S Košicami vybojoval titul ako neskúsené „ucho“. Teraz sa do ligy vracia ako najstarší a najskúsenejší hráč

V stredu 1. októbra o ôsmej večer čaká košických vlkov prvé stretnutie nového ročníka Slovenskej basketbalovej ligy. Wolves v dohrávke 1. kola hostia levických Patriotov. Najvyššia (mužská) súťaž sa tak bude hrať v metropole Východu po dlhých siedmich rokoch.

V drese Košičanov sa do najvyššej súťaže navyše vracia 38-ročný pivot MICHAL BAŤKA.

Prezraďte, aká nálada panuje v kabíne pred návratom Košíc do Slovenskej basketbalovej ligy?

„Nálada je dobrá. Aj keď možno jediný z družstva, kto si pamätá extraligu (v Košiciach), som ja. Ale v aktuálnom kádri je veľa Košičanov, vrátane mňa.

Sme veľmi radi, že sme v minulej sezóne vybojovali postup a prinavrátili Košice na ligovú mapu. Ideme krôčik po krôčiku, predsa len, sme nováčik. Uvidíme, aká silná bude liga, ale chceme napredovať od zápasu k zápasu.“

Aké je vaše zapojenie do tímových povinností?

„Aktuálne poloprofesionálne. Dvakrát do týždňa absolvujem tréning a k tomu zápasy.

Som tu, aby som pomohol na tréningoch i v zápasoch na ihrisku trénerovi, možno ukázal mladým chalanom, ako sa hrá v lige, a to aj po taktickej i mentálnej stránke.“

Z hľadáčika fanúšikov ste sa vytratili pred tromi rokmi, keď ste zamierili do nižšej talianskej súťaže. Vlani sme registrovali vaše účinkovanie v prvoligových Košiciach. Čomu ste sa venovali medzitým?

„V posledných rokoch som rozbiehal vlastnú stavebnú firmu. Venujem sa jej počas dňa. Aktuálne k tomu pribudol párkrát do týždňa basketbal, takže mám celkom plný kalendár.

K tomu dcérka začala chodiť do školy, chcem sa venovať aj rodine. Niekedy si vravím, že deň má menej hodín než by mal mať, aby som všetko stihol. Dvadsaťštyri je niekedy málo.“

Váš ligový návrat absolvujete vo veku 38 rokov, takmer dve dekády po tom, čo ste debutovali v najvyššej súťaži. Ubehlo to pekelne rýchlo, nie?

„Dobrých dvadsať rokov, odkedy som – ako sa hovorí - obul kopačky v extralige za Košice v 2006. Veru, pekne to utieklo...“

Hneď v prvej sezóne ste ale pomohli vybojovať titul. Dosiaľ jediný pre metropolu východu...

„Tam som bol ešte taký fagan, ale za Košice vtedy hrala košická zostava. Málokto nepochádzal z Košíc alebo nebol aspoň Slovák. Azda osemdesiat percent boli Košičania. Učil som sa, ako sa má hrať, trénovať, správať sa.

Verím, že aj teraz, keď sú mladí na tréningu, tak majú otvorené oči a nastražené uši, či už pri trénerovi alebo pri nás, ktorí im chceme pomôcť. Je to o tých skúsenostiach, ktoré človek nabral za dve dekády.“

Potom prišli ďalšie tituly, víťazstvá v pohári. Na ktorý z početných úspechov spomínate najradšej?

„Každý úspech mal niečo do seba. Takmer každý bol v inom družstve, či to boli víťazstvá v Slovenskom pohári alebo štyri tituly majstra Slovenska. Pre mňa bol tiež úspech, že som si mohol zahrať v Európskom pohári FIBA, v kvalifikácii Basketbalovej ligy majstrov, ešte kedysi za Inter, aktuálne Slovan. Takisto zopár rokov v reprezentácii.“

Zopár? Takmer dekádu a boli ste dokonca kapitán národného tímu...

„Áno, mal som tú česť byť aj kapitán.“

Ak sa vrátime k vlkom, začínate rovno proti hegemónovi, víťazovi ostatných štyroch ročníkov SBL. Ale hneď prídu na rad ďalšie a ďalšie previerky. Čo chce košická partia s vami na čele predviesť v premiérovom ročníku?

„So mnou na čele znie pekne, ale v kádri máme chalanov, ktorí poctivo pracujú celý týždeň a ja tam nie som preto, aby som kradol minúty.“

Iste, ste však najznámejšia tvár a zároveň prirodzený líder...

„To áno a chcem im vypomôcť. Som tam na striedanie. Zhováral som aj s trénerom, že ak bude niekedy treba, potiahnem aj viac, ale všetko záleží od vývoja zápasov.

Dva tréningy do týždňa a zápasy zo mňa nespravia to, čím som bol kedysi. Takže som skôr mentálna niekedy aj fyzická výpomoc pre družstvo. A kam to spoločne dotiahneme?

Uvidíme... ako som povedal na začiatku, pôjdeme od zápasu k zápasu. Skúsime sa poučiť z vlastných chýb, ideálne sa ich vyvarovať, a budovať na dobrých vlastnostiach.

Sezóna je dlhá, my sme len na jej začiatku. Ale verím, že na jej konci si budeme môcť podať ruky a s úsmevom skonštatovať, že to bola dobrá sezóna. Najmä však dúfam, že to nebude len jedna lastovička a Košice opäť padnú.

Naopak, verím, že ľuďom, ktorí zvažujú, či dať do basketbalu peniaze, ukážeme, že to má zmysel, že aj Košičania dostávajú príležitosti, že nie je všetko o cudzincoch.“