V Bazileji oslavoval brankár Slovana dvakrát. Minul na to všetky peniaze

Bol jediným východniarom v kádri Slovana, ktorý v roku 1969 vyhral Pohár víťazov pohárov. Tým sa stal aj prvým futbalistom z východného Slovenska, ktorý vyhral európsku klubovú súťaž.

Dodajme, že aj druhým východniarom s víťazstvom v európskom pohári bol brankár. Kamil Čontofalský sa v roku 2008 v službách Zenitu Petrohrad tešil z víťazstva v Pohári UEFA.

V prípade Jozefa Kontíra prišiel veľký úspech ruka v ruke s príznačnou symbolikou. Narodil sa 21. mája 1945, finále medzi Slovanom a Barcelonou sa v Bazileji hralo práve v tento deň.

„Po ňom som oslavoval svoje 24. narodeniny,“ hovorí čerstvý osemdesiatnik Jozef Kontír.

Každý rok 21. mája tak má dôvod na dvojnásobnú oslavu. Výnimkou nebol ani tento, v ktorom mu narodeninový večer okrášlilo finále Európskej ligy medzi Manchesterom United a Tottenhamom.

Športový univerzál

Rodák zo Sečoviec sa v detstve venoval všetkým druhom športu. S partiou, v ktorej bol neskorší hráč VSS Košice Mikuláš Kassai či Igor Kmec, neskoršie známe trénerské meno z hádzanárskeho prostredia, hral futbal, hokej, hádzanú, venoval sa behu na lyžiach a najazdil kvantá kilometrov na bicykli.

Po tom, čo zmaturoval v Sečovciach, išiel študovať telesnú výchovu a matematiku do Bratislavy. Mal ešte len sedemnásť rokov, takže mohol byť ešte dva roky súčasťou dorasteneckého tímu Slovana. Tomu však predchádzala pekná príhoda. Keďže nevedel trafiť na tréning dorastencov, motal sa okolo Tehelného poľa.

Na správny smer sa opýtal prvého človeka, ktorého stretol. Bol to Leopold „Jim“ Šťastný. „Ty si z východu, však? - opýtal sa. A potom ma poslal za trénerom Čurgalym na Mierovú kolóniu, kde dorastenci Slovana mávali tréningy,“ spomína Jozef Kontír.

Kosťa po Portugalcovi

V rokoch 1962-1964 chytal Jozef Kontír za dorast Slovana, v roku 1965 za „juniorku“ Slovana a v roku 1966 už za B- mužstvo, s ktorým postúpil do 2. československej ligy. Vtedy získal prezývku, ktorá ho sprevádza dodnes. Kosťa.

V kvalifikácii na MS 1966 vynikal v bránke Portugalska proti tímu Československa brankár Alberto da Costa Pereira, ktorý v Bratislave neinkasoval ani raz. Spoluhráči si ho spojili s Jozefom Kontírom a prezývka bola na svete. Akurát s ruským zafarbením, pod ktorým by sa už meno brankára Benficy veci neznalému hľadalo ťažko.

Do áčka sa Jozef Kontír dostal práve za trénera Lepolda Šťastného, za Vičana už bol jeho pevnou súčasťou. „Všimol si ma ešte v roku 1967 na sústredení v Piešťanoch. Boli sme tam áčko i béčko Slovana, boli tam aj Trenčania, ktorých vtedy Vičan trénoval.

Ale už aj predtým za trénera Šťastného som sa párkrát ešte ako hráč céčka dostal k áčku a robil som náhradníka skvelému Schrojfovi. Pár rokov predtým som si ešte vystrihoval jeho fotografie a zrazu som bol pri ňom,“ hovorí Jozef Kontír, ktorý bol v kádri Slovana bol v rokoch 1967-1969.

Skvelý výkon

Počas slávneho ťaženia v Pohári víťazov pohárov v sezóne 1968/69 chytal v jedinom zápase. Ale podstatnom. Slovan v prvom zápase 1. kola porazil doma juhoslovanský FK Bor jasne 3:0, ale v odvete pred 20 tisíc divákmi zažíval peklo. Brankár Alexander Vencel, tímová jednotka, sa predtým zranil v ligovom zápase, a tak musel zaskočiť Jozef Kontír.

Ťažkú misiu zvládol. Juhoslovanský tím zvíťazil na Gradskom štadióne 2:0, ale Slovanu to stačilo na postup. „Zachytal som si ako málokedy, fakt som si nevydýchol. Dostal som dva góly, ale bol to zápas, že ich mohlo byť aj päť – šesť. Naozaj som sa bál, aby to tak nebolo.

Tréner Miško Vičan bol po zápase veľmi šťastný. Plakal, čo niekedy robil práve v takých chvíľach,“ spomínal Jozef Kontír. Belasí potom prešli cez FC Porto, AC Turín, škótsky Dunfermline a v Bazileji zdolali Barcelonu (3:2). V týchto zápasoch už chytal Alexander Vencel, ale po finále vo veľkom oslavoval aj Jozef Kontír.

Mal narodeniny, v hoteli na oslave bral všetkým rundu whisky. „Platil som v štyroch menách. Švajčiarskymi frankami, rakúskymi šilingami i západonemeckými markami a čašníkovi som musel dať aj naše koruny. Minul som všetko, čo som mal," usmieva sa po rokoch.

Mužstvo Slovana, ktoré triumfovalo v Pohári víťazov pohárov. Jozef Kontír je v dolnom rade štvrtý zľava. (zdroj: skslovan.com)

Syn v otcových šľapajach

Ešte v roku 1969 sa Jozef Kontír vrátil na východ. Prestúpil do Tatrana Prešov, v ktorom mal opäť trochu smolu, pretože v tíme mal reprezentanta Jaroslava Červeňana. V roku 1974 chytať prestal a naplno sa venoval civilnému životu.

Pôsobil ako pedagóg na Katedre telesnej výchovy UPJŠ a UVLF v Košiciach, neskôr sa stal zástupcom vedúceho Strediska vrcholového športu v Košiciach. K futbalu sa vrátil ako vedúci tréner Tréningového strediska mládeže (TSM) v Lokomotíve Košice.

Ako hlavný tréner pôsobil v Rožňave, nemeckom FC Kempten, ale i v ďalekej Kanade, po boku Vojtecha Malagu v Lokomotíve Košice a Andreja Daňka zas ako asistent v 1. FC Košice. V TSM sa podieľal na výchove takých hráčov ako Obšitník, J. a M. Sovičovci, Andrejco, Urban či Plichta...

Radosť mu robí aj syn Jozef Kontír ml., ktorý pôsobil dlhé roky ako asistent v bratislavskom Slovane, ale po boku Vladimíra Weissa však bol aj v ruskom Saturne Ramenskoje, Artmedii Petržalka či pri reprezentačnom tíme Gruzínska.

Gratulanti potešili

Ako dôchodca žije v Bratislave. „Ako sa mám? Nesťažujem sa, hoci viete, som ako staré auto. Každú chvíľu niečo. Mám cukrovku druhého stupňa, trápia ma žlčníkové kamene, mám dnu.

Ale keď vidím mnohých mojich rovesníkov, ktorí sa ledva vlečú s paličkami, tak mám pocit, že som na tom dobre. Možno sa pod to podpísalo aj to, že som sa aj po skončení kariéry venoval športu na katedre telesnej výchovy a hýbal sa.

Teraz ma potešilo množstvo gratulácií či priamo alebo cez syna. Tomu sa ozývali aj hráči, ktorých som trénoval, napríklad Maťo Obšitník. Veľmi si to vážim,“ povedal nám Jozef Kontír.