Branislava Stankoviča v roku 2014 takto slávnostne uviedli do Siene slávy slovenského tenisu. (zdroj: TASR)
Branislav Stankovič patrí medzi najväčšie osobnosti slovenského tenisu. Je jediný človek spod Tatier, ktorý má súkromnú licenciu na organizovanie turnajov ATP.
V osemdesiatych rokoch minulého storočia tvoril s Miloslavom Mečířom a Mariánom Vajdom známu i úspešnú bratislavskú trojicu v československom tenise.
Rodák z Piešťan, ktorý oslavuje 30. mája šesťdesiat rokov, pripomína, že do ich skupiny na Tehelnom poli patril aj Pavel Krta. Ten sa však k takým výšinám, ako prv spomenuté trio, v tenisovom renkingu nedostal.
Výborných kamarátov našiel v Bratislave
„Mal som štrnásť rokov, keď som sa kvôli tenisu dostal do Bratislavy, kde som v Milošovi, Marošovi aj Paľovi našiel výborných kamarátov. S nimi spoločne som počas aktívnej kariéry vhupol do svetového tenisu, boli to krásne roky,“ konštatuje jubilant, ktorý sa vo dvojhre dostal najvyššie na 86. miesto rebríčka ATP na konci sezóny 1987. Vo štvorhre bola jeho maximom 126. pozícia.
V rokoch 1988 a 1992 sa dostal vo dvojhre do 2. kola vo Wimbledone, čo sú jeho najlepšie grandslamové výsledky, takmer nedosiahnuteľné súčasnou generáciou slovenských tenistov.
Zlato vo štvorhre zo svetovej univerziády
„Z turnajových triumfov si najviac cením titul na challengeri ATP v Istanbule 1987 a vo štvorhre univerziádne zlato zo Záhrebu 1987 s Richardom Vogelom a o päť rokov neskôr triumf s Karlom Nováčkom na Czechoslovak Open v Prahe,“ vracia sa k aktívnej kariére, ktorú skončil v roku 1994 aj vystúpeniami v slovenskej reprezentácii v Davisovom pohári.
Viedol Kučeru, Krošláka, Habšudovú aj Nagyovú
V ňom plynule, na desať sezón, prešiel na pozíciu daviscupového trénera pri kapitánovi Milošovi Mečířovi. Nezaberalo mu to toľko času, aby sa nemohol venovať aj jednotlivcom.
Po dva roky bol kouč Karola Kučeru i Jána Krošláka, jeden rok Kariny Habšudovej a takisto viedol aj Henrietu Nagyovú.
Jubilant sa vždy vie postarať o dobrú náladu. Takto ju utváral pred rokmi s Martinou Suchou a nerozlučným kamarátom Mariánom Vajdom, neskôr mimoriadne úspešným trénerom Novaka Djokoviča. (zdroj: archív autora)
Záľubu má v organizovaní turnajov
Trénerskú taktovku však už dávnejšie pustil z rúk. „Tá robota, a najmä cestovanie na rovnaké miesta, ma prestali napĺňať. Z tenisu som nikdy odísť nechcel, a preto som sa vrhol na manažérsku dráhu. Našiel som záľubu v organizovaní turnajov, hoci to vôbec nie je ľahká práca,“ konštatuje muž so súkromnou licenciou ATP na organizovanie turnajov, čo je preňho i slovenský tenis nemalé vyznamenanie.
„Päťdesiatku som oslávil veľkolepo, terajšie jubileum si pripomeniem skromnejšie. V rodine i s najlepšími kamarátmi. Času nemám nazvyš, finišujem totiž s prípravou 22. ročníka mužského turnaja ATP Challenger Bratislava Open,“ prezrádza o súčasnosti člen Siene slávy slovenského tenisu (od roku 2014). Mimochodom, Bratislava Open je dlhodobo najvýznamnejší mužský antukový turnaj na Slovensku.
V rodisku má krásny tenisový areál
Jeho pýchou je však predovšetkým krásny tenisový areál HSC v Piešťanoch, do budovania ktorého sa pustil pred rokmi so spoločníkom Petrom Habánom. Člen výboru TK Slovan Bratislava je aj zakladateľ projektu Hrajme tenis Slovensko, v ktorom sa viacerí tréneri venujú talentom vo veku 10 až 15 rokov. Klobúk dolu pred aktivitami i neúnavnosťou čerstvého šesťdesiatnika, ktorý – ako nám zdôraznil – sa cíti stále mladý.
