Weissova podpora bola viac ako lieky, spomína Michalík na náročný záver pôsobenia v Kajrate

Má za sebou tri zahraničné angažmány a každý bol v niečom špecifický. O tom kazašskom sa dá v súvislosti s počtom trofejí a úspechov písať ako o najúspešnejšom. Dlhodobo najlepší slovenský tréner Vladimír Weiss st.

vybojoval s Kajratom Almaty dve trofeje v národnom pohári a v lige ani raz neskončil bez medaily. Zároveň bol s mužstvom len povestný krôčik od majstrovského titulu či skupinovej fázy Európskej ligy.

Krásne časy

Prvá skúsenosť s Kajratom sa pritom pre 60-ročného kouča datuje do leta 2005. S Artmediou Petržalka, ktorú v sezóne 2004/05 priviedol k premiérovému titulu, narazil na tento kazašský klub v 1. predkole Ligy majstrov.

Po prehre 0:2 vonku nasledovala dramatická odveta na slovenskej pôde s postupovým gólom Pavla Staňa, súčasného kormidelníka MŠK Žilina, na 4:1 v prvej minúte nadstaveného času druhej časti predĺženia. Petržalčania následne vyradil Celtic Glasgow aj Partizan Belehrad a dostali sa až do hlavnej súťaže európskeho pohára číslo jeden.

„S Artmediou som cez Kajrat postúpil pred dvadsiatimi rokmi v ťažkom dvojzápase a oni na to nezabudli, hoci neskôr ma angažovali ako trénera. Prežili sme tam krásne časy, aj keď titul sme napokon nezískali. Boli sme k nemu blízko, žiaľ, proti Astane nám to nevyšlo.

Dvakrát, v druhom aj v treťom roku, to bolo tesné. Dva razy sme vyhrali pohár a v Európskej lige sme boli blízko k postupu v dvojzápase s Bordeaux. Pred koncom sme vtedy dostali nešťastný gól…“ zaspomínal si Vladimír Weiss st. na minulotýždňovej tlačovej konferencii v Mostare, kde belasí remízou 2:2 (prvý duel 4:0) spečatili postup cez HŠK Zrinjski do 3. predkola.

Pripomeňme, že titul v roku 2015 skončil v Kazachstane v rukách Astany a Kajrat zaostal o jediný bod. Rivala hostil v 30. z celkovo 32 kôl doma, ale prehral 0:1 a napokon mu na majstrovskú trofej už nestačili ani dva triumfy na záver ligy.

Nuž a v spomenutom dvojzápase play-off Európskej ligy proti Girondins Bordeaux viedol Kajrat doma 2:0 (v prvom dueli prehral 0:1), ale napokon štvrťhodinu pred koncom rozhodol po neprehľadnej situácii pätičkou Enzo Crivelli o postupe Francúzov. Vtedy totiž ešte platilo pravidlo o tom, že pri rovnosti skóre v dvojzápase sa gól na ihrisku súpera počítal dvojnásobne. Dnes by sa po takýchto výsledkoch predlžovalo…

Vladimír Weiss st. počas pôsobenia v Kajrate Almaty. (zdroj: fckairat.com)

Budú chcieť revanš

Vladimír Weiss st. podpísal s Kajratom zmluvu v novembri 2012 a o tri roky neskôr z klubu odišiel. Na lavičke v súčasnosti už štvornásobného majstra (1992, 2004, 2020, 2024) strávil presne 1100 dní.

„Ľudia nás tam mali veľmi radi a aj ja som mal rád tamojších ľudí. Teším sa na stretnutie s nimi. Ale príliš sa neteším na to, čo som videl (výkon v 2. predkole zo strany Kajratu). Musíme sa na to dobre pripraviť a dobre si súperov zanalyzovať. Budú chcieť revanš voči mne za Artmediu spred dvadsiatich rokov, čo je prirodzené,“ hovoril ďalej Vladimír Weiss st.

Na margo svojho návratu do známeho prostredia ešte doplnil: „Som rád, pretože som tam prežil tri ťažké, ale krásne roky. Klub sa vtedy ešte len budoval, vrátane troch akadémií, ktoré môže Kajratu každý závidieť. Majiteľ Kajrat Boranbajev miluje futbal a investuje doň obrovské finančné prostriedky. Rovnako ako náš majiteľ…“

Stredajší duel sa bude hrať podľa slovenského kouča určite pred vypredaným štadiónom.

„Atmosféra bude fantastická, rovnako, ako to býva aj u nás. Čakáme naozaj ťažký dvojzápas. Samozrejme, verím, že cez nich prejdeme. Bol by som zlý tréner, keby som neveril. Takisto si budú aj oni veriť, budú mať sebavedomie. My sa musíme prebrať a dať do toho viac kvality,“ hovoril Vladimír Weiss st. po remíze v Mostare s dôvetkom, že taký výkon, aký predviedlo mužstvo v Bosne a Hercegovine, by na Kajrat určite nestačil.

„Proti Kuopiu hral fantasticky. Je tam eufória, emócia, ale najmä výborné mužstvo, čo som videl už z výkonu vo Fínsku,“ doplnil tréner Slovana.

Schudol 15 kilogramov

Do Kajratu si Vladimír Weiss st. počas svojho pôsobenia zavolal – okrem spolupracovníkov Borisa Kitku a Romana Švantnera – aj dvojicu slovenských hráčov. V januári 2013 prišiel stopér Ľubomír Michalík a o rok neskôr útočník Miloš Lačný.

Ten by mal určite výraznejšiu bilanciu ako tri góly v trinástich súťažných zápasoch, nebyť vážneho zranenia kolena z mája 2014. Mimochodom, týždeň po ňom si v ďalšom ligovom dueli Kajratu vážne poškodil koleno aj ďalší útočník Momodou Ceesay, známy zo slovenských trávnikov z dresu MŠK Žilina (2010 – 2013). Gambijčanovi sa v Kazachstane darilo, v 51 ostrých dueloch skóroval 19-krát, pre zranenie si však musel dať takmer na rok pauzu.

„Žiaľ, ja som kontrakt ukončil tiež zo zdravotných dôvodov,“ povedal nám v rozhovore Ľubomír Michalík, v súčasnosti pracujúci na pozícii športového riaditeľa v Zlatých Moravciach

„Zatiaľ som o tom nikde nehovoril. Jednoducho povedané, vyhorel som. Fyzicky aj psychicky, bolo to jedno s druhým. Išiel som vtedy dlho bez prestávky, keďže v Anglicku, odkiaľ som prichádzal, sa hralo klasicky jeseň – jar, ale v Kazachstane je to opačne. Pridali sa veľmi dlhé presuny, z roka som dva týždne čistého času strávil v lietadle.

Námaha sa na mne podpísala až tak, že som na týždeň skončil v nemocnici. Nik nevedel, čo mi je. Mal som vysoký tlak, teplotu, nechutilo mi jesť. Schudol som asi pätnásť kíl, všetko zo mňa padalo,“ rozhovoril sa.

Tréner Vladimír Weiss st. bol pre svojho zverenca veľká opora.

„Prišiel za mnou do nemocnice a poviem pravdu, že to bolo pre mňa viac ako lieky. Navštevoval ma aj Momo Ceesay. Najviac som sa bál, ako zvládnem let späť na Slovensko. Napokon som to nejako dal a vlastne až po návrate, keď už som rozviazal zmluvu, sme prišli na to, že to bolo psychické vyhorenie,“ povedal Ľubomír Michalík.

Ľubomír Michalík (v popredí) odohral za Kajrat Almaty 51 súťažných zápasov. (zdroj: archív Ľubomíra Michalíka)

Rozhodovať budú detaily

Napriek tejto negatívnej skúsenosti má aj veľmi pekné spomienky.

„Vyhrali sme pohár, vo finále na neutrálnej pôde v Astane som odohral celý duel. Je to úspech, ktorý sa počíta, už bude navždy svietiť pri mojom mene. Zahral som si v predkolách Európskej ligy. Plus mesto bolo naozaj krásne. Všade naokolo hory, zasnežené aj v strede leta, čo vytváralo zaujímavý kontrast. Celkovo považujem čas strávený v Kazachstane za pozitívny,“ vyhlásil Ľubomír Michalík.

Ocenil spoluprácu s trénerom Vladimírom Weissom: „Určite mi to uľahčilo moje pôsobenie, ale bola to aj veľká zodpovednosť, keďže si ma vybral ako prvého Slováka. O to viac som bol na očiach a musel som sa snažiť predvádzať čo najlepšie výkony.“

Ľubomír Michalík sa teší na aktuálnu konfrontáciu Kajratu so slovenským majstrom.

„Tieto zápasy si nenechám ujsť, odvetu si pozriem naživo na Tehelnom poli. Kajrat po prehre vo Fínsku zabral v odvete a Kuopio rozdrvil už v prvom polčase. Slovan bude musieť poriadne zabrať. Šance na postup sú podľa mňa fifty-fifty, rozhodovať budú detaily. Kto urobí menej chýb, ten postúpi,“ dodal bývalý slovenský reprezentant.