Niekdajší skvelý cyklista Peter Velits bol šesťkrát na Tour de France (2008 - 2014) a to ešte v čase, keď tam neúradoval Tadej Pogačar.
Trojnásobný majster sveta v tímovej časovke tvrdí, že Pogačar je generačný talent, ktorého najväčším súperom je zrejme on sám.
Jeho suverenita na práve skončených pretekoch, kde získal štvrté celkové víťazstvo, to len dokazuje.
Má Tadej Pogačar niečo, čo jeho súperi nemajú?
„Je to cyklista, ktorý sa narodí raz za generáciu. Počas krátkeho cyklistického života dosiahol toho veľmi veľa. Zažili sme v minulosti mnohých šampiónov, ale ani jeden nebol taký, ako Pogačar. V najvyššej cyklistike všetci trénujú tvrdo a najlepšie ako vedia. Rozdiel je už len v talente. Pogačar sa s tým talentom narodil a vie ho výborne využívať. V tom spočíva jeho výhoda.“
Pogačar sám hovorí, že je oveľa lepší pretekár ako keď vyhral v roku 2020 prvýkrát Tour de France. Súhlasíte?
„Jeho posun je viditeľný. Tento rok na Tour de France ani nemal slabú chvíľku. V minulosti ich mal a Vingegaard to vedel využiť. Tento rok to tak nebolo. Rozhodujúci náskok získal už na Hautacame a následne potvrdil v horskej časovke. Potom si to už len kontroloval náskok.
Nemal problém odbíjať útoky tímu Visma a v závere etáp ešte získaval pár sekundičiek na svojho dánskeho rivala, hoci nemusel. Takže sumár je taký, že kedysi mával aj horšie dni a teraz sa zdá, že je neporaziteľný.“

Ak porovnáme tímy Pogačara a Vingegaarda a ich podporu, je Slovincov tím reálne lepší ako ten Dánov?
„Tímová podpora je extrémne dôležitá, ale v rozhodujúcich momentoch náročných horských etáp to už nebolo o tímoch, ale len o nich dvoch. Oba tímy sú kvalitné a sú tam pre svojho lídra, ktorý prišiel s víziou vyhrať Tour de France. Nemyslím si teda, že Visma je lepšia ako UAE alebo naopak.“
Je Slovinec aj mentálne na míle vzdialený od svojich súperov?
„Ak raz máte na sebe žltý dres a celý svet očakáva, že si idete po víťazstvo, nepotrebujete sa špeciálne motivovať. To už máte v sebe. Ak ste raz súčasťou Tour de France, tak to v hlave musíte ustáť, že máte pred sebou 21 etáp, tri týždne tvrdého boja, keď sa všeličo môže stať.
Je to aj psychicky náročné. Pogačarova výhoda je aj v tom, že on sa nebojí a nie je defenzívny typ pretekára. Je odvážnejší a silnejší ako Vingegaard. Dánovi neprospieva na psychike ani to, keď mu Pogačar odrazí všetky jeho ataky a v samom závere etapy mu ešte nadelí pár sekúnd navyše...“
Dá sa vybrať jeden moment, ktorý bol rozhodujúci v prospech Pogačara?
„Na Hautacame Tadej splatil svoj dlh Jonasovi spred pár rokov, takže tam veľmi chcel zvíťaziť. Pre mňa bol však najdôležitejší moment Pogačarov pád a to, čo po ňom nasledovalo. Tam sa ukázalo, že je úplne jedno, či ste najväčší favorit a máte na sebe žltý dres lídra alebo dres majstra sveta, pád stále hrozí a je prítomný. Keď sa Tadej šúchal k obrubníku, asi sme mali viacerí aj myšlienky na to, ako sa to celé pre neho skončí. Mohlo si to odniesť rameno alebo aj zlomená kľúčna kosť a bolo by po všetkom. Našťastie sa to nestalo."
Takže Pogačarov pád vlastne ukázal, že aj on je len smrteľník z mäsa a kostí...
„Pre mňa to bolo akoby memento toho, že hoci môžeš byť najsilnejší a najlepší a všetko si kontroluješ, stále existuje niečo, čo môže túto dominantnosť veľmi rýchlo ukončiť.“
Pamätáte si z vašej éry pretekára, ktorý by sa typologicky aspoň priblížil Pogačarovi, čiže by víťazil v dlhých etapákoch a bol by dominantný aj v klasikách?
„Nenapadá mi nikto, kto by vyhral Tour de France a potom aj takmer hocijaký monument... Pogi je maximálne všestranný a to je veľký rozdiel v porovnaní s ostatnými. Jazdiť jednodňové preteky je úplne niečo iné ako dlhý etapák. Rozdiel je v nastavení, výdaji energie, v momente na útok, ktorý treba využiť, lebo ďalší už nemusí prísť.“
Pogačar má 26 rokov a je štvornásobný víťaz Tour de France, majster sveta a zároveň šampión deviatich monumentálnych klasík. Nemôže mu hroziť vyhorenie?
„Súhlasím, že jeho najväčší konkurent je on sám a stať sa môže všeličo. Nám sa len ťažko dá vžiť do jeho kože, keď vyhráva takmer všetky preteky, na ktorých sa postaví na štart. Otázka je, dokedy ho to bude baviť. Ak stratí motiváciu, nepomôže mu talent ani špeciálne tréningy. Cyklistika je dosť tvrdý šport na to, aby to niekto robil len pre zábavu. Faktom je, že pekný život už môže žiť aj keby hneď zajtra skončil s cyklistikou.“

V čom vidíte najväčší posun v cyklistike za posledných 5-10 rokov?
„Cyklistika sa určite posunula od našich čias. Sme s bratom osem rokov mimo cyklistiky a už za našich čias sa to všetko posúvalo dopredu. Počnúc tréningami, stravou, regeneráciou a už sme mali aj mentálnych koučov. Predpokladám, že teraz sa to všetko posunulo ešte oveľa ďalej. Už to však vníma s príliš veľkým odstupom, preto si netrúfam povedať, v čom sa to zmenilo najviac. Na to by som potreboval stráviť minimálne jednu sezónu s nejakým tímom a získať tú skúsenosť.“
Jeden veľký rozdiel si však všimli. Čo konkrétne?
„Priemerný vek kvalitných pretekárov sa rapídne znižuje. Mladí chalani sú zrazu extrémne dobrí bez toho, aby mali viac skúseností. My sme svojho času jazdili aj so štyridsiatnikmi Valverdem a Voigtom a stále mali svoju kvalitu. Teraz si to už neviem predstaviť, aby udržali v tomto veku výkonnosť s množstvom mladých ambicióznych jazdcov.“
Od štartu posledného slovenského cyklistu na Tour Petra Sagana uplynuli dva roky. Kedy sa dočkáme ďalšieho Slováka?
„Nie je to jednoduché dostať sa do Tour de France. Musíte byť v kvalitnom tíme a mať aj dobrú formu, aby vás nominovali. Máme pár cyklistov, ktorí majú šancu, ale ťažko sa mi predpokladá, kedy sa to stane. Bodaj by to bolo už čoskoro."