Dlhoočakávaný futbalový sviatok na Šariši sa vydaril. Navyše, nováčik uchmatol bod proti úradujúcemu majstrovi, takže domáci fanúšikovia odchádzali spokojní po remíze 2:2.
O čestný výkop stretnutia sa postaral generálny riaditeľ Niké Roman Berger, ktorý pred stretnutím odovzdal 10-tisícový šek pre futbalistky Tatrana Prešov.
Potešili seba i fanúšikov
„Skvelé tribúny, niečo úžasné. Veľmi sme sa tešili na zápas. Vstúpili sme doň s rešpektom. Slovan sa bráni veľmi ťažko, boli sme málo na lopte. I napriek tomu sme mali šance a strelili sme gól po štandardnej situácii. A to sme ešte nedali penaltu. Po prestávke sme po krásnej kombinačnej akcii vyrovnali. Mali sme i šancu na tretí gól, no nepremenili sme ju. Nakoniec sme potešili seba i fanúšikov, ako sme dokázali zvládnuť tento zápas,” povedal spokojným hlasom tréner Tatrana Jaroslav Hynek.
Hostia vybehli s diametrálne odlišnou jedenástkou ako proti Mostaru v predkole Lige majstrov, ale aj tak od začiatku mali loptu pod kontrolou. Prvá veľká šanca v zápase však prišla na opačnej strane, keď si Olejník v 25. min. zasekol loptu a ľavačkou krížnou strelou minul o milimetre vzdialenejšiu žrď Trnovského brány.
„Chýbalo iba lepšie umiestnenie strely. Myslím si, že všetko bolo dobre urobené, i zaseknutie na ľavú nohu. Keby som trafil bránu, tak je z toho gól,” uviedol Stanislav Olejník.
Tri góly za 8 minút
Kým domáci svoju šancu nevyužili, hostia ňou nepohŕdli a Kucharevič v 31. min. hlavou pohodlne otvoril skóre. Domáci už o dve minúty kontrolovali, keď sa hlavou po rohu Sipľaka presadil Regáli. Zaujímavá štvrťhodina pokračovala i naďalej. V 39. min. mal Ofori dostatok času, aby si našiel ideálnu palubnú pozíciu na osi ihriska a z hranice šestnástky nedal Bajzovi šancu.
Brankár Pavol Bajza vybehol po dlhých 15 rokoch na ligový zápas pod Tatrami. Naposledy sa tak stalo 27. novembra 2010, keď v drese Dubnice vychytal čisté konto proti Dunajskej Streda (0:0). Slovanisti mu veľmi neuľahčili prvý zápas v najvyššej slovenskej súťaži po dlhom čase.
„To veru nie. Prvé dve strely na bránu skončili v sieti, takže nič moc, ale potom sa to už zlepšilo. Musím sa poďakovať všetkým chlapcom. Išli sme za bodom a nakoniec sme ho aj získali a môžeme byť šťastní,” konštatoval Pavol Bajza.

Jedenástku berie tréner na seba
Plodná záverečná tretina prvého polčasu mohla pokračovať štvrtým gólom. Dobre hrajúci Wolsztynski šprintoval za dlhou loptou a hoci sa na prvý pohľad nezdalo, že by ho Savvidis fauloval, po ukážkovej intervencii VAR-u išiel rozhodca Kráľovič k monitoru a po jasnom podrazení ukázal na biely bod. Sám postihnutý si postavil v nadstavenom čase loptu na biely bod, no nie najlepšie mierenú jedenástku brankár Trnovský zneškodnil.
„Tento moment beriem na seba. Videl som, že ‚Rege' a Lukászom išli k sebe a myslel som si, že 'Rege' si zoberie loptu. V tej chvíli som mal zasiahnuť a neurobil som to. Tento moment teda beriem na seba a povedal som to i hráčom. Jednoznačne som mal rozhodnúť ja, neurobil som to a penalta šla preč… Už to nezoberieme späť,” sypal si popol na hlavu tréner Tatrana Jaroslav Hynek.
Olejník vyrovnal, no obrat nedokonal
Zdalo, že tento psychologický moment sa negatívne zapíše do hláv nováčika, no po zmene strán vyšla Prešovčanom pekná kombinačná akcia, na konci ktorej bol Olejník a bolo 2:2.
„V tej vrchnej trojke máme natrénované nejaké ‚klepky‘. Ešte krajšie by to vyznelo, keby som pripravil loptu ‚Regemu' a išiel by s ňou do kuchyne…,” usmial sa Stanislav Olejník, ktorý tak po troch rokoch nadviazal na svoj doteraz jediný ligový gól ešte v drese Trnavy.
Už o desať minút mal na hlave víťazný gól. Ľudia hľadisku vstávali s rukami nad hlavami, no Trnovský vytiahol skvelý zákrok. Možno i samotný hráč už videl loptu v sieti.
„Snažil som sa loptu tlačiť do zeme, aby chytila sklz a bolo to tak čo najťažšie pre brankára. Nakoniec som namieril rovno doňho, čo je veľká škoda. Moja smola pri zakončení,” priznal 23-ročný útočník, ktorému chutil tento zápas. Veď pred stretnutím sa mu možno ani neprisnilo, že sa ocitne v troch tutovkách proti úradujúcemu majstrovi a jednu z nich premení. „Sústredili sme sa hlavne na efektivitu v zakončení, lebo proti Slovanu sa mužstvá nedostávajú často do vyložených šancí. Som rád, že sme dvakrát skórovali.”

Neopísateľný pocit
Hoci o pár minút sa v hosťujúcich dresoch dostali na trávnik „ťažké váhy” a nastalo obliehanie Bajzovej brány, k vyloženým šanciam už neprišlo a na výsledku sa nič nezmenilo.
„Od začiatku to nebol ľahký zápas. Tým, že sa Slovan ujal dvakrát vedenia, tak sme ukázali svoju silu, že sme dokázali zakaždým vyrovnať. Bod nás určite potešil, keďže Slovan hrá Ligu majstrov. Všetko je o viere a o tom, ako pristúpime k povinnostiam na ihrisku. Bojovnosť sa nám vyplatila. Keby sme dotiahli zápas do víťazného konca, tak by to bolo ešte krajšie. Aj tak to však bol neopísateľný pocit, keďže po siedmich rokoch sa v Prešove znova hrala liga a na vypredanom štadióne,” dodal Stanislav Olejník.
„Veľmi ťažký zápas. Skoro celý prvý polčas bol Slovan na lopte. Mali sme tam nejaké dva brejky, ktoré sme mohli zúžitkovať, ale sme ich nevyužili. Škoda, že sme nepremenili penaltu, aby sme išli za nerozhodného stavu do šatní. Cez polčas sme si však povedali, že musíme pridať, viac ich naháňať a nenechať ich hrať. Vyplatilo sa, vyrovnali sme a na konci aj zásluhou ľudí sme bod uhájili,” ocenil nezlomnú vôľu spoluhráčov Pavol Bajza.
Hral na starom i novom štadióne
Nováčik sa nezľakol majstra. Šarišania si pred zápasom povedali, že nemajú čo stratiť, môžu len získať. „Chlapcov môžem len pochváliť, dali do toho všetko a bod sme si zaslúžili. Siahli si na dno svojich síl, niektorých chytali kŕče.”
Skúsený brankár Tatrana bol unesený z atmosféry na novom štadióne. Pred 15 rokmi nastúpil v dubnickom drese v Prešove ešte na starom štadióne.
„Sú to krásne spomienky. Presne si pamätám, akí hráči hrali za Prešov a pamätám si i výsledok 1:1. Je to neskutočné, aký krásny štadión tu teraz vyrástol. Naozaj, klobúk dolu pred divákmi. Vytvorili super atmosféru. Veľmi nám pomohli ku gólom a sme za to vďační. Je krásne hrať v takej atmosfére. Krásny štart - zabodovať proti majstrovi pred vypredaným hľadiskom,” pokračoval v superlatívoch Pavol Bajza.
Prešovčania nakoniec mali proti úradujúcemu majstrovi a účastníkovi Ligy majstrov viac vyložených šancí. Nepremenená jedenástka i tutová hlavička Olejníka zo 62. min. ich asi budú dlhšie mrzieť. Každopádne prvý ligový zápas na novom štadióne s bodovým ziskom proti Slovanu sa cení.
„Slovan má silný tím, hoci nastúpil s úplne inou jedenástkou ako proti Mostaru. Oforiho poznáme z Trnavy i zo Slovanu a aj tak nás prekvapil. Museli sme sa preto viac sústrediť na defenzívu. Slovan nás ničím neprekvapil, no je jeho hráči sú tak dobrí, že vždy si vytvoria šancu,” ocenil súpera Jaroslav Hynek.
Zaslúžené dva dni voľna
Z pohľadu Prešova bolo dôležité, že domáci vedeli v útoku podržať mnoho ťažkých nakopnutých lôpt. „Počas zápasu sa to lepšilo. Všetci traja - Regáli, Olejník a Wolsztynski podali veľmi dobré výkony. Sagna veľmi dobre vstúpil do zápasu, čo bolo tiež dôležité.”
Bodový zisk proti Slovanu zarezonoval nielen medzi hráčmi a divákmi, ale zrejme i vo vedení. Aspoň to naznačil český kormidelník Tatrana.
„V šatni bol po zápase veľký hluk, keď tam prišlo vedenie klubu, takže možno boli v hre nejaké prémie.” Hráči vraj mali za víťazstvo sľúbené dva dni voľna. Tréner potvrdil, že tieto dni voľna budú platiť i po remíze.
„Počas prípravy nedostali chlapci dva dni voľna. Vôbec som nepochyboval, že im dám dva dni voľna, pretože títo fanúšikovia nám nedovolili niečo vypustiť v zápase. Naopak, hnali nás a náš výkon sa zlepšoval. Hráči si voľno zaslúžia, ale nie iba za tento krásny večer, ale i za celú prípravu, ktorú odmakali,” poznamenal Jaroslav Hynek, ktorý sa ešte raz vrátil k vydarenému večeru a futbalovému sviatku v centre Šariša.
„Bolo to krásne a prvý zápas si určite takú kulisu s dobrou energiou zaslúžil. Bol som rád, že pricestovalo toľko fanúšikov Slovana. Oba tábory slušne povzbudzovali a prispeli k skvelej atmosfére,” dodal Jaroslav Hynek.