Keď necelý okruh pred koncom rozbehu stípliarov škrtol Geordie Beamish nohou o prekážku a skončil v kotrmelci na dráhe, postup do finále sa mu začal strácať v diaľke s uháňajúcim klbkom bežcov.
Preteky však nezabalil, bleskovo sa pozbieral zo zeme, nehľadiac, či utŕži kopanec od skáčucich súperov a pred očami sa mu mihajú ostré klince ich tretier, a poďho za balíkom.
Napriek tomu, že – ako už tradične v záverečných kolách – všetci účastníci behu na 3000 m prekážok upaľovali, vlasatý Novozélanďan manko nielen zmazal, ale stihol obehnúť desiatich súperov, skončiť druhý a napriek pádu si v pohode zabezpečiť účasť vo finále.
Ohromujúci finiš z jedenástej priečky
O dva dni neskôr nastúpil na finále a – získal zlato. Pre Nový Zéland prvé dráhové z atletických MS v histórii.Dvadsaťosemročný rodák z Hastingsu predviedol ohromujúci finiš.
V poslednom kole znova zaútočil zozadu, z jedenástej priečky, akurát už nie v dôsledku pádu, predstihol desiatich súperov a v napínavom súboji ukončil v čase 8:33,88 min sériu veľkých titulov Soufiana El Bakkaliho, ktorého rozplakal.
Slávny Maročan sa musel po dvoch olympijských a dvoch svetových tituloch za sebou uspokojiť so striebrom.
Sklamane si búchal dlaňou po hlave – už-už siahajúc na svoj zlatý hetrik možno trochu podcenil skok ponad prekážku, vyšiel z tempa a v cieli mu chýbalo sedem stotín.
„Je pre mňa veľmi ťažké prijať tento výsledok, ale musím, pretože je to šport. Mal som dobrú taktiku, ale po poslednej prekážke som stratil rovnováhu. Dnes to nebol výsledok, aký som chcel. Budem tvrdo pracovať, aby som znova získal titul,“ konštatoval uslzený obhajca neuvedomujúc si, že v stípli získal cenný kov na piatom svetovom šampionáte za sebou.
Hľadal novú výzvu, našiel stípl
„To bol obrat, čo?“ krútil Beamish hlavou. „Niečo neskutočné, som šokovaný. Stále to ešte vstrebávam. Bolo to ťažké, ale nakoniec to pre mňa dobre dopadlo. Som nadšený.“
Novozélanďan sa na záverečných dvesto metroch spoliehal na svoju mentálnu silu.
„Vedel som, že dnes na to mám. Že vyhrám, som vedel len meter pred cieľom, a to stačilo. Stačí si predstaviť víťazstvo skôr, ako sa stane, a stane sa.“
Beamish trénuje a žije v meste Boulder v americkom štáte Colorado. Väčšinu kariéry „strávil“ na rovinatých stredných tratiach, stíplu sa začal venovať len pred dvoma rokmi.
Dôvod? Hľadal novú výzvu. Konkrétny cieľ však nemal. Pritom vlani v marci získal na halových MS v Glasgowe titul na 1500 m.
„Nikdy som si nemyslel, že vyhrám. Nepotreboval som sen o víťazstve na majstrovstvách sveta, aby ma ráno dostal z postele a mohol som trénovať. Preto nebehám.“
Pred rokom na olympijských hrách vypadol v rozbehu, obsadil až 25. miesto. Teraz v Tokiu si o vyše sedem sekúnd horším časom dobehol po titul majstra sveta. O sedem stotín pred olympijským šampiónom z Paríža El Bakkalim.
„Tento šport je neskutočne ťažký, nič nie je zadarmo. Všetko si človek musí zaslúžiť,“ tvrdí Beamish.