Chýbala nám polsekunda. Slovenskí hokejisti leteli zo šampionátu predčasne, nemali lídrov s kreditom NHL

Hrdo vraví, že srdce má slovenské, i keď hlava po vyše štyridsaťročnom živote s rodinou i prácou v Štokholme, si dávno osvojila stereotypy v duchu racionálneho švédskeho modelu.

Šesťdesiattriročný rodák z Trenčína Tibor Gregor, športový manažér švédskeho hokejového zväzu, vypomáhal aj v organizačnom výbore, aj na prebiehajúcom hokejovom šampionáte v Štokholme v pozícii sprievodcu slovenského národného tímu.

Podobne ako v rokoch 1987, 2002 v Göteborgu, a 1995 i 2013 opäť v štokholmskom Globene.

Krutý hokej

Nebolo vám ľúto krajanov keď ste ich v stredu vyprevádzali na letisko Arlanda po predčasnom vypadnutí a nepostupe zo základnej skupiny?

„Nebol čas na sentimenty, mal som plnú hlavu starostí so zvládnutím a vypapierovaním rozmanitej hokejovej batožiny. Hokej býva krutý, zažil som to pri viacerých hokejových šampionátoch, juniorských i seniorských. Aj veľkí favoriti v dresoch s troma Korunkami občas vyvbuchli.“

Nie ste vyznávačom dlhých rečí. Prečo sa rozlúčili Slováci s majstrovstvami tak rýchlo a s neslávnymi výsledkami?

„Jedným slovom – chýbalo im pol sekundy. O tento časový zlomok reagovali na ľade pomalšie. Počnúc riešením technických štruktúr po reakciu na zmeny herných situácií. A v neposlednom rade i meškajúceho šťastia“

Znamená to, že naši boli pomalší než súper­i... korčuliarsky vyzerali snaživo, nie?

„Úsilie im nemožno uprieť. Je mi za tímom smutno. Organizačná práca s ním bola bezproblémová, všetko príjemní ľudia, bez akýchkoľvek vrtochov. Realizačný tím podobne. Všetci aj kustódi makali denne do hlbokej noci.“

Čo im najviac chýbalo?

„Viac hráčov s kreditom NHL. Darmo, táto firma je záruka kvality. Viem, že v minulosti sa stali majstrami sveta Fíni aj bez ľudí z NHL, ale v princípe tí prinášajú vytúžené rozdielové momenty.

Ale dovolím si vysloviť jedno keby. Tak ako slovko „keby“ v športe neexistuje, keby slovenskému tímu dovolili zopakovať samostatný nájazd Krištofa v stretnutí s Rakúskom, možno by sme sa bavili o niečom inom. To tiež patrí do mojej polsekundovej ilustrácie.“

Bezproblémoví Slováci

Bol náš kolektív naozaj bezproblémovo súdržný, nezazerali hráči, ktorí sa nedostali na ľad v každom dueli?

„Zrejme myslíte na prípad Dvorského. Predstavte si, že ja sám som sa vnútorne stotožnil s rozhodnutím trénerov. Samozrejme, že som to neventiloval navonok, ani nechcem robiť mudrlanta ex post. Podobne ako tréner Országh som cítil, že mladému Daliborovi treba dožičiť oddych. Zápasy šli husto po sebe.“

S ktorým z hráčov ste sa počas šampionátu najlepšie spoznali?

„Mojou úlohou bolo v prvom rade starať sa o ich servis, aby všetko bolo zorganizované načas. Ale napríklad s Patrikom Kochom sme zvykli utrúsiť častejšie zopár slov, príjemný spoločník, vnímavý.“

Zmazali škvrnu

Avicii Arena, stále medzi ľuďmi podľa svojho futuristického tvaru a architektonického konceptu nazývaná aj Globen, je zvonku úchvatná. Zaplnila sa však najmä pri zápasoch domáceho tímu. Viete pred víkendovým vyvrcholením prognózovať ekonomické výsledky šampionátu?

„Trafili ste na citlivú strunu, ktorá sa odvíja od drahého nájomného arény i slabšej propagácie MS. Fanúšikovia žili hokejom iba v hľadisku a priľahlej fanzóne, vo veľkom meste Štokholme hokej inak cítiť nebolo, záujem pohltil futbal a množstvo súbežných podujatí.

Podstatné je, že už pred dvoma dňami náš hlavný ekonóm hlásil splnenú úlohu. Zisk jedného milióna eur sa zdá síce smiešne nízky, ale môže sa po finále o niečo navýšiť. Kľúčové pre náš hokejový zväz však bolo zmazať čiernu škvrnu v podobe štyriapolmiliónového dlhu na MS v 2013, za ktorý nás verejnosť bombardovala kritikou.

Vtedy nám muselo núdzovo pomáhať aj mesto. Vlastnícke konzorcium arény nasadil vtedy vysoké vstupné i prenájmy reštaurácií, že fanúšikovia nekúpili deťom ani kolu na občerstvenie a nedali si pivo. Spomínam si, že v celej Európe nás kritizovali za zbabraný zážitok z hokejového šampionátu pre chamtivosť.“

Švédsky mládežnícky hokej sa stabilne rozvíja vďaka premyslenému systému hokejových gymnázií. Už dlhšie však zápasí s problémom mladých hráčov prúdiacich z krajín východnej Európy, vrátane Slovenska. Čo s tým?

„Musíme chrániť výchovu vlastných hráčov, do ktorých, najmä prostredníctvom ich trénerov, investuje štát nemalé prostriedky. Ide o to aby sme v juniorských súťažiach donekonečne nedotovali hráčov z tretích krajín, ktorí potom idú za profesionálnym chlebíčkom do iných ligových súťaží.

Ak by sa prebili do NHL, podľa zmluvy NHL a IIHF to ošetrí štedré odstupňované odstupné zo strany NHL, ktoré patrí vychovávajúcim klubom za posledné štyri roky dozadu. Ale inak švédsky systém krváca.“

Magická sila športu

Vy hrávate svoj zápas roka vždy posledný marcový týždeň v Trenčíne. Korčuľovali ste aj naposledy?

„Samozrejme, je to sviatok, ktorý si opakujeme na počesť výročia titulu starších žiakov Dukly Trenčín z roku 1975. Tentoraz bola remíza, výsledok si už nepamätám. Bol medzi nami aj bývalý predseda predstavenstva Dukly Trenčín Miloš Radosa, Stano Hazlinger, ďalej by som musel dlhšie rozmýšľať.

Šport má magickú silu, drží ľudí spolu v dobrých vzťahoch dlhé roky. Aj preto je užitočné keď sa doňho nalievajú štátne peniaze. Investícia pretrvá v zdravšom živote ľudí desaťročia. Ako vidíte aj krížom cez celú Európu.“

Koľko výročných zápasov si ešte trúfate v Trenčíne odohrať?

„Hm, služobne by som mal ešte štyri. Mám 63 rokov, podľa dôchodkového systému by som mal pracovať do 67 rokov.

Nebojím sa, hokej ma stále baví. Len som obmedzil počet pracovných víkendov strávených na cestách z tridsať na desať ročne. Mám v Štokholme manželku, dve dcéry a dve vnučky.“