Desať rokov v zahraničí nateraz stačilo. Kariéra odchovanca Venglošovej akadémie Branislava Niňaja sa skrútila nazad Slovensko, odkiaľ odišiel v roku 2015.
Vtedy zo Slovana Bratislava do belgického Lokerenu.
Po vyše štyroch rokoch v rumunskom Sepsi sa stal 31-ročný stopér hráčom FK Železiarne Podbrezová. Horehronci reagovali na Koštrnov odchod do Trnavy.
Rozhodol sa rýchlo
„Keď prišiel záujem Podbrezovej a videl som, že je to veľmi konkrétne a vážne, rozhodol som sa veľmi rýchlo,“ hovoril muž s mohutnou bradou.
„S manželkou sme sa rozprávali o tom, že sme už desať rokov v zahraničí... Nevravím, že nám to liezlo na nervy, ale už sme aj radi naspäť na Slovensku. Sme opäť s rodinou a kamarátmi. A je to teraz úplne iné.“
Ponuka Podbrezovej, etablovaného klubu v hornej ligovej šestke, mu imponovala.
„Zavážilo aj to, ako funguje tento klub. Prvé pocity z Podbrezovej sú super. Nemám ešte pri sebe rodinu, ale už viem, že budem bývať v dome v okolí a je to dobré.
Otcova rodina je celá z Liptova, neďaleko Podbrezovej máme chalupu. Teším sa však predovšetkým na ligové zápasy,“ vravel bývalý reprezentant Slovenska, ktorý dostal šancu v roku 2013 za Jána Kozáka (proti Gibraltáru) a v rokoch 2019 a 2020 za Pavla Hapala proti Jordánsku a Škótsku.
Adaptácia na mladé prostredie
Snaží sa o čo najrýchlejšiu adaptáciu v novom prostredí. Takisto aj na ligu, ktorú si zahral za Slovan (dvojnásobný majster 2012/2013 a 2013/2014 a víťaz Slovenského pohára 2013) a ako je známe sezónu 2017/2018 dokončil v Žiline.
„Až keď budem opäť hrať slovenskú ligu, budem ju vedieť ohodnotiť,“ poznamenal Niňaj na tému svojich očakávaní. „V Podbrezovej je mladá kabína. Keď som bol ja mladý, tiež som chcel, aby mi starší pomohli na ihrisku i v šatni. Teraz sa o to snažím aj ja. Nie je to však iba na mne. V tomto klube je dobrý základ.“
Keby som nemal v sebe každodennú motiváciu, už by som skončil s futbalom.“
Vracia sa obohatený o desaťročnú zahraničnú skúsenosť.
„Vždy som chcel preč zo Slovenska, aby som si sám sebe dokázal, že sa viem presadiť aj niekde inde. Keď idete do zahraničia, nie je to tak, že niekto čaká Slováka a prestrie mu koberček pred nohy.
Tam si to treba vybojovať. Je to o tom presvedčiť druhých. Vždy som mal takú ambíciu.
Nikdy som nechcel stráviť prevažnú časť kariéry na Slovensku. Radšej byť preč od rodičov i kamarátov a sám sa nejako pretĺcť a presadiť,“ vysvetľoval.
Krásne v Sepsi
Najviac sa mu darilo v rumunskom Sepsi.„Prvé tri a pol roka tam bolo super. Dvakrát sme vyhrali Rumunský pohár i superpohár. Stále sme boli v prvej šestke. Takmer sme postúpili do skupiny Konferenčnej ligy. V Nórsku sme prehrali 2:3 s Bodö/Glimt...
Ale každá krajina má niečo do seba. Aj Turecko, kde som bol akoby výletník, keď som v Osmanlispore odohral tuším jeden ligový zápas za rok. Aj to niečo ukáže človeku a musí sa cez to prehrýzť.“
Intenzívna futbalová motivácia
„Keby som nemal v sebe každodennú motiváciu, už by som skončil s futbalom. Mňa každý deň baví dosiahnuť niečo na ihrisku. Na tréningu, ale predovšetkým v zápasoch.
Už sa neviem dočkať súťažných zápasov. Z nich žijem. V nich je totiž adrenalín, keď sa porovnávajú dve mužstvá. Na ligu sa pripravujeme veľmi intenzívne.
Keď to porovnám, tréningy v Podbrezovej sú ťažšie ako v Rumunsku. V Podbrezovej je podobný štýl ako v Belgicku a Holandsku. V Rumunsku je taká pragmatická súťaž, starší hráči, všetko zamerané na výsledky. Nikto sa nepozeral na to, aký je herný prejav,“ porovnával chlap, ktorý si zahral za Lokeren, Sittard, Osmanlispor a neraz spomínané Sepsi.
Presvedčení o kvalite a charaktere
V Podbrezovej hovoria o Niňajovi ako o veľkej posile. „V každom pôsobisku si dokázal vybojovať miesto v základnej zostave, čo svedčí o jeho kvalite aj charaktere.
Veríme, že do našej defenzívy prinesie skúsenosti, prehľad a pokoj. Braňo je nielen kvalitný obranca, ale aj osobnosť s prirodzenou charizmou. Samozrejme, nechceme vytvárať prehnaný tlak, ale sme presvedčení, že jeho príchod je výborná správa,“ uviedol generálny manažér FK Železiarne Miroslav Poliaček.