Prezident Slovenskej boxerskej federácie Tomi Kid Kovács. (zdroj: TASR)
Autor je prezident Slovenskej boxerskej federácie
V prechádzajúcich týždňoch i mesiacoch som intenzívne komunikoval s oboma svetovými strešnými organizáciami. Hlavne s prezidentom World Boxingu Borisom van der Vorstom, s ktorým mám výborný vzťah, keďže sa poznáme z viacerých súťaží vrátane olympijských kvalifikácií.
V kontakte som bol tiež s Medzinárodnou boxerskou asociáciou IBA na čele s Umarom Kremlevom.
S Borisom van der Vorstom sme sa stretli aj osobne, takže v Slovenskej boxerskej federácii sme mali neustále čerstvé informácie. Vedel som, že sa pracuje na krokoch, ktoré vedenie Medzinárodného olympijského výboru bude v konečnom dôsledku akceptovať. V MOV sme mali taktiež svoje kontakty, keďže sa nás to týkalo.
K vylúčeniu nebol dôvod
Nikdy ani na sekundu som nezaváhal, že by náš šport nebol v programe olympijských hier. Vedel som, že tam patrí, som o tom presvedčený. Napokon, k vylúčeniu nebol ani dôvod, na čom sme sa zhodli s viacerými prezidentmi národných federácií.
Pôvodne mala padnúť definitíva až v júni, no pre nás je len lepšie, že sa tak stalo už minulý týždeň.
Dôležité tiež je, že sa skončila neistota a nastal pokoj. Svedčí o tom skutočnosť, že s verdiktom MOV sa stotožnila aj IBA. V nej sme tiež nestratili svoje členstvo, môžeme tam stále súťažiť. Pre našich reprezentantov je najdôležitejšie, aby mali čo najviac medzinárodných konfrontácií.
Verdikt MOV predstavuje pre každého športovca novú métu, aby sa dostal na vrchol, keďže olympijské hry sú najväčší sviatok. Majú svoje čaro, majstrovstvá sveta či kontinentálne šampionáty sú ďaleko za nimi. Navyše sa na ne prebojuje len 24 najlepších v každej hmotnostnej kategórii, čo je absolútna špička.
Kvalifikácie sú nesmierne náročné a o to viac si vážim našich športovcov, ktorí sa na OH už dokázali prebojovať. Taktiež tých, ktorým miestenka nešťastne ušla o povestný chlp.
Šanca je vždy
V Tokiu sme mali Andreja Csemeza, v Paríži Jessicu Triebeľovú a verím, že Slovensko bude mať svoje zastúpenie v ringu aj v Los Angeles. Máme šikovných boxerov i boxerky, šanca je vždy.
Vlani sa Jessice podarilo prebojovať ako prvej našej žene, o tri roky by som bol najšťastnejší, keby sa to podarilo napríklad dvom reprezentantom. Prečo nie?
Trošku ma len mrzí, že v predchádzajúcich mesiacoch nás doma už všetci automaticky brali ako neolympijský šport. Aj preto som rád, že opak je už oficiálne pravdou.
Sedem našich reprezentantov je „toptímových“ na základe platného kľúča podľa dosiahnutých výsledkov na medzinárodnej scéne. Jednoznačne tam patria, pomôže im to finančne na zabezpečenie adekvátnych podmienok v príprave.
