféry, v ktorých je priestor na zlepšenie v práci s družstvom?

„Potrebujeme niektoré veci optimalizovať. S monitoringom tréningového zaťaženia sme pracovali už v tejto sezóne. Viac musíme robiť s videoanalýzami.

Plánujeme do haly v Šamoríne, kde máme ideálne podmienky na prípravu, nainštalovať kamery, aby sme mohli nakrútiť aj tréningy. Musíme optimalizovať tréningový proces a všetko okolo toho.

Využívať vymoženosti techniky, robiť analýzy aj biochemického charakteru alebo na vylepšenie streľby, činnosti 1 na 1.

Je tam toho veľa na zlepšenie, aby sme sa v určitých detailoch pohli viac dopredu. Našou dôležitou úlohou v najbližšom období je, aby sa baby rozvíjali aj individuálne."

Hlavný kormidelník hádzanárok SR do 17 rokov Pavol Streicher (vpravo) si pochvaľuje spoluprácu so svojím asistentom Ľubošom Hepnerom. (zdroj: FB SZH)

Prečo dosiahla výnimočný úspech práve táto generácia?

„Je to veľmi dobrá generácia. Hráčky sú z mnohých klubov. Niektoré začali s hádzanou v malých kluboch, z ktorých sa postupne posunuli do väčších, kde sa snažia už viac orientovať na výkonnosť.

Úspech je spoločným dielom. Dôležité je, že sme mali podporu klubových trénerov. Bez nej to nejde. Nešli sme proti sebe, ale robili sme v prospech veci.

Aj oni cítili, že s týmto tímom je šanca niečo uhrať. Reprezentačné akcie pomáhajú hráčkam a potom aj klubom, keď sa ony do nich vrátia."

Ako ideálne zvládnuť prechody medzi jednotlivými vekovými kategóriami?

„Dievčatá majú pred sebou ešte druhý rok v kadetskej a potom dva roky v juniorskej kategórii.

Až potom o tri roky príde na rad prechod medzi ženy. Už v juniorskom veku hrozí väčší úbytok hráčok.

My musíme urobiť všetko pre to, aby bola hádzaná pre nich atraktívna, aby videli, že čas, ktorý strávia na tréningoch a podujatiach s nami má význam, že ich to napĺňa, uspokojuje ich materské kluby, rodičov atď.

Myslím si, že potom budú utvorené podmienky na ich výkonnostné napredovanie."

Čo treba spraviť, aby sa mohli ďalej uplatniť?

„To je vec, nad ktorou sa zamýšľame. Momentálne však nie som schopný povedať, ako to budeme riešiť.

Existujú nejaké myšlienkové pochody, ale ešte sú predmetom detailného spracovania.

Možno to neznie dobre pre naše kluby, ale ideálne by bolo, je to aj aj prípad švajčiarskej reprezentácie, keby tie najlepšie odišli hrať do zahraničia do špičkových klubov. Možno po niektorých najtalentovanejších aj siahnu..."

Na ME ste mali v kádri 18 hráčok. Máme ešte v zálohe nejaké dievčatá, ktoré by mohli v najbližšom roku skvalitniť družstvo?

„Samozrejme, nie je to uzavretá spoločnosť. V širšom kádri bolo niekoľko dievčat, ktoré sa nedostali do záverečnej nominácie.

Čaká nás vyhodnotenie nášho účinkovania a na niektoré posty potrebujeme nájsť ďalšie kvalitné hráčky. Budeme sledovať ich výkony v dorasteneckej súťaži a uvidíme, kto sa nimi ponúkne."

Viete si predstaviť niektoré z vašich zvereniek, že budú o pár rokov oporami ženskej reprezentácie?

„Z hľadiska herných a somatických predpokladov si myslím, že napríklad Maja Bartková spĺňa požiadavky. Stále však herne i fyzicky musí rásť. To je úloha aj pre všetky ostatné dievčatá.

Teraz boli dobre pripravené v rýchlostno-vytrvalostných parametroch, ale potrebujú rásť v silovo-rýchlostných. Už v druhom kadetskom a najmä potom v juniorskom veku budú súperi dominantní najmä vo fyzickej oblasti.

Musíme kontinuálne pracovať na tom, aby sme im aj v tomto vedeli konkurovať. Hráčky musia byť nielen rýchle, ale aj fyzicky odolné v osobných súbojoch. Potrebujeme s nimi pracovať ďalšie dve - tri sezóny a potom sa uvidí.

Treba si však uvedomiť, že aj keď skončia v juniorskej kategórii, stále budú mať len 20 rokov. Ešte si musíme počkať na odpoveď na otázku, kto by mohol ísť do ženskej reprezentácie."

V porovnaní s veľmocami nemáme postačujúcu hráčsku základňu. Ako im potom môžeme konkurovať?

„Ide predovšetkým o to, aby sme s tým, čo máme, pracovali na kvalitatívne vysokej úrovni."

Pavol Streicher v minulosti viedol aj ženskú reprezentáciu hádzanárok Slovenska. (zdroj: TASR - Martin Baumann)

Ako sa vám trénuje hráčky mladšie o niekoľko generácií?

„Nemám s tým problém. Vyše dve desaťročia som robil trénera na Bádenskom zväze hádzanej, kde každým rokom prichádzala mladšia a mladšia generácia.

Keby som mal porovnať tú našu súčasnú vo všeobecnosti, tak je výnimočná v tom, že dievčatá chcú niečo dokázať a sú pre to ochotné veľa obetovať."

Ako využiť úspech kadetiek na podporu hádzanej a vyriešenie problémov, ktoré trápia slovenskú hádzanú?

„Necítim sa byť kompetentný pomenovať najkľúčovejšie problémy našej hádzanej, ktoré by bolo treba zlepšiť hneď. Môžem však povedať, že športu na Slovensku chýba celospoločenské potvrdenie jeho významu, a to nielen vrcholovému, ale aj športu všeobecne.

Je to podceňovaná oblasť. Žiaľ, týka sa školského, výkonnostného i vrcholového športu. Bolo by vhodné, keby sa tomu predstavitelia vlády viac venovali. Nie iba vtedy, keď sa začínajú, resp. končia olympijské hry. Šport si to totiž zaslúži.

Snažíme sa vychovať generáciu so správnymi morálnymi zásadami. Kolektívny šport je optimálny na to, aby sa naučili fungovať v kolektíve, učili sa pocitu zodpovednosti. To si musíme všetci uvedomiť."

V súvislosti s nedávnym úspechom vašich zvereniek sa objavili rôzne prirovnania, napríklad aj k zlatu hokejistov z Göteborgu 2002 Ako to vnímate?

„Ja som počul aj prirovnanie, že je to slovenské Nagano. Je to riadne pritiahnuté za vlasy..."