Niké vyhlásilo pátranie po Hviezdach v tieni, srdciarov, ktorí milujú šport a nezištne pomáhajú svojim klubom. Môžu to byť správcovia, tréneri, maséri, kustódi, alebo aj oddaní fanúšikovia, ktorí okrem fandenia robia aj čosi navyše. Nájde sa niekto taký v Dolnom Kubíne?
Dolný Kubín sa môže pochváliť unikátnym dreveným zimným štadiónom, situovaným neďaleko zurčiacej Oravy. Vnútri mu masívne trámy z lepeného dreva dodávajú zvláštnu domácku atmosféru, ale jeho skutočnou dušou je... Fojo. Kto je Fojo?
„Už ako malý chlapec som dostal túto prezývku,“ prezrádza správca štadióna Kubínskych medveďov. „Keď poviete Fojo, tak každý vie, kto to je. Nikto mi nepovie Florián.“
Florián Smoleň pracuje na štadióne už 20 rokov. Jeho príbeh je podobný príbehu mnohých ľudí, ktorí to najprv skúšali so športom aktívne a neskôr sa presunuli do jeho zázemia.
Veď šport je ich celoživotnou láskou a chcú pri ňom byť čo najbližšie. Fojo začínal ako hokejový brankár v malej obci Pucov, neskôr sa stal hokejovým rozhodcom.
S rolbou až na Mesiac
Dnes je Fojovou hlavnou starosťou príprava ľadu, údržba strojov a, ako hovorí, všetko, čo pre fungovanie štadióna treba. S rolbou už najazdil toľko, že keby sa to zrátalo, došiel by možno aj na Mesiac. Na kvalite ľadu mu nesmierne záleží, napokon, dobrý ľad je pre hokej to najpodstatnejšie. Aj preto si s úsmevom zahromží na Jana Lašáka, ktorý na sústredení brankárov ľad veľmi nešetrí.
„Ten tuná tak s bránkami robí, že tu nemôžem ľad dať do spôsobu celý mesiac,“ povie Fojo. Tak veru, keď ide o poriadok, Fojo sa vie aj „vytočiť“, no hneď dodá, že on nekľaje. Len previnilcom vynadá do „nemľehetov, krmežlákov a aladárov. “
Na oslavu gólu trúba z lokomotívy
Florián, pardon, Fojo, ako profesionál všetko robí s láskou a zanietením. Štadión pozná do posledného šróbika, stále študuje a hľadá spôsoby, ako veci vylepšiť. Svetlá dnes už napríklad ovláda mobilom.
No trúbu z lokomotívy, ktorou zahučí na oslavu gólu, púšťa ručne. Nečudo, že jeho popularita siaha naprieč generáciami. Jedným z dôkazov je zbierka dresov, ktoré mu darovali vďační odchovanci kubínskeho hokeja.
Nájdeme medzi nimi mená ako Rusina, bývalý reprezentant Gábrik, Janko Šeliga, ktorý hrával v Bardejove, Jonák, niekdajší hráč Žiliny či Smolka, ktorý sa presunul do Francúzska. Najviac mu však k srdcu prirástol iný exponát z jeho „velína“: obrázok, ktorý mu podaroval škôlkar, kde je nakreslený ako rozhodca.
Mimochodom, Fojo je miláčik najmenších kubínskych hokejistov, ktorí často stoja v rade, aby sa s ním na rolbe povozili. A keď má niekto z nich narodeniny, cukríky sa ujdú aj pre Foja.
Lenže ani Fojo kvôli skromnosti o sebe neprezradí všetko.
„Bol pri zrode nášho parahokeja a odvtedy už 13 rokov pomáha s organizovaním akcií a zápasov,“ chváli ho výkonný prezident Hokejového klubu Dolný Kubín Miroslav Dráb.
„Fojo nie je len obyčajný rolbár, je to fajn človek na správnom mieste.“
