Krst knihy Od Laussane po Zürich, vľavo Dušan Keketi st. a autor knihy Mikuláš Rožňák. (zdroj: TASR)
Dušan Keketi patrí medzi legendy Spartaka Trnava – ako brankár, funkcionár aj človek, ktorý klub pozná zvnútra ako málokto. V rozhovore spomína na zápasy s maltským Hibernians, hodnotí návrat Michala Ščasného, brankársku situáciu v klube a nezabúda ani na vtipné momenty zo šatne.
Aké sú vaše spomienky na maltského súpera, ktorý sa vo štvrtok predstaví v Trnave?
„Pre Spartak je FC Hibernians najčastejší protivník na európskej scéne. Teraz to bude už ôsmy vzájomný zápas. V rôznych obdobiach som sa aj ja nachádzal v rôznych situáciách. Keď sme v sezóne 1969/70 prvý raz narazili na Hibernians, bol som v prvom tíme, ale práve som maturoval, takže som riešil iné povinnosti.
Neskôr v sezónach 2014/15 a 2016/17 som zastával funkciu generálneho manažéra a potom prezidenta klubu. No a teraz vo štvrtok prídem do City arény ako divák, ktorý si v pokoji pozrie odvetu a rád by som domov odchádzal spokojný.“
Spartak s Hiberniansom ešte neprehral (6-1-0). Ktorý zápas bol pre vás najťažší?
„Určite ten, ktorý sme odohrali v lete 2014. Hralo sa vtedy na Národnom štadióne na Malte. Hneď v úvode bol domáci hráč vylúčený a my sme za vari 25 minút prvého polčasu strelili tri góly. Cez prestávku som sa zdržal vo vipke a len počujem pokriky.
Kým som vyšiel na tribúnu, za dve minúty sme dva razy inkasovali a črtalo sa prekvapenie. Až ma v letnom mesiaci zamrazilo. Nakoniec pridal ďalší gól Mikinič dve minúty pred koncom zápasu. Odveta, ktorá sa hrala v Zlatých Moravciach, už bola jasná záležitosť. Zvíťazili sme 5:0.“
Trnavské mužstvo si z Malty pred týždňom priviezlo víťazstvo 2:1. Očakávate, že na to nadviaže doma?
„Samozrejme. Kvalita je na strane Spartaka. Verím, že žiadne problémy nenastanú, mužstvo uspeje a bude sa tešiť na ďalšieho pohárového súpera.“
V Spartaku nastala v lete trénerská zmena. Po šiestich rokoch sa vrátil Michal Ščasný. Ako to vnímate?
„Pozitívne a považujem to za dobrú voľbu. Michala Ščasného poznám osobne ešte z obdobia, keď som bol v štruktúrach klubu. Vrátil sa do prostredia, ktoré pozná. Potrebuje nejaký čas, keďže káder sa dosť obmenil. Predpokladám, že jeho robota sa začne postupne prejavovať na hre a dobrých výsledkoch.
V Spartaku pôsobil najskôr ako asistent a potom hlavný tréner. Bol bezkonfliktný, pracovitý a zodpovedný. S Radoslavom Látalom dostali Spartak do skupinovej fázy Európskej ligy prvý raz v histórii. No a neskôr už ako hlavný kormidelník s tímom zvíťazil v pohári, keď v napínavom finále so Žilinou o triumfe rozhodoval až jedenástkový rozstrel.“
Je zaujímavé, že český tréner hovorí plynule po slovensky.
„To je ďalšie plus. Málokedy sa stáva, že Čech sa naučí tak dobre po slovensky a náš jazyk aj bez problémov používa. Michal s úsmevom hovorí, že za to vďačí svojej žene, s ktorou sa zoznámil počas pôsobenia v Tatrane Prešov.“
Počas leta nastali v Spartaku výrazné hráčske zmeny. Neobávate sa, že to môže mať negatívny dopad?
„V Trnave prichádzalo každé prestupové obdobie k zmenám. Čo si pamätám, premiant v tom bol tréner Juraj Jarábek, ktorý bol pripravený vymeniť desať až dvanásť hráčov v lete a v zime. Niekedy je potrebné urobiť v kádri rez.
Nemusíme si nič nahovárať, Spartak mal jeden z najstarších kádrov a veľa hráčov cez tridsať rokov, obmena raz musela prísť. Zostali však ostrieľané trnavské pušky Mikovič, Procházka a Sabo, ktorí stále majú čo mužstvu dať. Je teraz na realizačnom tíme, aby si to sadlo. Verím, že sa tak stane.“
S vrcholovým futbalom sa rozlúčil brankár Dobrivoj Rusov. Prekvapilo vás to?
„Ak mám byť úprimný, skôr je obdivuhodné, že po dvoch ťažkých operáciách kolena, ktoré navyše podstúpil v krátkom čase za sebou, sa dokázal ešte vrátiť. Viem, čím všetkým si musel prejsť. Niečo podobné som zažil, ale to nebolo také komplikované a navyše som mal pred štyridsiatkou.“
Čo hovoríte na Žigu Freliha, brankársku jednotku v Spartaku?
„Keď pôsobil v Michalovciach, nejako sa mi nevryl pod kožu. Zostal som aj prekvapený, že vedenie Spartaka siahlo po ňom. Po jeho angažovaní musím povedať, že klobúk dolu. Nedávno som sa zameral na jeho futbalovú cestu.
Samozrejme, dostal aj lacné góly, to neobíde ani tých najšpičkovejších brankárov, ale Žiga predvádza stabilné výkony a tím sa môže o neho oprieť. Podľa mňa je jeden z najlepších brankárov v Niké lige.“
Zhodneme sa, že výbornú robotu v Spartaku s brankármi odvádza Pavel Kamesch?
„Jednoznačne. Kamescha považujem tak trochu za svoju srdcovku. Dotiahol som ho do Trnavy v čase, keď bol bez roboty. Jeho prestup sa zbúchal za dva dni. Nemal špeciálne nároky, vždy vystupoval skromne. Má správny charakter, je pracovitý a férový. Nikdy som nepočul jeho zverencov, že by na neho mali krivé slovo.
Kameschovu odbornosť podčiarkuje aj fakt, že sa ako tréner brankárov dostal do mládežníckych reprezentačných výberov a v Spartaku je takmer desať rokov. A to hovoríme o trnavskom prostredí, v ktorom v minulosti dochádzalo k častým zmenám v realizačnom tíme. Jeho rukami prešli kvalitní brankári.“
Jediný s titulom ako hráč a funkcionár
Sedemdesiatštyriročný Dušan Keketi st. sa narodil v Bratislave, ale pevné korene zapustil v Trnave a na Spartak nedá dopustiť. Tento v minulosti vynikajúci brankár s ním získal tri tituly, neskôr pôsobil v štruktúrach klubu ako generálny manažér a prezident. Je jediný, kto má so Spartakom titul ako hráč a funkcionár.
Slušné podpichovanie
Kapitán Spartaka Martin Mikovič je veselá kopa, to je všeobecne známe. Dokáže si vystreliť zo seba i spoluhráčov. Urobil si žart aj z Dušana Keketiho, keď zastával v klube popredné pozície? „K nejakému podpichovaniu prichádzalo, ale nič, čo by prekročilo slušné hranice. Nezakladal som si na tom, že som prezident klubu a všetci musia stáť v pozore, keď som prišiel do kabíny. Hráči prechovávali voči mne rešpekt, rovnako Miki, aj preto som s nikým nemal žiadny problém,“ pousmial sa Dušan Keketi st., ktorý za Spartak odchytal 309 zápasov, najviac zo všetkých brankárov v histórii klubu.
