Nový tréner reprezentácie do 20 rokov Peter Frühauf. (zdroj: Šport/Jano Koller)
Peter Frühauf bol stabilnou súčasťou seniorskej reprezentácie ako skaut a asistent Craiga Ramsayho a na poslednom šampionáte Vladimíra Országha. V tejto pozícii ostáva, ale pribudla mu dôležitejšia, keď sa stal hlavným trénerom národného tímu do dvadsať rokov.
Juniorských reprezentantov privítal v Piešťanoch na prvom kempe a našiel si aj čas na obsiahlejší rozhovor pre náš denník.
Po minulej sezóne to vyzeralo, že by ste mohli dostať ponuku na post hlavného trénera aj v klubovom hokeji, čo rozhodlo pre reprezentáciu do 20 rokov?
„Dvadsiatka ma lákala, odkedy som začal trénovať. Práca s mladými hráčmi ma baví, mám k nim bližšie. Juniorská reprezentácia bola pre mňa vysnená. Pomáhal som tímu v minulosti v pozícii konzultanta, ktorý ju prepajál so seniorskou reprezentáciou. Riešil som ponuky na klubovej úrovni, ale v momente, ako prišla možnosť prejsť k dvadsiatke, neváhal som. Trénovať národný tím je česť a výzva.“
Boli ste asistentom v Hradci Králové, v seniorskej reprezentácii, kde aj pokračujete, beriete to ako medzistupeň k tomu, že by ste v budúcnosti trénovali klub?
„Samozrejme, v Hradci som dostal ponuku na ďalšie dve sezóny na asistenta. Začal som rozmýšľať, že je čas sa posunúť. Dvadsiatka je skvelý ďalší krok. Je to prirodzený posun.“
Váš otec Jozef mal vždy rád prácu s mladými hokejistami, zdedili ste to po ňom?
„Otec vedel skvele pracovať s mladými hráčmi, čas ukáže, či to dokážem podobne. Dokázal sa pohybovať medzi trénerom parťákom a kamarátom tak, aby nestratil rešpekt. Darilo sa mu to počas celej kariéry. Nie je to jednoduchá vec. Hrával som s jeho zverencami, radi na neho spomínajú dodnes. Dokázal byť tréner aj človek, čo sa nie vždy podarí."
Na sociálnych sieťach ste v diskusiách zažili množstvo nenávisti, keďže často vystupujete ako hlas seniorskej reprezentácie, ste pripravený, že sa tlak ešte zvýši?
„Som na to pripravený. Pod tlakom som už istý čas. Riešili sme aj ťažké témy, nielen šport a dianie na ľade. S manželkou sme všetko zvážili, najmä čo sa týka detí. Dlhšiu dobu ich pripravujeme, že sa nebudú dozvedať pekné veci. Nemôžeme si ich nechať pripustiť do našej rodiny. Nie je to jednoduché. Vieme, že príde horší moment, kedy to deti nebudú znášať ľahko. Zrušil som si kvôli tomu facebook. Akokoľvek odpoviem do médií, nikdy si články či videá nepozerám a neotváram to. Vždy mi však niekto povie, keď ma hejtujú na internete.
Nepriamo sa to ku mne dostane. Beriem to tak, že sú to väčšinou ľudia, ktorí sa báli niečo v živote dosiahnuť. Sú neskutočne vzdialení od reality a vyjadrujú sa ku všetkému. Deťom zdôrazňujeme, že sa nemôžu podobnými príspevkami nechať ovplyvniť.“
Reprezentanti do 20 rokov vám budú tykať alebo vykať?
„Zatiaľ netuším. V Trenčíne som povedal ako asistent, že mi môžu tykať, čo aj väčšina kabíny robila. Mladí hráči vo veku terajších reprezentantov to už vtedy nedokázali. Nebudem ich podnecovať, aby mi tykali. Verím, že na to bude priestor po úspešných majstrovstvách sveta.“
Počuli sme o špekulácii, že keby ste v minulej sezóne vypadli s Hradcom Králové vo štvrťfinále proti Mladej Boleslavi, vaše meno zvažovali na post hlavného trénera seniorskej reprezentácie, po tom, ako sa odhalila choroba Craiga Ramsayho, čo je na tom pravdy?
„Určite som nebol pred Vladimírom Országhom. V neľahkej situácii sa riešilo viacero možností. Všetko ohľadom môjho mena bolo v rovine špekulácií.“
Poďme k súčasnej reprezentácii do 20 rokov. O ročníku 2006 sa hovorí, že je najslabší za dlhé roky, budete musieť mať v tíme viac mladších hráčov?
„Nerád hovorím o slabšom ročníku. Máme skvelých chalanov. Verím, že si pomôžeme tímovosťou a budeme úspešní. Pamätám si ročníky, kedy sme papierovo boli neskutočne silní a v samotnom turnaji na MS to nebolo vidieť. Už teraz od leta chceme v mužstve nastaviť tímového ducha.
Skvelé je, že chalani sa vedia za pár mesiacov enormne posunúť. Je dôležité, ako ich nastavíme a ako k tomu pristúpia oni. Nechcem zatiaľ špekulovať, ako to premiešame, či ročník 2006 s 2007 alebo až 2008. Na tejto úrovni sa hrá fyzický hokej a pre mladších chalanov je ťažký prechod z juniorského hokeja do mužského.
Chlapcov musíme nastaviť a mladším to chceme uľahčiť, aby mali rýchlo adaptáciu. Niekedy to talentovanejší hokejista neustojí tak ako silovejší hráč, ktorý je pripravený na mužský hokej. Musíme uspieť ako celok, aby sme mali každý typ hráčov. Nielen tých, čo riešia ofenzívu, ale aj špecialistov na oslabenia, na defenzívne buly a podobne.“
Peter Frühauf s Tomášom Kochanom. (zdroj: Šport/Jano Koller)
Vlani bol najvýraznejšou postavou tímu produktívny Dalibor Dvorský, ako nahradíte podobnú hviezdu?
„Vieme o Daliborových kvalitách. Bol nositeľom výkonnosti a bodov. Podobného hráča vždy chcete mať v mužstve. O to viac sa možno tím zomkne a budú bojovať jeden za druhého. Môže to byť výhoda, ale aj nemusí. Stáva sa, že keď zostava nemá podobnú hviezdu, je obozretnejšia. Poznáme to z histórie. Odpisovaní vedia spraviť niekedy najväčší úspech.“
Terajšiu nomináciu v Piešťanoch ste si vyberali vy?
„Áno. Mal som však veľa debát s Maťom Dendisom, ktorý mal obe kategórie v osemnástke. Úzko sme spolu rozoberali profily hráčov. Mám asistentov Ivana Švarného s Tomášom Kochanom, ktorí tiež pomohli. Leto nám slúži na to, aby sme v júli, auguste videli aspoň 40 hráčov. Potom príde samotný skauting. Od augusta sa k nám pripojí Andrew Boschetto, ktorý nám bude skautovať hráčov priamo v Amerike.“
Bol to váš nápad začínať v tomto dátume?
„Áno, kedysi to bývalo v júni, ale prišlo mi, že chalani regenerujú a sú v suchej fáze prípravy. Nie je to hokejový mesiac. Júl je lepší. Kluby sa rozbiehajú, hráči ešte nie sú pod tlakom. Robia to tak aj iné reprezentácie. Česi už majú za sebou zápasy, Nemci trénujú dva týždne. Dôležité to je aj z hľadiska toho, že môžeme mať pokope našich hráčov, ktorí pôsobia v zámorí.“
Šampionát do dvadsať rokov sa aj na Slovensku vypracoval podobne ako v Kanade na povinný, keď ho už fanúšikovia berú ako súčasť vianočných sviatkov, čo na to hovoríte?
„Som zo širokej hokejovej rodiny a Vianoce máme takto roky. Vnímam to tak aj celkovo. Pomáha, že väčšina zápasov sa už hrá pár rokov v dobrom čase. Divák nasiakol atmosféru. K tomu sa chlapci presadzujú v mužských ligách a fanúšikovia ich už poznajú, čo je ďalší pozitívny vnem pre turnaj.“
Ostávate v pozícii skauta a asistenta aj pri mužskej reprezentácii, ste nastavený, že vás čaká brutálne náročný rok aj na psychiku?
„Zažil som to v kombinácii s klubom a reprezentáciou, keď sme vlani začínali už olympijskou kvalifikáciou. Bolo to náročné. Už som v tom zabehnutý, aj keď rodina nie je nadšená. Vedia, že ma čaká enormne ťažký rok. Všetko je načasované, že sa mi veľké turnaje neprelínajú. Po konci šampionátu do dvadsať rokov bude ešte mesiac do odchodu na olympiádu. Proces by mal byť jednoduchší, keďže nebudem mať tento rok klub.“
Vráťme sa k posledným majstrovstvám sveta v Štokholme. Bol to najhorší turnaj slovenského hokeja od roku 2017, kedy reprezentácia skoro vypadla z elitnej kategórie, predýchavali ste to dlho?
„Jedenáste miesto je sklamanie. Bol som sklamaný aj po minuloročnom vypadnutí s Kanadou v Prahe vo štvrťfinále. Cítil som, že vieme hrať lepšie. Som prísny na seba a na výsledky. Nejdem riešiť, že je to predzvesť generačnej výmeny. To prináša obdobie, kedy si to musí sadnúť. Nie je to však výhovorka, zápasy sme mali zvládnuť lepšie. Potenciál naznačil tím až v záverečnom dueli proti Fínom, kde už išlo len o umiestnenie. Chýbala nám skúsenosť a čas na takejto úrovni. Všetko sme si vyhodnotili a ešte v tom budeme pokračovať. Vieme, kde nás tlačí topánka a budeme na tom pracovať.“
Zostave chýbala kvalita, ale zdalo sa, že aj chémia, súhlasíte?
„Máme kostru osem až desať mien - lídrov. Sú to chalani, ktorí držia reprezentáciu nielen výkonmi, ale učia aj nových hráčov a pomáhajú im. Toho sme teraz mali menej. Potrebovali by sme ich viac. Musíte mať v tíme mentorov. Mladým hráčom to však pomôže, budú skúsenejší.“
Dalibora Dvorského a Samuela Honzeka ste s trénermi počas MS vo Švédsku posadili aj na tribúnu, neobávate sa, že sa vám to vypomstí v budúcnosti?
„Nie, je to proces ich vývoja. V Amerike to vidíme tiež. Navzdory ich talentu je vývoj dôležitý v každom tíme. Obaja boli prvýkrát na majstrovstvách sveta seniorov. Dostali veľkú porciu, špeciálne tímy. Pre nich to bol skvelý krok dopredu a porovnanie sa s elitou. Môže im to len pomôcť. Určite to pochopili ako proces, počas ktorého sa učia. Musíme ich nasmerovať správne, aby boli lídrami. Veríme, že to dokážu.“
Veci napovedajú, že Craig Ramsay končí pri seniorskom tíme, nebude to príliš náročné pre jeho nasledovníka nadviazať na Kanaďanovu prácu?
„Určite bude, aj keď nechcem Craiga ešte odpisovať. Ak by sa stalo, že nebude pokračovať, bude to ťažké. Na druhú stranu to môže byť aj dobré, keď si bude nový tím zvykať na nového trénera a rytmus.
Mladší hráči rýchlejšie nabehnú do potrebného rytmu. Po Craigovi bude veľká diera, ale veľmi veľa nás naučil. Nepremýšľali by sme tak ako teraz. Budeme niesť jeho odkaz.“
