Na sobotňajší večer a duel s bratislavským Slovanom určite nezabudne žiadny z prešovských hráčov. Historicky prvý ligový duel na novom štadióne zostane v pamäti každého aktéra.
Zvlášť toto tvrdenie platí pre skúseného 31-ročného útočníka Tatrana Martina Regáliho, ktorý strelil vôbec prvý ligový gól prešovského tímu vo Futbal Tatran aréne. Jasný dôvod na rozhovor nielen o nezabudnuteľnom okamihu vydareného sobotňajšieho večera.
Aký je to pocit streliť prvý gól Prešova po návrate do najvyššej súťaže? Navyše do siete Slovana a na novom štadióne?
„Skvelý. Som naozaj veľmi rád, že sa mi podarilo presadiť sa. Som vďačný za každý gól, ale tento je asi výnimočnejší.”
Možno pri zaspávaní ste predstavovali, že budete prvým prešovským ligovým strelcom vo vypredanej Futbal Tatran aréne?
„Nad tým som neuvažoval. Samozrejme, chcem strieľať góly, aj sa to odo mňa očakáva, ale či budem prvým, druhým, či tretím strelcom som nejako neriešil. Teraz som však vďačný a vážim si to, že ako prvý prešovský hráč som strelil ligový gól na novom štadióne.”
Ani to nahlas nehovorte… Zatiaľ nebolo nič vypísané a dúfam, že ani nebude.”“
V príprave sa vám strelecky darilo, keď ste dali päť gólov. Dá sa povedať, že čo ste si v uplynulých týždňoch natrénovali, v samotnom zápase ste zúročili?
„Dajme tomu. Som rád, že sa dostávam do šancí a že strieľam góly. Verím, že to tak bude pokračovať i naďalej.”
Bolo v šatni niečo vypísané za historicky prvý gól Tatrana v novej aréne?
„Ani to nahlas nehovorte… Zatiaľ nebolo nič vypísané a dúfam, že ani nebude.”
Z vášho pohľadu bolo dôležité, že ste už po dvoch minútach zareagovali na vedúci gól Slovana. Po rohovom kope ste si nabehli na zadnú žrď a hlavičkou vyrovnali. Nacvičený signál?
„Vo štvrtok a v piatok som nebol na tréningu, keď sa nacvičovali štandardné situácie. Ukázali mi však na tabuli, čo mám robiť a klaplo to. Takže to už nechám na vás. Vy povedzte, či to bolo nacvičené alebo nie.”

Vyzeralo to tak, že vy ste vedeli, kde sa máte pohybovať a Michal Sipľak pri zahrávaní rohového kopu tiež vedel, kam má zakrútiť loptu.
„Na tabuli bolo napísané, že mám zabiehať na zadnú žrď. Lopta si ma tam našla. Musím Miša pochváliť. Skvele zahral túto štandardku. Veľmi sa teším, že moja hlavička nakoniec zapadla do siete.”
Slovanisti sa znova ujali vedenia, no vy ste ešte do prestávky boli veľmi blízko k vyrovnaniu. V nadstavenom čase ste mali výhodu pokutového kopu. Loptu si postavil sám faulovaný hráč Lukasz Wolsztynski a zlyhal. Trúfli by ste si na jedenástku?
„Trúfal, ale ‚Vošty' sa tiež chcel strelecky chytiť a ja som to akceptoval. Žiaľ, nepresadil sa, neskóroval, ale i to sa stáva. Taký je futbal. Nevadí, ideme ďalej. Verím, že sa mu to podarí v ďalšom zápase.”
Hoci ste dvakrát doťahovali náskok Slovana, napokon podľa šancí i vzhľadom na nepremenenú jedenástku ste boli bližšie k víťazstvu. Viete si predstaviť, čo by bolo na štadióne, keby ste zdolali Slovan?
„Určite si to viem živo predstaviť. My sme vedeli, že Slovan prerotuje zostavu a hviezdy nechá oddychovať. Teda, nenastúpia od začiatku stretnutia. Chceli sme spraviť všetko preto, aby sme vyhrali, ale sme vďační aj za bod. Vážime si ho.”
Na začiatku ročníka máte veľmi ťažký žreb. Veríte, že bod proti úradujúcemu majstrovi bude tým pozitívnym impulzom a nakopne vás do ďalších zápasov?
„Osobne to beriem ako výhodu, že zo začiatku sa stretneme s najlepším kvartetom minulého ročníka. Ak už máme zaplatiť nováčikovskú daň, tak nech je to teraz na začiatku s najťažšími súpermi. Na druhej strane, tieto mužstvá majú ešte európske povinnosti, veľa cestujú, rotujú zostavy, čo môže byť pre nás mierna výhoda. Aj Slovan výrazne zmenil základnú jedenástku, ale stále je to Slovan, ktorý k nám prišiel vyhrať. Bol to ťažký zápas a my sme vďačný za bod.”
Štadión bol už niekoľko dní beznádejne vypredaný. Čo vravíte na atmosféru?
„Skvelá, úžasná. Sme nesmierne radi za každého fanúšika, ktorý prišiel na štadión a povzbudzoval nás. Diváci boli v tomto zápase naozaj tým povestným dvanástym hráčom.”