Kanonierka Dunajskej Stredy verila, že sa nepotvrdí najhorší scenár

Hádzanárky HC DAC Dunajská Streda majú za sebou skvelý vstup do novej sezóny. Svojich súperov zo Zlína a Hodonína deklasovali, pričom v oboch dueloch atakovali päťdesiatgólovú hranicu. A to napriek tomu, že nastúpili bez svojej najlepšej kanonierky Elišky Desortovej. Ešte pred štartom MOL ligy totiž nie vlastným zavinením narobila starosti ľuďom z klubu obhajcu prvenstva v spoločnej slovensko-českej súťaži. Nielen o tom, čo sa prihodilo, sme sa pozhovárali s 25-ročnou ostravskou rodáčkou hrajúcou na poste ľavej spojky.

V úvodných kolách chýbate v zostave HC DAC. Prečo?

„Žiaľ, týždeň pred začiatkom ligy som sa zranila na tréningu. Zranenie nedovolilo nastúpiť."

Ako prišlo k tomu zraneniu? Aká je diagnóza a prognóza vášho návratu?

„Bola to nešťastná zrážka s obrankyňou, ktorá mi spadla na nohu a priľahla mi koleno. Mám pomliaždené koleno a úpony kvadricepsu. Klub mi zaistil skvelú starostlivosť v Maďarsku, kde mám každodennú rehabilitáciu a cvičenia. V súčasnosti to vyzerá približne na šesťtýždňovú pauzu. Som rada, že predstavitelia klubu sa o mňa postarali."

Zľakli ste sa v tom nešťastnom okamihu, že máte po sezóne?

„Samozrejme, v tej chvíli mi prebehlo hlavou, aby to nebolo nič vážne. Od začiatku som však verila a dala som si do hlavy, že to koleno to vydržalo a nemuselo by to byť na dlhší čas. Som šťastná, že vyšetrenia to potvrdili a vrátim sa čoskoro späť na ihrisko."

Cítite sa psychicky silná zvládať náročné okamihy ako sú napríklad zranenia? Čo vám najviac pomáha?

„Je to veľmi náročné. Mali sme veľmi dobrú prípravu, cítila som sa fyzicky dobre, skvele pripravená a silná, takže to nebol príjemný moment. Pár dní mi trvalo sa s tým vyrovnať, ale potom som sa upäla na návrat. Všetku energiu chcem teraz koncentrovať na rehabilitáciu a návrat, čo mi pomáha to zvládnuť. Najviac mi pomáha pravidelný režim a plán, keď viem, čo ma čaká a ako to bude prebiehať. Takisto aj rodina, priatelia a tím okolo mňa, pretože to môžem s nimi v pokoji prebrať. Viem, že stoja za mnou. V prvých dňoch som chodila za spoluhráčkami na tréningy, aby som bola stále s nimi."

Aké ciele ste si pred touto sezónou dali vy osobne?

„Vždy sa snažím pozerať dopredu a pozitívne. DAC má ciele najvyššie. Minulá sezóna bola výborná. Rada by som na to nadviazala na klubovej i mojej individuálnej rovine. Chcem byť oporou tímu bez ohľadu na výsledky a priebeh zápasov. Chcem byť ďalej súčasťou českej reprezentácie a rada by som sa ešte stále výkonnostne posúvala, pretože cítim, že je tam priestor nielen z hernej, ale i silovej a mentálnej stránky.

V novom domove stúpa na výkonnostnej krivke

V Dunajskej Strede pôsobíte od roku 2022, cítite sa na Žitnom ostrove už doma?

„Áno, Dunajskú Stredu považujem za svoj domov. Cítim sa tu veľmi dobre a bol to jeden z hlavných dôvodov, prečo som predĺžila zmluvu o ďalšie dva roky. Páči sa mi vízia klubu. Máme ciele stanovené nielen v lige, ale aj smerom do pohárovej Európy. Sama cítim, že sa tu zlepšujem."

Je to váš prvý zahraničný angažmán, bolo náročné zvyknúť si?

„Vždy je takýto krok a odchod z domova náročnejší. Myslím si, že som mala výhodu v tom, že už predtým som bývala a žila samostatne, čo mi pomohlo zvládnuť prechod. Adaptácia v novom prostredí bola normálne. Dokázala som sa sama o  seba postarať, posunulo ma to aj v živote.

Tím DAC sa dá označiť za multijazyčný či multinacionálny. Ako to vnímate vy osobne?

„Je to tak. Už ani neviem, akými všetkým jazykmi tu hovoríme. Niekedy je to veľká zábava a zároveň možnosť precvičiť si napríklad angličtinu či iné jazyky. Občas je to náročnejšie, ale osobne v tom nevidím žiadny problém. Dáva mi to možnosť spoznať nielen rôzne cudzie reči, ale aj inú kultúru."

Ako ste na tom s maďarčinou? Ako sa dorozumievate s trénerom a spoluhráčkami?

„Maďarsky už rozumiem a dokážem aj niečo povedať, ale istejšia som si v angličtine a s trénerom Debrem riešime komunikáciu cez športovú riaditeľku Priklerovú, ktorá vlastne funguje aj ako tlmočníčka. Dokážem si však bez väčších problémov s koučom povedať určité veci, keď riešime detaily v hre na tréningu alebo počas zápasu, aj po maďarsky. Nie je to problém."

Aký ste kolektív? S kým si najviac rozumiete a trávite najviac času?

„Myslím si, že má veľmi dobrý kolektív. Držíme pokope, čo je tiež jeden z dôvodov predchádzajúcich úspechov v minulých ročníkoch. Dosť času trávim s Viky Wothovou, ktorá býva vedľa mňa, a tiež s kapitánkou Kikou Pastorkovou a Simou Tomovčíkovou. Podľa mňa to nie je u nás o skupinkách, dosť času sme spolu všetci nielen počas tréningov, zápasov i mimo nich."

Keď máte chvíľu voľna, váš program je skôr oddychovejšieho charakteru, alebo radšej relaxujete aktívne?

„Mám rada posilňovňu, možnosť zavrieť sa sama do seba a zacvičiť si. Vzhľadom k náročnému programu som rada za voľné chvíle, keď len relaxujem doma pri seriáloch alebo pesničkách. Čo si zvolím, závisí od momentálneho rozpoloženia."

Najvyššie ambície osobné i klubové

Uplynulá sezóna vám vychádzala nad očakávanie, potom prišlo sklamanie v nadstavbe. Určite chcete byť opäť šampiónkami, ale Iuventa obhajuje titul, Šaľa ho chce získať po vyše 20 rokoch. Hoci je sezóna len na začiatku, kto má podľa vás najlepšie vyhliadky stať sa majstrom?

„Myslím si, že sme skutočne mali veľmi dobrú sezónu, získali sme dve trofeje, ale záver nám, žiaľ, nevyšiel tak, ako sme si priali. Taký je šport. Som presvedčená, že v aktuálnom ročníku môžeme opäť bojovať vo všetkých súťažiach vysoko, pretože máme dobré družstvo. Verím nám."

Ako beriete, že v ostatných rokoch zostali v súťaži už len tri slovenské tímy?

„Je to realita, takže to beriem ako fakt. Všetky tri patria k najlepším v súťaži a pracujú veľmi dobre. Myslím si, že aj to nás vzájomne posúva dopredu. Práve zdravú konkurenciu a pravidelne náročné duely považujem za najdôležitejšiu."

Patríte medzi najlepšie kanonierky MOL ligy (6. so 110 gólmi v sezóne 2024/25), trúfli by ste si prevziať korunu najlepšej strelkyne od Ivety Korešovej?

„Iveta je veľmi skúsená a skvelá hráčka, ktorá má za sebou zahraničné angažmány v top tímoch a stále ukazuje svoju kvalitu. Nepozerám sa na to tak, že by som ju chcela o korunu pripraviť. Chcem byť čo najviac prospešná pre naše družstvo. Som stotožnená so svojou rolou v dunajskostredskom drese a nevnímam to iba cez góly, i keď sa odo mňa očakávajú. Chcem sa na ihrisku vo všetkých činnostiach prezentovať čo najlepšie. Keď sa mi k tomu bude dariť strelecky ako minulý rok, tak budem veľmi rada."

Ktorá hráčka je pre vás najnepríjemnejšia obrankyňa, cez ktorú je náročné sa presadiť?

„Zrejme je to najskôr naša kapitánka Kika Pastorková, ktorá je skvele pripravená. Je agresívna a tvrdá. Na tréningu sa často stretávame v súbojoch. V minulých sezónach boli vyhrotené naše súboje s Michalovcami, ktoré sú tiež veľmi náročné a agresívne, nepadá v nich veľa gólov. Inak nemám vyložene niekoho neobľúbeného. Vždy záleží na situácii a vývoji zápasu. Už som si zvykla, že sa obrany súperov na mňa viac vysúvajú a pripravujú. Je to niečo, čo ma motivuje sa snažiť stále zlepšovať a byť variabilnejšia v streľbe, uvoľnení a ďalších činnostiach."

Aké sú vaše plány do najbližšej hádzanárskej budúcnosti? Túžite po nejakom vysnívanom angažmáne?

„Áno, mám takú víziu. Chcem však ísť postupne a neustále dopredu, takže momentálne sa sústredím na seba, aby som sa dokázala posúvať a dosiahla v Dunajskej Strede čo najlepšie výsledky a výkony. To by mi mohlo otvoriť dvere, aby som sa mohla posunúť ešte vyššie. Rada by som sa raz objavila v tíme, ktorý účinkuje v kvalitnej ligovej súťaži a štartuje v prestížnych európskych pohárových súťažiach. Ponúka sa napríklad Európska liga a Maďarsko, ale skutočne sa teraz zameriavam na progres v DAC, pretože ho vnímam ako kľúčový v ďalšom rozvoji."