Jakub Uhrinčať debutoval v českej lige na pôde Slavie Praha. (zdroj: fchk.cz)
Stredný obranca JAKUB UHRINČAŤ (24) opustil Slovensko v januári 2024, keď z materského klubu MFK Dukla Banská Bystrica prestúpil do AC Sparta Praha, kde pôsobil v rezervnom mužstve. Po roku a pol zamieril do FC Hradec Králové a za tento tím odohral cez víkend premiérový zápas v najvyššej súťaži. V rozhovore pre denník Šport sa k tomuto významnému momentu vrátil.
V nedeľu ste absolvovali debut v českej lige na pôde majstrovskej Slavie Praha, ktorú ste po remíze 2:2 obrali o body. Ako ste to prežívali?
„Myslím si, že na debut nebolo krajšieho súpera ako úradujúci majster, ale my sme tam išli so svojím cieľom. Tento triumf je pre nás dôkaz, že cesta, na ktorú sme sa dali, má zmysel.
V nedeľu sme uhrali cenný bod na pôde silného súpera, a preto to môžeme hodnotiť pozitívne. Čo sa mňa týka, som vďačný za dôveru a prvé ligové minúty.“
Čo je podľa vás hlavný dôvod toho, že Hradec Králové uspel v hlavnom meste?
„Už pred zápasom sme boli správne naladení a z celého tímu bolo cítiť chuť do práce. Po letnej príprave sme sa už nevedeli dočkať ligy a od úvodného hvizdu sme boli zomknutí.
Nielen my na ihrisku, ale aj naši spoluhráči na lavičke. Boli tam veci, ktoré sme mohli spraviť lepšie, ale celkový výkon bol dobrý a môžeme s ním byť spokojní.
Z bodu sa tešíme, no nebude nič znamenať, ak ho nepotvrdíme v sobotu na domácej pôde.“
Zápas proti Slavii priniesol niekoľko výrazných momentov. Začnime gólom Alexandra Sojku, ktorý krátko pred svojím presným zásahom udržal loptu v ihrisku. Vy ste boli v tej chvíli ďaleko, ale čo vravíte na reakciu hráčov Slavie, ktorí prestali hrať?
„Futbal je o malých detailoch a niekedy aj takéto situácie rozhodujú. Ja som to nemal šancu vidieť. Všimol som si len Oscara, ako sa otáča za čiarovým rozhodcom a zdvíha ruku.
Zakrátko sa potom k nemu pridal aj Holeš. Ja by som najmä vyzdvihol môjho spoluhráča, ktorý neprestal hrať a držal sa pravidla, že pokým rozhodca nezapíska, tak je treba pokračovať v hre.
Navyše, je tu VAR, ktorý v prípade porušenia pravidiel zasiahne. Sojkič musel byť sám prekvapený, že sa mu takto otvoril priestor, ale výborne si to naviedol a nekompromisne zakončil.
Teším sa z neho, pretože aj pre neho to bol prvý zápas za Hradec. Toto mu určite pridá na sebavedomí.“
No a keď to už vyzeralo, že Slavia zvíťazí 2:1, tak si loptu zobral Jakub Hodek a nádhernou strelou spoza pokutového územia vyrovnal. To bola fantázia, súhlasíte?
„Určite. Vedeli sme o kvalitách Slavie, ktoré sa ukázali, keď otočila na 2:1. Ale my sme verili až do úplného konca a veľmi nám pomohli striedajúci hráči.
Jeden z nich bol práve Kubo, pre ktorého to bol možno prvý dotyk v zápase. Ja ho sledujem na tréningu a viem, akú má strelu, takže nie som prekvapený.
Samozrejme, že sa to podarí takto a navyše v posledných minútach stretnutia, to vám vyjde raz či dvakrát počas celej kariéry.
Je isté, že keď bude starší, svojim deťom bude mať čo rozprávať. Jeho presný zásah vyšperkoval celý zápas.“
O jeden krásny moment ste sa však postarali aj vy, keď ste v druhom polčase zastavili sklzom šprintujúceho Lukáša Provoda. Navyše, vo vnútri šestnástky. Ako ste vnímali celú situáciu zo svojho pohľadu?
„Na začiatku celej akcie bola prepadnutá lopta, ktorá sa dostala k Provodovi. Črtala sa tam situácia dvaja proti jednému, keďže za mnou ešte utekal ďalší útočník Chorý.
Našťastie sa jeden z mojich spoluhráčov dobre vrátil a pomohol mi, čiže ja som sa mohol koncentrovať výhradne na Provoda. To je rýchly futbalista, a preto som sa ho snažil čo najviac vytlačiť.
Sklz je vždy riziko, pretože hoci idete po lopte, môže sa stať, že trafíte hráča. Musel som byť maximálne opatrný, keďže som bol posledný obranca a navyše to bolo v šestnástke. Ale som veľmi rád, že mi to vyšlo.“
Ako hodnotíte svoj individuálny výkon? Českí novinári vás chválili za hru, ale pripomenuli fakt, že ste sa priplietli do oboch inkasovaných gólov.
„Prvé ohlasy boli možno dobré, ale aj ja som mal v hlave góly. Bolo tom viacero situácií, ktoré som mohol vyriešiť lepšie. Neurobil som vždy správne rozhodnutie.
Aj preto mám rozporuplné pocity. Bol to debut na Slavii a vo výbornej atmosfére, s čím som spokojný. S celkovým výkonom však spokojný nie som. Rozhodne je na čom pracovať.
V zápase sa vyskytli momenty, na ktorých sa snažím pracovať v tréningovom procese. Mám pred sebou ešte dlhú cestu, ale som rád, že som odohral prvé minúty v lige.
Dodajú mi sebavedomie, ale aj návod na to, čo mám zlepšovať.“
Rozoberme si dva inkasované góly detailne. Pred prvým ste veľmi dobre vystúpili proti hráčovi a získali ste loptu. Vzápätí sa do vás oprel Christos Zafeiris a obral vás u ňu. Tým pádom sa otvoril priestor v obrane. Ako sa to pozeráte spätne?
„Pamätám si, že Holeš mal loptu a pozeral sa na možnosti, ako ju prihrať dopredu. Zafeiris si po ňu išiel, čo som zaregistroval a predskočil ho. V tom momente som mal čistú loptu, ale nedal som si pozor na repressing Zafeirisa.
A práve preto ma zozadu odtlačil a zobral mi loptu. Tieto veci sa už nemôžu opakovať, to určite. S loptou musím byť neustále ostražitý a najmä pracovať s ňou čo najrýchlejšie.“
V štúdiu televízie Oneplay sa zhodli na tom, že druhý gól síce nejde na vaše tričko, no s dodatkom, že pri lepšom postavení ste mohli mať väčšiu šancu zachytiť prihrávku Vasila Kušeja na Christosa Zafeirisa. Čo si o tom myslíte vy?
„Útok Slavie prišiel po našej strate, keď sme vzadu neboli zorganizovaní a domáci to využili. Vedel som, že Zafeirisa mám za chrbtom, ale registroval som aj Chorého, ktorý bol v dosahu na spätnú prihrávku.
Aj preto som venoval pozornosť obom a možno ten krok či dva, ktoré som venoval Chorému, mi chýbali práve pri finálnej prihrávke. Ak by som šiel do sklzu, je možné, že by z toho bol vlastný gól.
Tým by som už situáciu nezachránil. Súhlasím, že ten krok či dva mi chýbali. Aj pri tomto momente zopakujem, že je to pre mňa ponaučenie do ďalších zápasov.“
Ako ste vlastne brali zápas proti Slavii? Pýtame sa preto, lebo ste rok a pol strávili v Sparte Praha, kde sa hrávali za rezervné mužstvo. Bolo to v nedeľu pre vás také malé derby?
„Áno, pre mňa to bol trošku špeciálny zápas, keďže v sebe mám sparťanskú krv. Ale toto je už pre mňa skôr minulosť. Teraz som hráč Hradca Králové a bojujem za tento klub, ostatné veci vypúšťam z hlavy.“
Mali ste vôbec po príchode z Banskej Bystrice v hlave nejaký plán, v akom časovom horizonte by ste chceli absolvovať premiérový zápas v najvyššej českej súťaži?
„Nad týmto som nepremýšľal, aj keď je jasné, že každý futbalista túži po tom, aby to bolo čo najskôr v hre a aby adaptácia trvala čo najkratšie.
Mne to trvalo rok a pol, ale bol som v prostredí Sparty, čo je veľmi ambiciózny klub. Každodenná práca bola iná, ako som bol zvyknutý zo Slovenska.
Aj toto mi trochu trvalo, kým som si na to zvykol. Som presvedčený, že posun prišiel v správny čas. Mám pocit, že som pripravený na českú ligu.“
Daridov návrat do ligy je cenný
Spolu so slovenským obrancom nastúpil v základnej zostave Hradca Králové aj navrátilec do českej ligy Vladimír Darida. Ten odišiel do zahraničia v roku 2013 a odvtedy pôsobil vo Freiburgu, Herthe Berlín a naposledy Arise Solún.
„Ten už má za sebou oveľa ťažšie zápasy ako bol nedeľňajší. My mladí sa snažíme počúvať každé jeho slovo a vziať si z toho čo najviac. Daridov návrat do českej ligy je cenný,“ povedal 24-ročný stredný obranca.
