Po zostupe Banskej Bystrice z Niké ligy si do trénerského kresla MFK Dukla sadol Juraj Jarábek.
Skúsený 62-ročný tréner, ktorý v minulom ročníku viedol druholigové Malženice, sa chce s Duklou pokúsiť o expresný návrat medzi slovenskú elitu. Pred štartom nového ročníka sme sa s ním na aktuálne témy pozhovárali.
S akými ambíciami sa postavíte na štartovaciu čiaru nového ročníka?
„Hoci vedenie deklaruje, že prioritou je prestavať tím, za seba si myslím, že je to návrat do Niké ligy.“
Ako sa vám spolupracuje s asistentom Marekom Bažíkom?
„Výborne, a nielen s ním. Vyskladali sme výborný realizačný tím, či to je David Brünn, Andrej Caban, a samozrejme Marek Bažík.
Dobrá je tiež kooperácia s B-tímom, ktorý vedie Štefan Rusnák. Projekt, ktorý nastavil športový riaditeľ Jozef Mores, nám veľmi dobre funguje. Spolupráca je naozaj výborná.“
Myslím si, že mužstvo je poskladané dobre, má kvalitu. Hlavne je v ňom konkurencia, čo je základ každého dobrého tímu.“
V Dukle prišlo k masívnej obmene hráčskeho kádra. Ako ste spokojný s jeho posilnením?
„Chceli sme, aby niektorí skúsení hráči zostali, pretože mám skúsenosti, že mladí hráči, aj keď majú kvalitu, by mali problém, lebo súťaž je veľmi ťažká. Myslím si, že sme to namixovali celkom fajn, máme 23 hráčov.“
Je predpoklad, že na začiatku súťaže by ešte niekto mohol váš tím vystužiť?
„Uvidíme. Myslím si, že mužstvo je poskladané dobre, má kvalitu. Hlavne je v ňom konkurencia, čo je základ každého dobrého tímu.
Treba aby si to sadlo, aby to bolo prajné, aby hráči mali pokoru a boli nastavení tak, ako sú ciele klubu.“
V príprave ste sa stretli aj so súpermi z Niké ligy. Kým Podbrezovú ste zdolali 3:0, majstrovskému Slovanu ste podľahli 1:4 a Prešovu 1:5, čo boli najvyššie prehry. Čím si ich vysvetľujete?
„Boli to zápasy, ktoré sme odohrali v najväčšej záťaži. Veľa hráčov sa v týchto zápasoch prestriedalo, takže ukázalo nám to nielen dobré stránky, ale aj naše slabiny.
To by som však nehodnotil, pretože príprava je jedna vec a súťaž druhá.“
S generálkou ste však museli byť zasa na výsosť spokojný, Zvolen ste zdolali vysoko 5:0. Taký impulz ste pred štartom súťaže je potrebný a nepochybne i príjemný. Čo vy na to?
„Chlapcom vždy vravím, že musia veriť svojej práci. Dobre trénujú a veci, ktoré natrénujú, musia prenášať aj na ihrisko. Som rád, že sa im to podarilo. Myslím si, že troška ukázali, čo asi Dukla bude chcieť hrať.“
Do generálky nezasiahli viacerí hráči ako Bolaji, Krstič a Gerec. Dôvod?
„Bolajiho sme možno šetrili, ale ostatní nehrali pre zranenia. A tých máme naozaj neúrekom.
V zápase v Krakove sa zranil brankár Hroššo. Mal odtrhnutý úpon, je už po operácii a bude stáť minimálne štyri až päť mesiacov.“
V zápase v Krakove sa zranil brankár Hroššo. Mal odtrhnutý úpon, je už po operácii a bude stáť minimálne štyri až päť mesiacov.
V súboji s Ostravou sa už na začiatku zranil Kopas, má natiahnuté bočné väzy v kolene.
Ľahšie zranenie má Gerec. Škoda, že v Ružomberku ho dali na vedľajšiu koľaj. Nestihol začiatok prípravy, asi chodil na hríby, a keď sa potom zapojí do šťavnatého tréningu, to prináša zranenia.
Zranil sa aj Krstič. Je smola, že práve hráči, ktorí nám mali zvýšiť konkurenciu v tíme sa zranili. Ale aj napriek tomu máme v tíme veľa šikovných chalanov. Napokon, aj v generálke ukázali, že tam potenciál je.“
Sedem zranených hráčov je až príliš. Zažili ste to už v kariére a čomu to pripisujete?
„Mám nejakú trénerskú filozofiu. Hráči musia vedieť, prečo sú zranení. Niekedy je to nešťastná náhoda ako je to v prípade Enza Arevala, ktorému v zápase s Prešovom roztrhol väzy v členku Potoma.
Denisa som predtým trénoval a je to hráč, ktorý predtým nezranil ani muchu… Paradoxne, Enza zranil dosť ťažko, nevyzerá to ružovo. Ale stáva sa to v príprave, futbal to prináša. Musíme sa s tým vysporiadať.“
Kto po odchode Rymarenka má najväčšie predpoklady prebrať kanoniersku štafetu. Má šancu stať sa vychýreným snajperom mladý Oliver Reiter?
„Verím, že má. Oliver sa z pozície stredného útočníka teraz chytil aj strelecky.
Ale aj Štefan Gerec, ktorý má celkom slušnú gólovú bilanciu. Tiež Boris Krstič mal v žilinskej rezerve v druhej lige dobré čísla.
Pravda, sú tu aj ďalší mladí chalani, ktorí budú postupne naskakovať a brúsiť si ostrohy.“
Po zranení Hrošša prišiel medzi žrde Mathew Yakubu, o ktorého výkonoch ide dobrý chýr. Môžete to potvrdiť?
„Trénoval som ho už v Seredi. Tam si roztrhol predný krížny väz, myslím si, že rok bol potom mimo futbalu.
Sledoval som ho, pravidelne chytal za Sereď v tretej lige a v minulom ročníku sa objavil v Starej Ľubovni a na jar v Lehote pod Vtáčnikom.
Dovolím si tvrdiť, že Lehote vychytal postup. Napadlo nám jeho meno, som rád že prišiel, a že aj u nás sa mu zatiaľ darí.“
Už v 2. kole hrá Dukla v Zlatých Moravciach a vzápätí hostí Liptovský Mikuláš, čo sú jej najvážnejší konkurenti. Je výhoda hrať s nimi hneď v rozbehu súťaže, či lepšie by vám vyhovovalo stretnúť sa s nimi až neskôr?
„Sú to najvážnejší konkurenti. ViOn má výhodu v tom, že v druhej lige je aklimatizovaný. Postup mu utiekol o krôčik v baráži.
Do Liptovského Mikuláša sa zasa vrátil staronový tréner. Oba tímy budú mať veľkú kvalitu, ale my sa musíme pozerať na seba.
Keby sme boli po jeseni aj tretí, ale iba bod za prvým, budeme s tým spokojní.“
Ťažko povedať, či je výhoda hrať proti nim už na začiatku. Všetko sa ukáže na ihrisku. Súťaž je dlhodobá, z tohto pohľadu postúpi ten najlepší.“
S akým umiestnením po jeseni by ste boli spokojný?
„Neriešim, či budeme prví alebo druhí. Ide o to, aby sme boli stále v hre o postup. Keby sme boli po jeseni aj tretí, ale iba bod za prvým, budeme s tým spokojní.“