Z arménskeho majstra je hneď talizman exnováčika z Komárna

Má za sebou rozporuplnú sezónu. Z takých úspechov sa 27-ročný stredopoliar MARTIN GAMBOŠ ešte nikdy neradoval, no v arménskom FC Noah vynechal gro uplynulého ročníka pre zranenie kolena, ktoré ho vyradilo aj zo zápasu proti FC Chelsea v Konferenčnej lige.

Dnes je hráč Komárna, ktorému výrazne pomohol už v prvom zápase. Aj o tom sme debatovali.

Prečo ste sa po dvoch sezónach v Arménsku rozhodli pre návrat na Slovensko?

„Od leta prevzal FC Noah nový tréner, ktorý si priviedol nových stredopoliarov. Keďže som značnú časť predošlej sezóny vynechal pre zranenie kolena, chcel som najmä získať zápasovú prax. V Arménsku sme sa dohodli na ukončení zmluvy a stal som sa voľným hráčom. Následne som dostal ponuku z Komárna, ktorú som prijal.“

S KFC ste sa dohodli v situácii, keď nemal ani bod. Komárno od vášho príchodu zdolalo Skalicu (1:0) a zvíťazilo v Košiciach (3:2). Čo hovoríte na fakt, že ste sa stali talizmanom tímu?

„Vždy, keď prídem na novú adresu, snažím sa priniesť nielen futbalovosť, kvalitu, ale aj pozitívnu energiu a víťaznú mentalitu. Som rád, že sme od môjho príchodu získali šesť bodov. Chceme ich potvrdiť v nedeľu v Zlatých Moravciach proti Žiline.“

Martin Gamboš (vľavo) pred štyrmi rokmi v drese Zlatých Moraviec. (zdroj: TASR)

Debut ste absolvovali v Košiciach, keď ste ako žolík prispeli k obratu z 0:2. Ako si budete spomínať na tento zápas?

„Nastúpil som v priebehu prvého polčasu, čo som vôbec nečakal. Áno, futbal prináša aj zranenia, ale ja som sedel na lavičke, no nepredpokladal som, že po polhodine hry príde pokyn k rozcvičke a zrazu vybehnem na ihrisko.

Napokon po faule na mňa dostal hráč súpera červenú kartu, pričom z tej akcie vzišiel gól. Navyše, pripísal som si asistenciu. Dá sa povedať, že to bol pre mňa ozaj ideálny štart. Najdôležitejšie je, že sme zvíťazili.“

Komárno je už ôsme v tabuľke. Na čo podľa vás pomôže pomýšľať KFC v tejto sezóne?

„Sústredíme sa vždy na najbližší zápas, dávame si len krátkodobé ciele. Radi by sme natiahli čo najdlhšiu šnúru bez prehry a uvidíme, kam nás to až posunie.“

A aké sú vaše osobné ambície do nasledujúceho obdobia?

„V prvom rade chcem byť zdravý, čo je základný predpoklad úspechu. Ten druhý cieľ je ochota makať na sebe.

Rovnako ako mužstvo, aj ja mám len krátkodobé ambície. Nepozerám sa priveľmi dopredu, vždy chcem pomôcť tímu svojimi kvalitami, aby sme sa na konci zápasov tešili z troch bodov.“

V Arménsku ste získali v predošlej sezóne titul i pohár, postúpili ste do hlavnej fázy Konferenčnej ligy. Žiaľ, pre vážne zranenie kolena ste si v nej nezahrali a celkovo ste si v arménskej lige pripísali v ročníku 2024/25 len deväť štartov, v pohári dokonca jediný. Aké pocity z toho všetkého máte?

„Keď je človek mimo ihriska, túži len po návrate do súťažného kolotoča. Žiaľ, nie vždy je to možné. Samozrejme, človek si potom nevie úplne užiť úspechy, sú to zvláštne pocity, ale aj tak som sa tešil z vydareného obdobia mužstva.

V každom prípade, prvý raz v kariére som vyhral titul a pohár, to mi zo životopisu nikto nezmaže. Ale nikomu neprajem zranenie, akým som si prešiel.“

Dnes ste už úplne fit?

„Áno. Dal som sa dokopy pomerne rýchlo. Už po piatich mesiacoch a dvadsiatich dňoch od zranenia kolena som hral v závere minulej sezóny ligový zápas, čo súvisí s vydarenou operáciou a kvalitnou rehabilitáciou. Nečakal som, že sa tak rýchlo vrátim, ale podarilo sa. Dnes som už stopercentne fit.“

Počas svojej kariéry ste okúsili nižšie súťaže v Nemecku, Švédsku a najvyššiu arménsku ligu. Vnímate Komárno ako medzikrok na ceste vrátiť sa do zahraničia?

„Som rád, že si ma tréner Mikuláš Radványi vybral a v tejto situácii mi podal pomocnú ruku. Každý futbalista sa chce stále zlepšovať a hrať na prestížnejšej adrese, no v prvom rade sa teraz sústredím na to, aby som pomohol svojimi skúsenosťami Komárnu. Mám 27 rokov, som v dobrom futbalovom veku. Uvidíme, čo prinesie budúcnosť.“