S kamarátkou bolesťou sa naučil žiť, negatívne emócie si do života nepustil. Legenda slovenského futbalu oslavuje

V nedeľu oslávil 90. narodeniny. „U nás sú oslavy také normálne. Dôležité je, aby sme sa stretli celá rodina, potom priatelia, kamaráti. Nech sa vidíme. To je najdôležitejšie,“ hovorí Valér Švec, muž, ktorý pri futbale strávil šesť desaťročí.

Rovných 25 ako hráč, 35 v pozícii trénera. Legenda trnavského i slovenského futbalu.

Nešiel do konfliktov

Keď s ním debatujete, očarí vás múdrosť jeho myšlienok. Ale i pokora a skromnosť, ktorými bol vždy známy.

„Viete, nikdy som si nepotrpel na popularitu. Je dvojsečná. Prinesie vám dobré veci, ale aj tie iné. Popularita plodí závisť. A závisť nenávisť. A nenávisť niečo iné.

Nikdy som sa nevystrkoval. Psychika je základ všetkého. Zdravia, pokoja. Nikdy v živote som sa nepobil. Nikdy som nešiel do zrážky. Mohol som, Niekedy som radšej ustúpil.

Vždy som mal postoj, že vzťahy môžu fungovať aj bez hádok, podvodov a podobných vecí. To možno predurčilo mnohé iné. Pokojne spávam, s vedomím, že mám voči všetkým čisté svedomie,“ hovorí Valér Švec.

Bývalý skvelý útočník, pre ktorého bola príznačná herná inteligencia a tréner na taktickej úrovni sa stále teší dobrému duševnému zdraviu. „Povedal som si, že sa nebudem zbytočne stresovať. Stres je zlý. Prináša problémy. Zlú náladu. Choroby. Zlé veci. Nerobil som si nepriateľov. V podstate opakujem - myslím si, že som nikomu neublížil. Stane sa, že aj bez toho bude ublížené vám.

Mal som kamaráta, ktorý ma za chrbtom očierňoval. Celé roky. A ja som ho mal celé roky za kamaráta. Ale nešiel som do konfliktu. Iný by išiel.“

Kamarátka bolesť

Nie je to však o tom, že by sa v jeho živote nezaiskrilo. „Doma s manželkou sa pohádame za každú blbosť. Obaja sme však vždy robili, čo bolo potrebné a hneď to urovnali,“ smeje sa Valér Švec.

Samozrejme, deväťdesiatka so sebou prináša veci, ktoré neoklamete. „Trochu mi vynecháva pamäť. Zabúdam meno či názov. Zabŕdnem do druhej časti myšlienky a zabudnem na tú prvú. Niektoré veci mi unikajú. Je to dané vekom, už nie som stopercentný.“

Fyzická stránka staroby? „Viete, mám jednu kamarátku. Bolesť. Kamarátku – bolesť. Tá je pri mne dennodenne. Sedím, je pri mne. Vstanem, tiež je hneď so mnou.

Ľahnem si, pohýbem nohou a už ju mám pri sebe. Som s ňou zmierený. Pokiaľ môžem robiť, čo chcem, tak ju akceptujem.“

Na snímke bývalý hráč Spartaka Valér Švec počas krstu knihy Spartak má 100 rokov v Divadle Jána Palárika v Trnave v utorok 30. mája 2023. Futbalový klub Spartak Trnava v utorok oslavuje 100. výročie založenia organizovaného futbalu v meste. (zdroj: TASR/Lukáš Grinaj)

Pochvala za výkon

Naposledy sa pred telkou vytrápil vo štvrtok večer. BK Häcken – Spartak Trnava. „Poviem vám – tomuto nášmu súčasnému trénerovi verím. Istotne zabuduje do tímu mladých chlapcov. Veď my talenty máme.

Predchádzajúci tréner viac staval na starších hráčoch, aj na takých, čo už mali zenit výkonnosti za sebou. Naši teraz vo Švédsku nemali šťastie. Škoda.

Myslím si, že Švédi nás po prvom zápase trochu podcenili. Niekedy to tak býva, že keď niekoho podceníš, ťažko sa potom spamätávaš. Zachránil ich gól v nadstavenom čase. V podstate náhodný.

Boli iné situácie, v ktorých naši obstáli a práve tam, si žiaľ, vybrali slabšiu chvíľu. Určite sme sa však nemuseli hanbiť za to, aký futbal hráme. Ak to bude takto ďalej pokračovať, budem rád.“

Timotej Kudlička v prvom zápase proti Švédom. (zdroj: Šport/Jano Koller)

Kudlička ako Adamec

Valér Švec hneď vyzdvihne jedno meno. „Kudlička. Ten má všetky znaky môjho kamaráta Joža Adamca,“ hovorí Valér Švec. Prisviedčame – chalanisko sa veľmi páči aj nám.

„A komu by sa nepáčil? Je drzý, priebojný. Vie si nabehnúť. Vie sa postaviť do správnej pozície. Prečo ho nezabudovať na špicu? Tam patrí.

Nie je hráč do stredu na rozohrávku. Vyložene koncový typ. Keď sa to zladí, malo by to fungovať. Ale keď sa začne presadzovať, určite v Trnave dlho nebude,“ hovorí Valér Švec, ktorý bol sám skvelý útočník.

Odohral 219 ligových zápasov, dal 65 gólov. Jeho gólové asistencie spočítané nie sú, malo by ich byť okolo dvesto.

Bol rýchly, čiperný, dával góly aj z akrobatických situácií a fanúšikovia opisovali mnoho gólových nožničiek v jeho podaní.

Unikátne zápasy

Bol to práve Valér Švec, kto dal vôbec prvý gól Spartaka Trnava v súťažnom zápase na medzinárodnej scéne. Stalo sa tak v zápase Stredoeurópskeho pohára (SEP) 3. júla 1960 proti AS Rím (2:0) pred 50 000 divákmi na Tehelnom poli v Bratislave.

A bol to práve Valér Švec, kto bol aj strelcom prvého trnavského gólu v medzinárodných pohároch, ak nerátame stretnutia SEP. Stalo sa tak 20. septembra 1967 v zápase PVP v Lausanne (2:3). Bol samozrejme súčasťou veľkej Trnavy, ktorá sa na jar 1969 prebila do semifinále Európskeho pohára majstrov.

„Hral tam Manchester United, AC Miláno, Ajax a my. Dnešní mladí to nevnímajú, sledujú súčasný futbal. Mali sme silnú éru. Sedem rokov sme doma neprehrali.

Tie roky sme hrali v takmer totožnej zostave. Až na dva posty. Pravé krídlo a ľavý obranca. Veľmi často sa stávalo, že do desiatej minúty sme už mali rozhodnutý zápas. Teraz pozerám zápas a vidím, že Trnava ohrozí bránku súpera prvýkrát v 43. minúte…“

Proti Ajaxu chýbal po tom, čo sa pred prvým semifinálovým zápasom v Amsterdame zranil na predzápasovom tréningu. „Svojim spôsobom som bol nešťastný hráč. Keď sa malo udiať niečo veľké, zranil som sa.

V ČH Bratislava i v Trnave som bol aj v nomináciách reprezentácie, ale nikdy som sa tam nedostal. Vždy sa niečo stalo.“

Zľava Valér Švec, Anton Malatinský a Justín Javorek pri zápase Trnavy a Prešova v 80. rokoch. (zdroj: archív (jj))

Spomienka na Novi Sad

Spartak Trnava v 60. a 70. rokoch bol značkou, ktorú poznali v celom svete. „To všetko sú krásne spomienky. Ale viete, aká napadla mne? Zápas Stredoeurópskeho pohára proti Vojvodine Novi Sad. Tá pred nami nabila doma Šťastného Slovan 6:0.

Keď sme tam išli my, očakával sa výprask, veď to bolo ešte pred našou silnou érou a v porovnaní so Slovanom sme boli slabší. Hralo sa na jednu bránku. Juhoslovania mali more šancí. Aj také, ktoré sa už nedali nedať. Ale gól nám nedali.

Jano Šturdík, výborný hlavičkár, vyhral hlavičkový súboj na stredovej čiare. Ja som si nabehol na loptu. Ich brankár stál asi v strede ich polovice. Lopta mi padla na nohu, prekopol som ho a už som len pozeral a dúfal, aby nepreskočila bránku, lebo taká bola vysoká. Lopta padla rovno pod brvno…

Zápas sme vyhrali 1:0. Tým ľuďom, čo tam boli, to nešlo do hlavy. Ale ani nám. Hralo sa na jednu bránku, ešte aj rozhodca pomáhal im. Zažili sme kadečo. Európske zápasy, zájazdy do Južnej Ameriky, ale toto mi zvlášť utkvelo v pamäti.“

Spätý s Antonom Malatinským

Bol spätý s Antonom Malatinským. „Pre mňa bol obrazne ako otec. Strávil som s ním roky v Handlovej, potom v Trnave, potom sme spolu trénovali. Bol som s ním a jeho rodinou do konca jeho života,“ hovorí Valér Švec.

Anton Malatinský bol prísny tréner. Dbal na disciplínu, životosprávu, náročné tréningy. „Vtedy bol v Trnave futbal ako náboženstvo. Všetci sa oň starali.

Všetci vedeli, kde sme. Prišli ste do obchodu, kúpili si fľašu vína a už sa hovorilo, aha, futbalista Spartaka. Viete, Spartak má prezývku „bíli andeli“. No, neboli sme vždy ani bieli, ani anjeli, tak ako Stano Jarábek nazval svoju knihu.

Ale v Trnave sme si už ani nemali kde sadnúť, aby sa to hneď nehlásilo trénerovi.

Niekto prišiel s tým, že v Horných Orešanoch je vináreň, ktorá funguje aj v noci. Od ruky, od Trnavy, nepočítali sme s tým, že by tam Tóno Malatinský došiel. Ale stalo sa.

V najlepšom čase, keď zábava gradovala, tak o polnoci. Otvorili sa dvere, stál v nich, nepovedal nič, len na nás pozrel, pokýval hlavou a odišiel.

Až nám zabehlo. Na druhý deň sme mali tréning. Klasický. Nič výnimočné sa nedialo. Odchádzali sme s tým, že nám to asi prešlo. Orešanci – ozval sa. Pekne poďte naspäť – dodal. To víno sme si oddreli,“ spomína Valér Švec na trénera, ktorý katapultoval Trnavu medzi špičku.

Ale ani Malatinský nebol neomylný. „Aj Tóno Malatinský sa pomýlil. Raz sa piplal s jedným hráčom, zostával s ním individuálne po tréningoch. Ten hráč tak narábal s loptou, že to bola jedna báseň. Ale v stoji.

Ako bol v pohybe, v šprinte, nevedel nič. Tóno mu venoval veľa času – bol tvrdohlavý, ako vo všetkom - a nešlo to.“

Valér Švec v auguste 2015. (zdroj: TASR)

Prvý a jediný

Ani slávny Toni-báči však nedokázal to, čo on. Pod vedením Valéra Šveca trnavský Spartak vyhral v jednom ročníku majstrovský titul a aj Československý pohár.

Dosiahol tak ako prvý slovenský klub double – Valér Švec to zas dokázal ako prvý slovenský tréner. A ešte jeden unikát má. Je jediný hráč a tréner v histórii Spartaka, ktorý získal s „bílimi andelmi“ titul.

„Je to tak, čo sa dá k tomu povedať? Viete, ja som šťastný, že sme sa mohli podieľať na tom, že futbal v Trnave sa stal silnou súčasťou a jedným z poznávacích znamení histórie tohto nádherného kráľovského mesta,“ hovorí Valér Švec.