Reprezentácia hľadá útočníka, v Poľsku kanoniera máme. Škoda len, že strelca Lechie dlho trápi jeden problém

Ktovie, kde by dnes bol, pokiaľ by celú jeho kariéru nesprevádzali zranenia. Útočník Lechie Gdansk Tomáš Bobček ešte neodohral jedinú kompletnú sezónu v kariére, ale aj tak sa pravidelne objavuje v širšom kádri trénera reprezentácie Francesca Calzonu.

Stále len 23-ročný Ružomberčan je na prahu novej sezóny poľskej Ekstraklasy výborne pripravený, veď v troch zápasoch počas leta strelil šesť gólov! Aj to bol dôvod na debatu.

Góly aj po pauze

Počas leta odohrala Lechia päť prípravných zápasov, ale vy osobne pre zdravotné problémy len tri. Napriek tomu ste dokázali šesťkrát skórovať. Čo ste si to za strelecké kopačky obuli?

„Tie isté, ktoré používam od začiatku tohto roka. Na jar som sa vrátil po zranení, odoral som dvanásť zápasov a dosiahol v nich bilanciu 6+2. V podstate od zimnej prípravy som prežíval vydarené obdobie. Samozrejme, až na záver sezóny, keď som sa zranil.

Chvíľu ma potrápili svalové problémy a nevedel som, ako budem vyzerať v lete, ale asi sa mi podarilo udržať si pozitívnu vlnu zo začiatku tohto roka. Naskočil som v troch dueloch a v každom som zaznamenal dva góly, čiže som spokojný.“

Jediný zápas, v ktorom Lechia v príprave nezvíťazila, bol proti Motoru Lublin (3:5). Vy ste vtedy nehrali. Dá sa povedať, že tento fakt len zvýrazňuje vašu dôležitú pozíciu v tíme?

„Cítim, že sa odo mňa očakáva stále viac. Vydarená jar všetko len znásobila. Dúfam, že budem schopný splácať dôveru aj v tejto sezóne. Nesnažím sa zväzovať si nohy. Neberiem to teraz tak, že práve ja musím byť ten, kto potiahne mužstvo.

Chcem pomôcť tímu, len to ma zaujíma. Som útočník a viem, že moja úloha je zúročiť prácu celého kolektívu. Verím, že budem mať dobrý servis, ktorý využijem na zaujímavé čísla.“

Vaša minulosť hovorí jasnou rečou. Keď ste zdravý, góly strieľate. Problém je, že zranenia vás trápia až príliš často. Veríte, že konečne odohráte kompletnú sezónu?

„V prvom rade si to prajem. Kiežby som konečne prežil sezónu, v ktorej budem počítať len pozápasové škrabance a žiadne vážnejšie zranenia, ktoré moju kariéru zatiaľ sprevádzajú.

Rád by som dokázal, že viem počas celého roka podávať konzistentne kvalitné výkony a strieľať góly. Žiaľ, často to u mňa bývalo tak, že keď som sa dostal do formy, pribrzdili ma zdravotné problémy.

Už som veľa času strávil tým, že som sa zaoberal príčinami tohto stavu. Viacerí odborníci mi vraveli, že to súvisí s mojou typológiou.

Som rýchlostný futbalista, tým pádom viac trpia moje svaly, väzy a kosti. Snažím sa robiť maximum v tréningovom procese, aby som sa zraneniam vyhýbal. Stále dávam do toho maximum.“

Reprezentačný sen žije

Spomínate si, kedy naposledy sa vám podarilo odohrať kompletnú sezónu?

„Na seniorskej úrovni asi nikdy. Keď som prestúpil do Lechie, tak som v sezóne 2023/24 odohral viac ako dvadsať zápasov. Cez číslo dvadsať som sa dostal aj v Ružomberku v ročníkoch 2021/22 a 2022/23.

Všetky ostatné boli v tomto smere horšie. Zatiaľ sa mi nepodarilo absolvovať sezónu, v ktorej by som nechýbal pre vážnejšie zranenie a v lige si napokon pripísal viac ako tridsať štartov. To ma mrzí.“

Napriek tomu sa vaše meno pravidelne objavuje v širšom kádri reprezentačného trénera Francesca Calzonu. Cítite, že ak sa vám podarí jedna kompletná sezóna, mohla by už šanca prísť?

„Jasné, že v to dúfam. Reprezentačný dres je sen každého profesionálneho futbalistu, aj ja túžim po štartoch v národnom tíme. Netvrdím, že by som už hral za Slovensko, ak by ma obchádzali zdravotné problémy. Ale možno áno, ktovie… Futbal je aj taký. Verím, že šanca príde, keď budem hrať pravidelne a dobre.“

Hrotových a produktívnych útočníkov nemá Slovensko veľa. Nielen Francesco Calzona by sa určite potešil.

„Škoda, že som nebol fit na konci jari. Júnové prípravné zápasy boli vhodné na skúšanie, tréner doprial debut viacerým chalanom. Svalové zranenie ma však pribrzdilo. Čo už. Keď to bude mať prísť, tak to určite príde. Možno nie v prípravnom zápase, ale rovno v kvalifikácii. Uvidíme…“

Prelaďme na blížiaci sa štart Ekstraklasy. Akú sezónu očakávate?

„Nehovoríme o tom, že ideme za titulom. Uvedomujeme si, že nie sme vo výhodnej pozícii, keďže Poľský futbalový zväz nám odrátal päť bodov pre meškajúce platby, ktoré už náš klub uhradil.

Ďalšia dôležitá vec je, že Lechia má pozastavené transfery. Verím, že príde k ich odblokovaniu a tréneri od začiatku sezóny napokon budú môcť postaviť nových hráčov, ktorí prišli počas leta.

Uvidíme, ako to bude všetko vyzerať po prvých zápasoch. Vzhľadom na to, že nezačíname sezónu na rovnakej štartovnej čiare ako ostatné tímy, musí byť náš cieľ zmazať manko a zachrániť sa. Ak sa nám bude dariť, môže prísť k prehodnoteniu ambícií.“

Slovenská spojka v tíme

Jedna z nových posíl je Matúš Vojtko, ktorý by mal vystužiť váš ľavý kraj obrany. Aké je to mať v tíme krajana?

„V minulosti som veľmi chcel, že keď odídem z Ružomberka a prestúpim do zahraničia, nájdem v novom klube slovenského krajana, ktorý mi pomôže. To sa v Lechii nestalo. Po dvoch rokoch už poznám jazyk, ľudí a Slovák do tímu prišiel teraz…

Ale potešil som sa, lebo sa s Matúšom môžem porozprávať v našej reči, o slovenských reáliách či futbale. Keď s niečím potreboval pomôcť, veľmi rád som mu bol po ruke.

Ale veľmi ma nepotreboval, vie, ako to vonku chodí. Zažil pôsobenie v zahraničí a takisto v Slovane, žil vo veľkom meste ako Bratislava. Trochu som mu len vysvetlil, ako to u nás chodí a čo treba vidieť v Gdansku.“

Pomôže vám Matúš na ihrisku?

„V príprave ukázal, že áno. V Slovane zažil kvalitu, je to už skúsený hráč. Na ihrisku vyzerá dobre, na ľavej strane si odviedol zodpovedne svoju robotu. Vyzerá nekompromisne a podľa mňa bude pre nás prínosný.“

V prvom kole čelíte Gorniku Zabrze so slovenským trénerom Michalom Gašparíkom ml. Ako sa na to tešíte?

„Viac sa asi teší Matúš. Spomínal mi, že Gašparíkovej Trnave strelil dva góly, takže si brúsi zuby na ďalší. Ale teším sa aj ja. Nie je bežné, že v Poľsku čelíte tímu slovenského trénera. Dúfam, že to bude pekný zápas, z ktorého vyjdeme ako úspešný tím.“

Ste zdravý, darí sa vám a možno vás čaká prelomová sezóna. Dávate si do nej aj osobné ciele z pohľadov gólov či asistencií?

„Nie. Nikdy som to ani nerobil. Možno, keď som bol mladší. Teraz mi ide najmä o zdravie. Viem, že keď sa budem dobre cítiť na ihrisku, góly prídu. Nechcem hovoriť koľko, aby som to nezariekol.

Ak by som ich strelil menej, bol by som potom sklamaný. Ak by som zase rýchlo splnil cieľ, mohol by som sa uspokojiť. Som otvorený všetkému a v každom zápase sa pokúsim byť nebezpečný.“