Hniďákov návrat takmer po roku, reprezentácii ešte nebude k dispozícii

V uplynulej extraligovej sezóne hádzanárov v Česku patril MAREK HNIĎÁK k najlepším strelcom. V rozhodujúcej fáze sezóny však 23-ročnú pravú spojku HK FCC Město Lovosice zabrzdilo zranenie kolena a vyžiadalo si dlhú absenciu. Na svoj návrat do zápasového diania musel od trinásteho apríla 2024 čakať do ôsmeho marca 2025. Vrátil sa na posledný zápas dlhodobej časti a rovno vhupol do play-off, v ktorom už prispel k postupu do semifinále. A v ňom bojuje s Lovosicami proti Karvinej, na ktorú nemá najlepšie spomienky, keďže práve v dueli s ňou sa pred rokom v druhom stretnutí semifinálovej série zranil. Nielen o zranení a návrate sme sa pozhovárali s trebišovským rodákom, ktorý už patrí medzi neodmysliteľnú súčasť reprezentácie mužov SR.

Budete k dispozícii reprezentácii v závere kvalifikácie ME 2026?

„Vzhľadom k tomu, že som rok nehral, tak sa dostávam do plnej záťaže a momentálne nebudem reprezentácii k dispozícii. V klube nie sú stotožnení s tým, aby som po ťažkom zranení, keďže stále som vo fáze návratu na ihrisko, išiel tak skoro reprezentovať.

Nebolo by to ideálne. Stále pracujem s kondičným trénerom a priznávam, že občas mám ešte bolesti kolena. Pri hre ma to neobmedzuje, teda dá sa s tým hrať, ale nie je to ešte na sto percent. Na tréningoch mám tiež určité úľavy, moju minutáž v zápasoch dávkuje tréner na základe dohody.

Za týchto okolností dávam reprezentáciu do úzadia a uprednostním zdravotný stav, preto zostanem v klube. Chcem reprezentovať, ale táto situácia ma dáva do pozície, že teraz nebudem k dispozícii národnému tímu zo zdravotných dôvodov."

Prehovárali vás členovia realizačného tímu reprezentácie?

„Komunikovali sme spolu. V národnom tíme by boli radi, keby som prišiel na najbližší zraz. Hovoril som aj s hlavným trénerom Fernandom Gurichom, ktorý pochopil situáciu a akceptoval moje rozhodnutie, za čo som mu vďačný.“

Napriek závažnosti zranenia nechýbal na tvári slovenskej spojky na nemocničnom lôžku úsmev. (zdroj: Archív Mareka Hniďáka)

Neuvažovali ste, že by kvalifikačné duely boli súčasťou vašej cesty späť?

„Možnosť zápasovej skúsenosti je fajn, ale v súčasnej situácii neplatí, že čím viac duelov, tým lepšie. Potrebujem zisťovať, ako reaguje koleno na záťaž a postupne sa posúvať ďalej, aby som bol v čo najkratšom čase stopercentne fit."

Čo vravíte na účinkovanie reprezentácie v kvalifikácii, ktorá po dvoch prehrách s Fínskom stratila aj teoretickú nádej na postup na ME?

„Sledoval som naše vystúpenia. Bolo vidieť, že pri absenciách Maťa Potiska, Kuba Prokopa, Lukáša Urbana či Šimona Macháča chýbala kostra tímu. Na to by sme sa však nemali vyhovárať. Vzišli z toho dve tesné prehry, ktoré nám zahatali cestu na šampionát. V každom prípade ma veľmi mrzelo, že som chlapcom nemohol pomôcť."

Prakticky hneď na úvod reprezentačnej kariéry ste absolvovali štart na domácich ME 2022. Pomohol vám tento netradičný vstup na medzinárodnú scénu v ďalšej kariére?

„Každý má svoju cestu. Je pravda, že pred pozvánkou do mužskej reprezentácie som absolvoval len dva zrazy s juniormi. Ja som však v mládežníckom veku nevynikal, takže oprávnene som chýbal vo výberoch kadetov a juniorov. Vzostup mojej výkonnosti prišiel v mužskej kategórii, čo je najpodstatnejšie. Nominácia na EURO bola príjemným prekvapením a určite mi dodala sebavedomie. Bola to príležitosť ukázať sa a ja som ju využil. Pravdepodobne aj Lovosice si ma všimli na tomto šampionáte."

Pred rokom ste v semifinále utrpeli zranenie ľavého kolena, ktoré si vynútilo operáciu. Aká bola cesta späť na palubovku?

„Počas doterajšej krátkej kariéry som mal viacero nešťastných momentov. Keď som mal 16 rokov a hral som za dorast v Trebišove, tak už vtedy mi operovali ľavé koleno. Mal som aj zlomeniny ruky, ale toto bola určite moja najdlhšia pauza. Musel som prejsť dlhú cestu. Spočiatku to vyzeralo, že diagnóza nebude najhoršia. Nanešťastie, najhoršie prognózy sa naplnili. Po operácii som sa dozvedel, čo všetko zlé museli riešiť - replastika krížového väzu, meniskus. Následne ma čakala 9,5-mesačná cesta, aby som si opäť zahral ligový duel."

Dvadsaťtriročný slovenský reprezentant má za sebou už druhé vážne zranenie ľavého kolena. (zdroj: FB LOVCI LOVOSICE)

Ako ste to zvládli?

„Každý, kto si prešiel niečím podobným, vie, aké je to fyzicky, ale najmä psychicky náročné. Naučilo ma to trpezlivosti a pracovitosti, aj keď človek nevidí hneď výsledky. V klube sa ku mne zachovali skvele. Mal som k dispozícii lekárov, fyzioterapeuta. Z tohto hľadiska sa nemám na čo sťažovať. Mal som okolo seba dobrých ľudí. Po operácii som približne dva mesiace strávil u svojej tety, navyše pricestovala za mnou babka z Trebišova, ktorá sa o mňa starala. Veľmi mi to uľahčilo situáciu, cítil som sa ako doma. Boli mi oporou a chcem sa im za to aj touto formou poďakovať.“

Od zranenia k návratu do hry prešlo 11 mesiacov. Vyskytli si počas rekonvalescencie komplikácie?

„Vzhľadom na charakter zranenia a komplikovaný zákrok boli lekári prekvapení, ako sa to podarilo. Na začiatku sme trochu bojovali s tým, že koleno bolo dlhšie opuchnuté. Mával som aj bolesti, ale napríklad nebolo nutné ťahať z kolena vodu. Dá sa povedať, že to išlo nad očakávanie."

Spomenuli ste náročnosť dlhodobej absencie najmä z psychickej stránky. Čo vám v náročných chvíľach najviac pomáhalo?

„Mám šťastie na správnych ľudí. Od začiatku mojej serióznej hádzanárskej kariéry spolupracujem s Ligou na ochranu slovenských športovcov. Aj vďaka LOSS využívam služby športového psychológa Mojmíra Trebuňáka. Našu niekoľkoročnú spoluprácu si neviem vynachváliť. Frekvencia stretnutí sa líši od závažnosti situácie, ale musím priznať, že som sa v tom našiel. Pri zvládnutí návratu to bola jedna z najdôležitejší vecí."

Zatiaľ máte na konte už 6 zápasov, v každom z nich ste sa zapísali do streleckej listiny a skórovali dovedna 26-krát. Ste spokojný so súčasným stavom vašej výkonnosti?

„Naskočiť do rozbehnutého vlaku je náročné. Obzvlášť pred play-off, čo je vrchol sezóny. Hneď prvý duel mi vyšiel fajn, vo štvrťfinále som pomohol k postupu cez Brno, čo bolo mierne prekvapenie, keďže sme v dlhodobej časti skončili na 5. mieste za naším súperom. Pohybovo to nie je ešte ideálne, ale inak som sa cítil fajn. Ja som spokojný. Väčšinou chodím do útoku, niečo som odohral aj v obrane. Keby mi niekto povedal, že budem na tom takto, tak to beriem. Postupe chcem pridávať a dostať sa do niekdajšej formy, ideálne ešte lepšej."

V Lovosiciach pôsobíte od leta 2022 po príchode z nemeckého HC Burgenland a minimálne ešte jednu sezónu to ešte zotrváte. Potešilo vás, že napriek absencii vo väčšine ročníka chceli s vami predĺžiť kontrakt o ďalší rok?

„Už dávno pred mojím návratom ma oslovili s touto ponukou. Bral som to ako sympatické gesto, že nečakali až do môjho uzdravenia. Dohoda sa zrodila oveľa skôr ako samotný podpis. Nebol som prekvapený, ale rozhodne ma to potešilo. Vedel som, že budú féroví. Odviedol som tu dosť práce a máme korektné vzťahy."

Marek Hniďák pri podpise predĺženia zmluvy s Lovosicami. (zdroj: FB LOVCI LOVOSICE)

Pre vás bolo zotrvanie prioritou?

„Prakticky rok som nehral, a preto bolo pre mňa dôležité zostať v známom prostredí, kde to poznám a ľudia poznajú mňa. Zmena klubu po takomto vážnom zranení by bola riskantná."

Aké sú ambície Lovosíc vo vrcholiacej sezóne?

„Náš klub sa netají najvyššími cieľmi. Momentálny priebeh semifinálovej série nenaznačuje naše smerovanie do finále, i keď druhý duel s Karvinou sme prehrali nešťastne o jeden gól. Z môjho pohľadu mal dospieť do rozstrelu zo značky sedemmetrového hodu. Najbližšie hráme v Karvinej, kde som ja ešte nikdy nevyhral. Bolo by super, keby sa nám to podarilo teraz. Minimálne sa budeme snažiť súperovi sťažiť situáciu. Ak by sme hrali o 3. miesto, tak by sme chceli získať bronz. Každá medaila sa počíta. Naša sezóne sa nevyvíjala ideálne. Vzhľadom k tomu by aj 3. priečka bola fajn a dalo by sa to považovať za úspech."

Ste odchovanec trebišovskej hádzanej. Uplynulý víkend starší dorastenci ŠK Zemplín Trebišov pod vedením trénera Pavla Jana triumfovali na prestížnom medzinárodnom mládežníckom turnaj Prague Handball Cup. Potešil vás úspech vašich nasledovníkov?

„Jednoznačne. Veľmi sa z toho teším. Mne sa o takýchto úspechoch v ich veku ani nesnívalo. Trebišov je moja srdcová záležitosť. Som nadšený, ako to tam funguje. Robia to dobre a verím, že sa postupnými krokmi podarí dotiahnuť do mesta aj extraligu. Zaslúžilo by si mať aspoň jeden šport v najvyššej súťaži a momentálne je k tomu najbližšie hádzaná."