Tigran Barseghjan nám v rozhovore prezradil zaujímavé veci... (zdroj: Šport/Jano Koller)
Druhýkrát po sebe aj celkovo sa stal najlepším hráčom v známkovaní Športu. Arménsky krídelník s famóznou ľavačkou Tigran Barseghjan má za sebou najlepšiu sezónu v kariére, ktorú ovenčil nielen majstrovským titulom a účinkovaním v Lige majstrov, ale aj opätovným ziskom koruny pre kráľa strelcov Niké ligy. V exkluzívnom rozhovore sa s nami futbalista Slovana Bratislava podelil o svoje neortodoxné myšlienky, názory a postoje.
Tréner Weiss o vás povedal, že od prvej minúty, keď vojdete na ihrisko, ste ako gladiátor. Naozaj sa tak cítite? Predstavujete si, že je to aréna a vy si v nej chcete vziať hlavné slovo?
„Pre mňa je dôležité niečo iné: keď máte takéhoto trénera, urobíte preňho úplne všetko. Dáte do toho vždy nie sto, ale aj dvesto percent. Hoci to aj niekedy nejde podľa predstáv. Nie vždy sa podarí predviesť úplne najlepší výkon alebo skórovať. Tréner či spoluhráči mi však neustále zdôrazňujú, že ak to aj niekedy nevyjde, nabudúce to bude lepšie.
Pre mňa neexistuje, že by som šiel na ihrisko a nechcel hrať na maximum, že by som nechcel byť ako ten gladiátor, ktorého spomínal aj tréner. Vždy chcem dať úplne všetko pre všetkých ľudí v klube, pretože oni sú teraz moja rodina.“
Bez slov aj na sto metrov
Zostaňme ešte pri trénerovi, ktorý hovorí, že máte medzi sebou vskutku špecifický vzťah. Vy ste zase povedali, že len on vás môže trénovať…
„Presne tak. Ak by tu aj bol Guardiola či Mourinho, alebo možno iní skvelí tréneri, ja nedám dopustiť na trénera Weissa. Je medzi nami neuveriteľná chémia. Nepotrebujeme sa už ani rozprávať. Stačí, keď sa na mňa pozrie, hoci aj na 100 metrov, a ja presne viem, čo odo mňa chce.
Mňa počas celej kariéry príliš nezaujímalo, akí sú tréneri z futbalového či taktického hľadiska. Podstatné bolo a je, aký je tréner ako človek. Práve preto chcem pre Weissa spraviť úplne všetko. Keby bol v Slovane iný tréner, nebol by som tu. Keď som hral v Astane, mal som najrôznejšie ponuky, aj za veľa peňazí. Zavolal mi však tréner Weiss a povedal mi, že ma potrebuje. A ja som veľmi rád, že som tu.“
Tigran Barseghjan a tréner Slovana Vladimír Weiss st. (zdroj: TASR/Jakub Kotian)
Ešte jeden výrok trénera Slovana nás zaujal. Vraj keby ste mali lepší pohyb bez lopty, mohli by ste hrávať v španielskej či anglickej lige. Čo si o tom myslíte?
„Možnože preto v nich nehrám… On vie všetko, čo je pre mňa najlepšie. Dokonale ma pozná. Vie, kedy idem spať, čo jem, ako cvičím, čo robím v autobuse či v šatni. A nemusím mu to ani hovoriť, on má oči všade. Keď to o mne povedal, musí to byť pravda!“
Máte za sebou skvelú sezónu. Čím je to spôsobené, že práve v 31 rokoch ste takto výkonnostne aj gólovo explodovali?
„Keď idem do neznámeho prostredia, najmä v prvej sezóne potrebujem čas. Musím spoznať spoluhráčov: kto je rýchly, kto technický a podobne. Rovnako napríklad môj obranca, s ktorým som na čiare, tiež na začiatku nevie, ako hrám a čo môže odo mňa očakávať.
Ja som sám sebe najväčší kritik, a preto viem, že prvý rok som určite nehral dobre, respektíve tak, ako som chcel. Neskôr som do detailov spoznal nielen hráčov okolo mňa, ale aj ďalších členov realizačného tímu. A to mi pomohlo.“
Chémia vo vnútri mužstva je pre vás najdôležitejšia?
„Rozhodne. Ak by som ráno vstal a netešil by som sa na tréning či na zápas, okamžite by som ukončil kariéru. V Slovane je to však skvelé. V šatni sa vždy navzájom porozprávame, bavíme sa, žartujeme. Aj preto mám rád tento klub.“
Hovoríte, že nemáte rád okázalé oslavy. Ako je to teda s vašou životosprávou? Naozaj chodíte pred zápasom na hamburger?
„Áno, chodím, ale jeden deň pred zápasom, nie v deň zápasu. A vtedy si tiež dám len jeden kúsok, nič iné nejem. Myslím si, že je to všetko o hlave. Aspoň taký je môj názor. Samozrejme, mnohí hovoria o životospráve, o tom, aký dôležitý je spánok. Mne sa však stalo, že som nespal celú noc, lebo malý syn plakal, ale na druhý deň som mal jeden z najvydarenejších zápasov. Dôležité naozaj je, ako ste pripravený psychicky.“
Odložený gól cez Škrtela
Keď sa obzrieme za celou sezónou, nielen v kontexte Niké ligy, ale aj Ligy majstrov, bola pre vás najúspešnejšia v kariére?
„Myslím si, že áno, aj keď vydarenú som mal aj sezónu 2017/18, keď sme hrali s Vardarom Skopje skupinu Európskej ligy. V poslednom predkole sme vtedy vyradili slávne Fenerbahce Istanbul aj s Martinom Škrtelom.
V domácom zápase som skóroval a dodnes mám odložené video, ako som Martina kľučkou oklamal a dal som gól. Po triumfe 2:0 pred našimi fanúšikmi sme vyhrali v Turecku 2:1 a prvýkrát v histórii Vardaru sme sa dostali do hlavnej súťaže európskeho pohára.“
Liga majstrov však musela tromfnúť Európsku ligu, nie?
„Samozrejme, že je to viac. Každý futbalista by to chcel zažiť a ja som veľmi rád, že som si mohol Ligu majstrov zahrať práve so Slovanom.“
Počas majstrovských osláv... (zdroj: skslovan.com/Miro Gasidlo)
Vynorí sa vám v pamäti jeden moment, ktorý to celé dobrodružstvo v najprestížnejšej klubovej pohárovej súťaži pre vás najviac charakterizuje?
„Ak sa bavíme o góloch, tak je to zásah do siete Midtjyllandu v odvete play-off, po ktorom sme postúpili do hlavnej súťaže. V mojej hierarchii je tento zásah hneď vedľa spomínaného gólu proti Fenerbahce.“
A čo sa týka zápasov? Bolo pre vás viac hrať doma pred vypredaným Tehelným poľom proti Manchestru City, alebo trebárs v mníchovskej Allianz aréne proti domácemu Bayernu?
„Ja sa takto na futbal nepozerám. Áno, poznám niektorých futbalistov, ale inak sa tým vôbec nezaoberám.“
Takže je pravda, že futbal takmer vôbec nesledujete?
„Sledujem iba arménsku ligu, pretože tam mám kamarátov. Inak by som si ju nezapol, pretože na ten futbal sa nedá pozerať. Určite nie v porovnaní s lepšími európskymi súťažami.“
Myslíte si, že je to lepšie na psychiku, keď vlastne netušíte, proti akým hviezdam, trebárs v spomínanej Lige majstrov, nastupujete?
„Presne tak. Aspoň pre mňa je to lepšie. Či hrám arménsku ligu, prípravný zápas v Katare alebo duel Ligy majstrov, je to pre mňa rovnaký futbal. Človek ako človek, všetci sme rovnakí. A kto je lepší, ten vyhrá.“
Rovnaký futbal, akurát niekto má sakramentsky lepšiu ľavú nohu ako tí ostatní…
„Ha-ha, to je možné, tá moja je naozaj celkom dobrá. Nuž, ale vy máte možno zase lepšiu pravú nohu ako ja, keďže moja je katastrofálna.“
Ale veď už aj tou ste skórovali, nie?
„Áno, v Žiline, keď mi Strelo prihral pred prázdnu bránku. Inak pravačku príliš nepoužívam.“
Celú kariéru vnímam ako veľmi zaujímavú fázu môjho života.“
Nik už nebude ako Kuco
Je pre vás futbal viac práca či zábava?
„Je to síce aj práca, ale futbal mám stále veľmi rád. Rovnako aj mojich spoluhráčov, s ktorými trávime spolu naozaj veľa času. Celú svoju kariéru vnímam ako veľmi zaujímavú fázu môjho života.“
So Slovanom máte ešte dva roky platnú zmluvu. Dokedy plánujete zostať? Kým tu bude tréner Weiss?
„Jasné. Ak pôjde preč, už Slovan nebude Slovan. Taký je môj názor. On totiž nie je len tréner. Je aj majiteľ, náš oco, dedo… Keď má niekto problém, vždy pomôže. Urobil by som preňho čokoľvek. Ak by mi povedal: Tigi poď, musíš skočiť do Dunaja, urobím to a budem plávať.“
Po sezóne sa nielen so Slovanom, ale aj s kariérou rozlúčil Juraj Kucka. Ako ste ho vnímali?
„Kuco je top. Bývali sme vedľa seba. Takých profíkov ako on, zároveň dobrých hráčov aj ľudí, som v kariére a v živote zažil len pár. Je skvelý futbalista, ale mne bude viac chýbať ako človek a osobnosť.“
Tigran Barseghjan na vyhlásení Jedenástky sezóny Únie ligových klubov, odkiaľ taktiež odchádzal s cenou pre najlepšieho hráča. (zdroj: Šport/Jano Koller)
Bude to mať Slovan bez neho v novej sezóne oveľa ťažšie?
„Určite áno. Slovan s Kucom a bez Kuca, to je veľký rozdiel. Druhý Kuco sa už nenarodí. Môže prísť lepší hráč, ale nik nebude ako Kuco.“
Napriek takejto personálnej strate, môže Slovan napodobniť úspech z minulého leta a postúpiť do Ligy majstrov?
„Určite áno. Všetko sa dá. Možno sa to podarí bez Kuca, možno aj bez Vladiho Weissa, možno bezo mňa. Nebude to však tak chutiť, ako nám to chutilo prvýkrát, keď sme to dosiahli spoločne.“
Čo by sa muselo stať v lige, aby Slovan ôsmykrát po sebe nevyhral titul?
„Keby sme nevyhrali v Žiline a následne 3:2 v Trnave, mohlo sa to už aj v tejto sezóne skončiť všelijako… Náš náskok nebol až taký veľký. Dôležité bolo, že sme vyhrali vtedy, keď sme to najviac potrebovali.
Niekedy, keď máme veľký náskok, robíme na ihrisku aj hlúposti a potom sa môže stať, že príde aj prehra. Keď však musíme zapnúť, zakaždým to dokážeme a výsledok obrátime v náš prospech. Aj v tom je naša sila.“
