Vo štvrtok v Trnave najprv potešil pohľad na tribúny. Deň pred zápasom hlásili domáci šesť tisíc predaných vstupeniek a dúfali, že v hľadisku by mohlo byť ešte o dve tisíc divákov viac, teda niekde okolo osem tisíc. Nakoniec ich bolo 9 300. Na neatraktívneho maltského súpera viac ako dosť, čo znamená, že ľudia sa prišli pozrieť na Spartak.
Slastný úvod
Ten ich odmenil slastným úvodom. Holík hneď v úvode servíroval gólovú prihrávku na Azanga, ale Nigérijčan, ktorý hrá vo veľmi dobrej forme, na loptu nedosiahol. Čo sa nepodarilo jemu, to zvládol Holík sám.
Na svetelnej tabuli svietil časový údaj 3:11, keď sa Trnavčania tešili prvýkrát. Holík si zas vychutnával svoj druhý gól v drese Spartaka, prvý na domácej pôde. O desať minút malo byť prakticky po zápase, pretože Skrbo pridal druhý gól v zápase. Možno sa súperovi žiadalo viac zakrútiť krkom.
Slabšie pasáže
Trnava si však vybrala slabšie chvíľky a snaživý, hoci skutočne slabý súper sa nadýchol. Spartakovci mu dopriali penaltu, hoci skončila ováciami pre brankára Freliha a krútením hlavy v podaní skúseného Kristensena, pretože ju kopol strašne.
Žiaľ, s rovnakou príležitosťou úplne rovnako naložil i Michal Ďuriš. Miullen zas možno zaskočil Freliha, pretože z pravej strany a tiesnený Koštrnom vystrelil k bližšej žrdi, hoci deväť z desiatich hráčov by volilo buď zasekávačku alebo prihrávku.
Rekord na dosah
Po prestávke však Spartak začal v rovnakej intenzite ako v úvode zápasu. Neuplynula ani hodina hry a na svetelnej tabuli bolo skóre 5:1. Pri polhodine do konca stretnutia mohol Spartak atakovať rekordné víťazstvo v domácom prostredí na európskej scéne (Reipas 7:1, 1968).
Ak by za týmto cieľom s vervou išiel, dosiahol by ho. Ale tento moment nebol na programe dňa. Podstatné bolo iné. Fanúšikovia prišli na Spartak a odchádzali s vedomím, že sa im to oplatilo.