V tomto roku si Slovenský paralympijský výbor (SPV) pripomína 30. výročie svojho vzniku viacerými podujatiami. Celoročné oslavy vyvrcholia V závere novembra slávnostným galavečerom s vyhlásením najlepších paralympionikov tohto obdobia. Od roku 2003 ho riadi ako predseda JÁN RIAPOŠ, ktorý je zároveň sám úspešným športovcom a reprezentantom v parastolnom tenise.
V roku tohto významného výročia prvýkrát navštívil Slovensko aj prezident Medzinárodného paralympijského výboru (MPV) Andrew Parsons. Čo ste mu odprezentovali ako moment, ktorý najsilnejšie charakterizuje tridsaťročné obdobie paralympijského športu u nás?
Práve za jeho prítomnosti sme začiatkom septembra odhalili zatiaľ poslednú plaketu s menami medailistov z PH 2024 v Paríži a zároveň sme premenovali v Piešťanoch pri tejto príležitosti Chodník slávy, v ktorom sú tieto plakety umiestnené, na Nezlomný chodník slávy.
Lebo práve slovo NEZLOMNÍ najvýraznejšie charakterizuje slovenských športovcov so zdravotným znevýhodnením, združených v Slovenskom paralympijskom výbore. Ide o telesne, zrakovo a mentálne znevýhodnených športovcov, ktorí od roku 1995 reprezentovali Slovensko na najvýznamnejších podujatiach, a počas tohto obdobia získali na PH a ZPH spolu úctyhodných 136 medailí, z toho 46 zlatých, 43 strieborných a 47 bronzových. Ďalšie stovky cenných kovov vybojovali na MS, ME, svetových a európskych pohároch či iných dôležitých medzinárodných podujatiach.
Môžete priblížiť širokej verejnosti, ktorá má niekedy skreslené predstavy o parašporte, odkiaľ prichádzajú do hnutia budúci športovci?
Ide o veľmi špecifickú skupinu, ktorú môžeme rozdeliť podľa toho ako sa dostali k určitému hendikepu. V prvom rade sú to ľudia hendikepovaní od narodenia ako napríklad naši boccisti alebo viacnásobná paralympijská víťazka v parastreľbe Veronika Vadovičová. Druhú, tiež veľmi početnú skupinu tvoria športovci, ktorí získali svoj hendikep počas života, či už v dôsledku úrazu či nešťastnej náhody.
A potom je tu tretia skupina, v posledných rokoch intenzívne rastúca, ktorú k parašportu priviedli civilizačné choroby. Tých dramaticky pribúda, čo súvisí jednak so zlou životosprávou, obezitou, či pridruženými ochoreniami ako cukrovka, rôzne neurodegeneratívne ochorenia svalového systému, onkologické ochorenia a množstvo ďalších, ktoré prinášajú do nášho hnutia ďalších potenciálnych športovcov.
V porovnaní s olympizmom je tu však odlišnosť, že to už často nie sú ľudia v mládežníckom veku, ale po získanom hendikepe sú pre nás len začínajúcimi športovcami.
Čo je pre SPV v prípade týchto ľudí prioritou?
Iste mnohí zaznamenali prípad postrelenej policajnej kadetky Michaely Hozákovej, ktorá sa začala venovať parahokeju a v auguste si už zahrala na prvých majstrovstvách sveta žien v Dolnom Kubíne, ale aj mnohých ďalších. Máme aj prípady vojnových veteránov z Ukrajiny, nakoľko úzko spolupracujeme s ich národným paralympijským výborom. Títo ľudia potrebujú pre svoj ďalší život nádej a práve šport im prináša obrovské benefity vo všetkých oblastiach života. Pre nás nie je rozhodujúci vek, ale naučiť ich športovať vo všetkých odvetviach športov, a samozrejme, pokiaľ sa naplnia určité atribúty, urobiť z nich aj profesionálnych športovcov.
Mnoho rodičov stále nevie o programoch, do ktorých by mohli zapojiť svoje zdravotne znevýhodnené deti. Ktoré sú to?
Základným pilierom starostlivosti o mládež je už vyše 20 rokov projekt Hľadáme talenty. Na jednom mieste sa organizujú ukážky viacerých letných aj zimných športov za prítomnosti úspešných športovcov, kde majú možnosť vyskúšať si títo noví adepti vôbec prvý kontakt s parašportom.
Ak si deti alebo mládežníci vyberú v týchto kempoch konkrétny šport a preukážu talent, môžu sa prihlásiť do rozvojového kempu, kde sa pod dohľadom trénerov už začínajú špeciálne venovať vybranému športu, a tí ich potom nasmerujú aj do klubov v blízkosti bydliska. V poslednom období sme k týmto kempom pridali na základe spolupráce s jednotlivými samosprávnymi krajmi aj župné paralympiády, vďaka ktorým prinášame parašporty do všetkých regiónov Slovenska.
SPV je aktívny aj v ďalších oblastiach a bol hnacím motorom spustenia národného projektu SME SI ROVNÍ vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu. V súčasnosti prebieha jeho druhá etapa, ktorej prioritným zameraním je oblasť pracovného uplatnenia osôb so zdravotným znevýhodnením. Ako sa vám darí napĺňať ciele projektu?
Vďaka nemu sa nám podarilo vybudovať sieť regionálnych centier, kde ľudia, ktorí majú záujem o akékoľvek poradenstvo, vrátane sociálneho, zdravotného či športového, môžu prísť v rámci svojho bydliska v župe a stretnúť sa s našimi motivátormi, ktorými sú aj mnohí úspešní paralympijskí športovci.
Tí pracujú metódou peer to peer support, čiže im posúvajú vlastné skúsenosti z týchto oblastí, dokážu im poradiť a pomôcť. Je to veľmi efektívna metóda, ktorá bude pevne verím v budúcnosti zakotvená aj do legislatívy SR, pretože je to najefektívnejší model sociálnej rehabilitácie, ktorý už funguje vo viacerých vyspelých krajinách.
Z pozitív posledného obdobia nemožno obísť ani čoraz bližšiu spoluprácu so Slovenským olympijským a športovým výborom (SOŠV), ktorý nedávno dokonca prijal SPV za svojho riadneho člena. Z akého hľadiska je dôležitá táto spolupráca?
Z mnohých, ale prioritne čo sa týka prechodu našich športov pod krídla národných federácií či zväzov. MPV začal komunikáciu ohľadom tejto problematiky už v roku 1992, keď Barcelona hostila OH a PH. MPV bol založený až v roku 1989 a odvtedy pokračuje tento trend, ktorý samozrejme vedie k profesionalizácii športu zdravotne znevýhodnených.
Mnohé zväzy však majú inak postavenú štruktúru riadenia starostlivosti o mládež. Napríklad na zväze lyžovania je centralizovaná až od tých najlepších športovcov a ťarcha je skôr na kluboch. No ak sa pozrieme na to bližšie, koľko lyžiarskych klubov na Slovensku má skúsenosť s navádzaním zrakovo znevýhodnených športovcov alebo s monolyžami?
Takže ak si niekto myslel, že len presunieme šport a bude fungovať, tak tomu nie je. Mnohé špecifiká si vyžadujú určitý čas a spôsob komunikácie. Takže chcem aj v prípade spomenutého zväzu oceniť spoluprácu, lebo hľadá spôsoby ako by sme spoločnými silami mohli rozvíjali profesionálny šport, ktorý vyúsťuje pod krídlami ZSL do účasti na najvýznamnejších medzinárodných podujatiach.
Aké sú vaše ciele na najbližšie obdobie?
Najmä v intenciách rozvojových projektov, ktoré robia MOV a MPV - to znamená motivovať k pohybu zdravotne znevýhodnenú mládež, aby bola, pokiaľ má talent, nasmerovaná na konkrétny šport a aby ho mohla potom profesionálne vykonávať. K tomu je na Slovensku potrebné ešte vytvoriť adekvátne podmienky vo viacerých oblastiach, aby sa to podarilo. Určite sa to nedá dosiahnuť v období piatich až desiatich rokov, ale budeme na tom intenzívne pracovať.
