Radosť v podaní hádzanárok Iuventy Michalovce, ktoré sa pätnástykrát stali majsterkami Slovenska. Uprostred tréner Peter Kostka. (zdroj: TASR)
Hádzanárky Iuventy Michalovce získali v nedeľu svoj 15. titul majsteriek Slovenska. Zemplínčanky k nemu doviedol tréner PETER KOSTKA, pre ktorého to bol premiérový v kariére. S Iuventou ho získal na tretí pokus v sezóne, v ktorej bola táto trofej pre klub absolútnou prioritou, ale na druhej strane sa nevyvíjala úplne podľa predstáv.
Aké myšlienkové pochody ste mali v hlave v závere duelu v Šali, kde ste spečatili zisk titulu?
„Bola to moja tretia sezóna na lavičke Iuventy. V oboch predchádzajúcich nám vždy chýbal krôčik - doslova dva góly, takže sa mi premietali tie roky a rôzne okolnosti s nimi spojené."
Nemali ste obavy po I. polčase, v ktorom ste zaostávali o tri góly, že nevyužijete prvú možnosť rozhodnúť?
„Staršie hráčky boli nervózne, chceli zvyšovať hlas. Snažil som sa ich upokojiť. Vravel som, poučme sa z vlastných zlyhaní v minulosti. Vedel som, že je to iba o sebavedomí. Spomenul som si, ako som v minulosti veril unaveným hráčkam. Teraz som sa odhodlal nasadiť do hry aj mladé hráčky ako Lukáčová a Soskydová, ktoré priniesli nový vietor a i zmenu spôsobu hry. Bol som rád, že to vyšlo."
Ste prekvapený, že po 4. kole nadstavby je rozhodnuté o titule a je práve vo vašich rukách?
„Neviem, či by som tvrdil, že prekvapený. Treba povedať, že všetko by sa vyvíjalo asi inak, keby nám Šaľania - tréner Peťo Pčola a manažér Rudo Petrikovič - nevyšli v ústrety a neodložili náš vzájomný duel, ktorý sa mal hrať na úvod nadstavby hneď po našom prílete z odvety Európskeho pohára na Islande. Oceňujem, že sa zachovali korektne, i keď možno si teraz búchajú hlavu."
Nadstavbu ste začali víťazstvom v Dunajskej Strede. Bolo práve to impulzom, ktorý vás nakopol?
„Po Valure Reykjavík, kde sme v druhom polčase semifinále vyhoreli a podali slabý výkon, sme mali rešpekt pred nadstavbou. Neriešili sme, čo bude ďalej, ale dali sme všetko do prvého duelu. Stavili sme na emócie a kvalitnú obranu.
Najväčší impulz prišiel v pondelok po vyradení v semifinále EP. Z môjho ohľadu to bol najpodstatnejší deň v sezóne. Mali sme pohovory s hráčkami i tímovú poradu. Bol som vtedy zlý, ale zároveň úprimný a férový. Vyčistili sme si stôl. Aj keď na hráčky kričím, tak ich mám rád. Chcel som, aby si zapamätali, že ako dôležité sú srdce, vášeň, energia a tímovosť. Vzápätí absolvovali náročný tréning, kde som hráčkam naložil. Išli z neho takpovediac po štyroch, ale ani jedna sa nesťažovala."
Vzápätí Šaľa ľahko pokorila DAC, čo ste si vtedy pomysleli?
„Vedel som, že Šaľa bude cítiť šancu. DAC prišiel o Rajnohovú, navyše Dunajská Streda dosiahla v sezóne veľa vrcholov a emočných momentov, ktoré je náročné opakovať a získať všetko, o čo hráte. My sme to zažili v predchádzajúcej sezóne.
Tušil som, že Dunajská Streda to môže mať v Šali ťažké. Zrazu boli v hre o titul tri tímy. Pre mňa bol potom kľúčový duel doma so Šaliankami, na čo som upozorňoval aj hráčky. Z herného hľadiska som zároveň dospel k poznatku, že proti Duslu nemôžeme striedať hráčky obrana - útok. Kto chce hrať, musí aj brániť i útočiť."
Pred sebou máte ešte jeden duel, ale už môžete pomaly bilancovať. Aká bola sezóna z vášho pohľadu?
„Doma proti DAC nenastúpime ako na hodový zápas. Berieme ho vážne, keďže pre hráčky ako Wollingerová, Habánková, Klučková bude posledný. Súpera chceme zdolať. Sezóna bola veľmi náročná. Zlé letné transfery ovplyvnili celú jeseň. Potom sme sa naštartovali, ale pre zranenie prišli o Popovcovú. V úvode kalendárneho roka sme otočili vývoj dvojzápasu s PAOK Solún, o gól pokorili Kynžvart, ale vypadli nám zo zostavy Paľová a potom aj Kompaniecová.
Keby mi vtedy niekto povedal, že takto zvládneme záver, tak by som tomu asi neveril. Toto si veľmi cením, že aj bez troch skúsených harcovníčok sme to zvládli. Keby sme postúpili do finále Európskeho pohára, tak by som nebol presvedčený, že pri zdravotnom stave i šírke kádra by sme mali na titul. Pozitívom bolo, že sme získali čas pred nadstavbou. Treba si uvedomiť, že sme za tri ostatné sezóny odohrali 32 duelov na európskej scéne, kým náš dunajskostredský konkurent o 28 menej, k tomu treba prirátať náročné cestovanie."
Cítili ste tlak na svoju osobu?
„Zmluvu mám aj na ďalšiu sezónu, ale viete, ako to v športe chodí. Vedenie veľmi chcelo titul, ale najväčší tlak som si utváral sám. Dali mi šancu ako mladému trénerovi.
Dva roky to síce nevyšlo, bola aj kritika a náročné situácie, kde som musel vysvetľovať a zdôvodňovať. Videli však, ako pracujem. Dosiahli sme aj krásne úspechy v Európskom pohári, fungovala chémia v družstve. Dôveru som im chcel vrátiť. Nikto mi nepovedal, že keď nezískame titul, tak skončím. Nehovorím však, že sa to nemohlo stať."
S ktorou z troch sezón na lavičke Iuventy ste najviac spokojný?
„To ťažko povedať. V prvej sa obmieňal káder. Mali sme úžasný tím z hľadiska vzťahov, ale chýbala kvalita. Minulý rok bol z každej stránky najlepšie prepracovaný. Potom tak aj vyzerala sezóna až na titul, ktorý nám smoliarsky ušiel o dva góly.
Bola tam aj udalosť s atentátom na premiéra, pre ktorú sa krátko pred začiatkom odložil duel v Dunajskej Strede. Aj ak to však bola krásna sezóna. V aktuálnej už bolo cítiť, že niektoré hráčky končia kariéru, neraz sme pôsobili vyhorene a išli cez vôľu, ale dotiahli sme to k titulu. Každá bola iná, ale každú si vážim."
Patrícia Wollingerová (vpravo) sa na záver kariéry dočkala v drese Iuventy Michalovce ďalšieho majstrovského titulu. (zdroj: TASR/Roman Hanc)
Končí najlepšia hráčka, smúti Kostka
Nie je tajomstvom, že pre kapitánku michalovského tímu Patríciu Wollingerovú je aktuálna sezóna posledná v kariére, ktorú zakončí najlepším spôsobom - ziskom majstrovského titulu. „S Paťou sme si v nedeľu trochu poplakali, keďže končí. Na ňu som sa mohol vždy spoľahnúť. Je to najlepšia hráčka, akú som viedol v mojej trénerskej kariére, či už v mužskej alebo ženskej hádzanej. Bude nám veľmi chýbať," poznamenal pre náš denník Peter Kostka.
