Tréner Prešova Jaroslav Hynek. (zdroj: Viktor Zamborský)
Ako tréner Prešova poznáte len víťazstvá. To, ktorým ste v Šamoríne podčiarkli priamy postup, bolo už siedme v poradí. Ruku na srdce. Očakávali ste, že by sa vám mohlo až tak dariť?
„Išiel som za cieľom, ktorým bolo postúpiť. Mužstvo malo nejaký náskok, ale vo fáze, keď som prichádzal, sa mu nedarilo. Snažili sme sa urobiť také zmeny, o ktorých som predpokladal, že by nám mohli pomôcť. Tým, že sme išli od zápasu k zápasu, sme sa snažili pripraviť skôr na výsledok než na nejakú koncepciu. Vedeli sme to, že budeme vyhrávať. Ale nedá sa povedať, či som to čakal alebo nie. Ale chceli sme to, urobili sme pre to maximum a sme radi, že sa to podarilo.“
Tatran ste prevzali v čase, keď sa hralo ešte o 27 bodov. Stanovili ste si, koľko ich chcete získať?
„Nie, takto som nekalkuloval. Mali sme náskok šesť bodov. Zdolali sme Starú Ľubovňu, Zlaté Moravce remizovali v Považskej Bystrici a dostali sme sa na osem bodov, pretože následne zaváhal Liptovský Mikuláš s ViOn-om. Ale s blížiacim sa koncom súťaže sme istý tlak cítili, pretože ViOn vždy zápasy predohrával a nie a nie zaváhať (smiech)... Išli sme zápas od zápasu.“
Rátali ste s tým, že priamy postup podčiarknete už dve kolá pred koncom sezóny?
„Chceli sme ho potvrdiť čo najskôr. Želali sme si, aby sme ho potvrdili práve k termínu slávnostného otvorenia novej Tatran arény. A som rád, že sme to takto zvládli – má to svoj poetický príbeh.“
V Šamoríne po prvýkrát pod vaším vedením Tatran prehrával. Kedy ste uverili, že tam zabodujete naplno?
„Po vyrovnávajúcom góle Sagnu som bol presvedčený, že mužstvo to už nepustí a pôjde za víťazným gólom. Veril som, že to zvládneme.“
Mimochodom, mali ste informácie o súbežne hranom zápase Zlatých Moraviec proti Malženiciam?
„Vôbec. Nevenoval som tomu pozornosť. Výsledok ViOn-u som sa dozvedel až po zápase.“
Bol súboj v Šamoríne najťažší duel, v ktorom ste doteraz Tatran viedli?
„Myslím si, že nie. Ťažký bol každý jeden, ale najnáročnejší, zlomový bol určite domáci duel s Liptovským Mikulášom. Po prvom polčase, v ktorom sme boli jasne lepší, sa to po obrátke zdramatizovalo. Súper mal šance, nastrelil žrď. My sme o víťazstve rozhodli až v samom závere.“
Vaše pocity bezprostredne po konečnom hvizde, keď bolo už jasné, že postupovú misiu ste splnili?
„Po príchode do Prešova som cítil obrovskú zodpovednosť. Snažili sme sa pracovať tak, aby sme naplnili zmysel tej zmeny. Stalo sa, a bolo to krásne! Pre mňa úľava a veľký pocit radosti a šťastia, že sa nám to podarilo.“
Návrat domov bol zaiste radostný. Koľko zastávok na doplnenie tekutín absolvovala prešovská výprava a naučili ste sa počas cesty aj nejakú východniarsku pesničku?
„Zaspievať by som asi žiadnu nedokázal. Ale niečo som pochytil. Hráči neustále spievali, skandovali a vyvolávali, takže to bolo skvelé. Neviem presne, koľko bolo tých zastávok, no dve si pamätám určite. Ale počas jazdy som si aj zdriemol, takže možno som nejakú aj prespal...“
Do Prešova ste prišli bezprostredne po odvolaní z postu trénera Zbrojovky Brno, s ktorou ste hrali o záchranu v druhej českej lige. Vzápätí ste so slovenským druholigovým tímom vybojovali postup. Dá sa z toho pohľadu povedať, že je to vaša najbláznivejšia trénerská sezóna?
„Je to sezóna obrovských zvratov. Pravda, tie sa začali už v apríli 2024 v Žiline, kde ma odvolali od mužstva, keď sme boli na 3. mieste a bojovali o európske poháre. V lete som prišiel do Brna, Zbrojovka bola v absolútnom rozklade. Menili sa majitelia a mužstvo vôbec nevedelo, aký má smer. Urobili sme veľké množstvo zmien, chcelo to veľa trpezlivosti. No ja som sa už pozitívneho obratu nedočkal... Až som sa dostal do Prešova, s ktorým sme vybojovali postup. Áno, jednoznačne moja najbláznivejšia sezóna – najbláznivejší rok.“
Hráči neustále spievali, skandovali a vyvolávali, takže to bolo skvelé.“
Ani v Prešove ste však nemali na ružiach ustlané. Hráči totiž neprijali ľahko odvolanie trénera Mareka Petruša, boli na jeho strane. Cítili ste to ako prekážku a museli ste vynaložiť veľké úsilie, aby ste si ich napokon získali?
„Pre všetkých bolo veľké prekvapenie, že k tej zmene prišlo. Bral som to z pracovného hľadiska. Keď tu nebudem ja, bude tu niekto iný. Nebolo to nič proti Marekovi. Viem, že tím za ním stál. Keď som prvýkrát vošiel do kabíny, cítil som, v akom sú hráči rozpoložení, či tomu môžu uveriť. Snažil som sa ich osloviť ľudsky, realisticky a pozitívne.
Cítil som profesionalitu ísť za dosiahnutím cieľa. Tú cestu akoby potvrdili prvé dve – tri víťazstvá. Bolo vidno, že som mužstvo prístupom oslovil a možno aj tými zmenami, ktoré som urobil. Potom už bola spolupráca uvoľnenejšia. Stále sa mi potvrdzovalo to profesionálne nastavenie hráčov a realizačného tímu ísť za dosiahnutím postupového cieľa.“
Mali ste možnosť stretnúť sa podebatovať si s Marekom Petrušom?
„Stretli sme sa dvakrát, pri sobotňajšom preberaní pohára tretíkrát. Vždy sme sa uistili v tom, že je to práca trénera, že ju rešpektujeme. K Marekovi som úprimne vyznal aj cez médiá svoj rešpekt a podporu. Pre trénera je náročné takúto vec prijať. Potom sme mali možnosť ešte dvakrát podebatovať aj troška dlhšie a odovzdali sme si viac informácií.
Veľmi som si prial, aby bol s nami pri oslavách postupu, veď vlastne dve tretiny cesty s mužstvom prešiel práve on. Na postupe má veľký podiel. Pravda, emócie pri vyhlásení sme mali asi rozdielne, pretože som do cieľa s tímom prišiel ja, kým Marek o to najviac pozitívne a emotívne vlastne prišiel. Ale taký je údel trénerov, ktorí skladajú účty vedeniu. Myslím si, že pokiaľ ide o naše vzájomné vzťahy, tak sú v pohode.“
Prešov posúval dopredu gólmi Martin Regáli. Ten vôbec prvý však zaznamenal až po vašom príchode. Následne sa presadil aj v ďalších piatich dueloch v rade. Prezraďte, čím sa vám ho podarilo gólovo prebudiť?
„To úplne presne povedať nedokážem, je to skôr otázka na neho. My sme v rámci rozostavenia a postov urobili zmeny. Martin prišiel v zime a myslím si, že aj ten strelec si musí na mužstvo zvyknúť. Sú tu aj ďalšie okolnosti. Na začiatku jari tímu chýbali Olejník a Franko, ktorí na jeseň mužstvo ťahali.
K tomu sa zranil Gladiš, Regáli sa do toho pomaly dostával. To sú štyria útočníci a útočníci dávajú vo finále góly. Mužstvo si muselo na seba zvyknúť a možno aj to bolo príčinou, že na začiatku jari sa mu nedarilo podľa predstáv. Nedá sa teda označiť jediná vec, ktorá mala na to vplyv. Je ich viac dohromady.“
Zo základu sa vytratil Nigérijčan Fadairo, ktorý bol jedným z lídrov na jeseň. Veľa si v klube sľubovali aj od príchodu Švéda Ahla. Veľa toho na jar však nenahrali...
„Každý z nich je úplne iný. Ja som vlastne do základných nominácií vsadil na hráčov, ktorí reagovali na zmeny najrýchlejšie a najpresnejšie, tí začali viacej hrať. Myslím si, že mám povesť trénera, ktorý je skôr koncepčného typu a dáva priestor i mladým hráčom. Ale tu som zvolil čisto pragmatický prístup ku každému zápasu. Forma – potreba čo najmenej zmien – efekt.
Komu sa najviac darilo, kto to najviac chápal a jeho kvality zodpovedali povahe zápasu, tak dostal viac priestoru. Ostatní boli vo forme jockerov, ktorí museli byť nachystaní naskočiť do zápasu a rozhodnúť. David ku všetkému pristupoval skvelo a možno si zaslúžil niekedy hrať aj viac.
Niektoré okolnosti tomu však nenahrávali. Ale správal sa perfektne a rešpektoval moje rozhodnutia. Hugo Ahl má zaujímavú futbalovú výbavu, ale k tomu je určitým spôsobom svojský, čo sa nie vždy prepojilo. Trénoval poctivo, profesionálne, ale nominácie boli na mne. To je všetko.“
Jaroslav Hynek (vpravo) a prezident SFZ Ján Kováčik. (zdroj: Viktor Zamborský)
O čo pôjde Tatranu vo zvyšných kolách?
„O to, aby sme oba zostávajúce zápasy vyhrali, aby dostali priestor ďalší hráči. Každý z hráčov môže dokázať, aby ostal v Tatrane, lebo k zmenám príde. O to, aby si uhrali nejaké prémie. Chceme sezónu dohrať maximálne korektne až do konca. Pôjde nám o výsledky aj o reputáciu.“
Zmení sa herný systém na „všetko na Sagnu“ prípadne „všetko na Regáliho“ aby ste z niektorého urobili kráľa strelcov a nadviazali na dvojročnú vládu Jozefa Dolného?
„To je zaujímavý pohľad. Áno, mať v kádri najlepšieho strelca by mala byť pre majstrovský tím tiež méta. Uvidíme, ako to dopadne, ale určite by bolo krásne mať kráľa strelcov.“
Predseda správnej rady Tatrana Vlastislav Laskovský už po spečatení priameho postupu naznačil, že klub vám ponúkne nový dvojročný kontrakt. Kedy si k tomu s vedením sadnete?
„Pravidelné porady máme v pondelok, teraz to bude aj v duchu nastavenia si konceptu do prípadnej ďalšej spolupráci. Myslím, si, že počas budúceho týždňa by sme to mohli vyriešiť, aby sme mohli čo najskôr začať efektívne pracovať na tom, akým spôsobom pripravovať mužstvo na ďalšiu sezónu.“
V sobotu bolo slávnostné otvorenie novučičkej Tatran arény, kde ste si prebrali pohár určený pre víťaza súťaže. Ako ste sa cítili v novej Tatran aréne?
„Perfektne! Krásna vo vnútri, krásna na tribúne. Skvelá akustika, plný dom. Je to veľmi pohodlný štadión. Verím, že v budúcnosti zažije mnoho úspechov.“
Máte vo zvyku koučovať mužstvo v športovom oblečení. Urobíte na premiérový ligový zápas Tatrana výnimku a oprášite oblek?
„U mňa to nie je o poverčivosti. Vždy sa oblečiem podľa toho, ako sa v tom období práve cítim. Trebárs v Žiline som koučoval v športovom i v civile. Neviem, či ligová premiéra bude o obleku, skôr iba o nejakom saku. Ale o tom sa rozhodnem až tesne pred tým, keď to bude aktuálne.“
Príde k veľkému pohybu v kádri a ktoré posty by Tatran potreboval najviac vystužiť?
„Myslím si, že na každý post bude treba získať jedného hráča. Môže sa stať, že sa budeme rozprávať o šiestich až desiatich hráčoch.“
Čo poviete: kde by sa mohol Tatran pohybovať v elitnej spoločnosti?
„To je otázka, na ktorú vám v tejto chvíli odpovedať nedokážem. Bude sa to odvíjať od toho, akým spôsobom sa nám podarí nastaviť veľa vecí, ktoré sú pred nami k tomu káder doplniť, ako sa pripravíme. Ale bod číslo jeden by malo byť dosiahnuť lepšiu než barážovú priečku.“
